Vyvlastňovací zákon leží ústavným sudcom na stole už vyše roka a pol. Svojou nečinnosťou Ústavný súd začína hazardovať so svojou dôveryhodnosťou.
BRATISLAVA. Ústavný súd už vyše roka nerozhodol o tom, čo bude ďalej s takzvaným vyvlastňovacím zákonom, ktorý umožňuje štátu stavať diaľnice na cudzích pozemkoch. Podanie od opozičných poslancov leží ústavným sudcom na stole od januára minulého roka.
Zatiaľ čo Ústavný súd s opozičným podaním váha, diaľnice sa začínajú budovať. Doplatili na to napríklad v Šútove, ktoré diaľnica rozdelí na dve časti. Šútovčania chceli najskôr bojovať za svoje majetky, po dlhej neistote sa nakoniec podvolili. Zmluvy so štátom o odpredaji svojich pozemkov nakoniec väčšina podpísala.
Ústavný súd mlčí
„Nečudujem sa tým ľuďom. Boli postavení pred dve zlé riešenia, zahnaní do kúta,“ hovorí právnička Eva Kováčechová. Podľa nej neexistuje presvedčivé odôvodnenie, prečo o koaličnom podaní proti Špeciálnemu súdu už Ústavný súd rozhodol a o vyvlastňovacom zákone nie. V oboch prípadoch ide o možnú hrozbu dotknutia ústavných práv, nedá sa teda objektívne povedať, ktorá vec je dôležitejšia. Podľa Kováčechovej takéto konanie „rozhodne nevyvoláva dôveru v Ústavný súd“.
Právnik Peter Wilfling z mimovládneho združenia Občan a demokracia považuje nečinnosť ústavných sudcov v takej dôležitej a naliehavej veci za veľmi zvláštnu: „Navyše ani nechce konkrétne vysvetliť, čo bráni podnetu,“ kritizuje Wilfling, podľa ktorého tým Ústavný súd sám znižuje svoju dôveryhodnosť. „Môže to vo verejnosti vyvolávať dojem, že Ústavný súd sám účelovo brzdí prerokovanie podnetu.“
Ústavný súd totiž nevysvetľuje, prečo o vyvlastňovacom zákone nekoná. Neodpovedá, prečo zatiaľ nerozhodol ani o tom, či sa zákonom bude zaoberať ďalej. Neurobil to, hoci opoziční poslanci žiadali aj pozastavenie účinnosti sporných ustanovení.
Prečo v tomto prípade súd nekoná, ale o podaní ohľadom Špeciálneho súdu, ktorý koaliční poslanci napadli vlani vo februári, už rozhodol, hovorca Jozef Skybjak rovnako nevysvetľuje. Tvrdí, že tieto otázky sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu, čo sa nesprístupňuje.
Ešte v januári Skybjak hovoril, že sudca spravodajca nemá zatiaľ k dispozícii všetky podklady na vypracovanie návrhu pre ostatných sudcov, či podanie opozície prijmú na ďalšie konanie.
Lipšic: Nech budí aspoň zdanie nezávislosti
Daniel Lipšic z KDH, ktorý opozičných poslancov bude zastupovať na Ústavnom súde, však hovorí, že sudca si podklady vyžiadava, až keď je návrh prijatý na ďalšie konanie.
Postup Ústavného súdu v prípade vyvlastňovacieho zákona vníma „s veľkými rozpakmi“.
„Čo si má myslieť obyčajný človek, ak podanie koaličných poslancov je vybavené veľmi rýchlo a rozhodne sa v merite veci, ale o opozičnom návrhu sa nekoná?“ Podľa Lipšica by mal Ústavný súd aspoň budiť zdanie nezávislosti. Ide pritom podľa neho o veľký precedens vo vlastníckom práve.
Na zákon, ktorý zamrzol na Ústavnom súde, majú odborníci jasný názor. Považujú ho za mimoriadne škodlivý.
BRATISLAVA. Prijatie zákona umožňujúceho štátu stavať diaľnice a rýchlostné cesty aj na cudzích pozemkoch ešte pred ich vyvlastnením, ktorý už rok a pol leží v šuplíku Ústavného súdu, bol najškodlivejším opatrením štátnej správy v poslednom štvrťroku 2008 a druhým najhorším opatrením vlaňajška vôbec.
Tak novelu, ktorú v novembri prijala v parlamente koaličná väčšina, vidí 61 odborníkov z rôznych oblastí v rámci projektu Hodnotenia ekonomických a sociálnych opatrení. Projekt štvrťročne vyhodnocuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy.
Pošliapané vlastníctvo
„Dosahovať urýchlenie vyvlastňovacieho konania opatreniami, ktoré obmedzujú podstatu vlastníckeho práva, pretože znemožňujú dotknutým vlastníkom efektívne sa brániť tak proti samotnému vyvlastneniu, ako aj proti nesprávne stanovenej výške náhrady za vyvlastňované pozemky, je v právnom štáte neakceptovateľné,“ konštatuje v správe Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied.
„Mimoriadne otázna je aj efektivita zákona, čo je tá najhoršia možná kombinácia: štát, ktorý sa správa ako zlodej, a to, čo niektorým ľuďom ukradne, v skutočnosti ani nedokáže účinne použiť v prospech tých ostatných,“ upozorňuje ďalší ústavný právnik Radoslav Procházka z Trnavskej univerzity.
„Vlastnícke práva sú dôležitou súčasťou trhového hospodárstva. Historicky prosperovali krajiny, ktoré vlastnícke práva rešpektovali, najchudobnejšie sú práve tie, ktoré ich pošliapavali,“ dodáva aj ekonóm Richard Ďurana.
Bodoval cestný zákon
Pri hodnotení celého roku 2008 viac škody už štátna správa napáchala iba jediným opatrením, a to takzvaným „všeobecným hospodárskym záujmom v energetike“. Ide o právomoc ministerstva hospodárstva a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví priamo určovať ceny a povinnosti dodávateľom plynu a elektriny pre domácnosti.
Ako najprínosnejšie opatrenie posledného vlaňajšieho štvrťroku i celého roku vôbec označili odborníci nový zákon o cestnej premávke.
