BRATISLAVA. Uzákoniť možnosť uplatniť si výhradu vo svedomí je hlavným cieľom návrhu zákona, ktorý na júnovú schôdzu Národnej rady SR predložili štyria nezávislí poslanci združení okolo Vladimíra Palka. Tvrdia, že touto právnou normou sa rozšíri miera slobody v spoločnosti tým, že občanom bude zaručená možnosť vykonávať svoje povolanie v súlade so svedomím a nebyť za to diskriminovaný.
Ak budú odídenci z KDH na pôde parlamentu úspešní, tak napr. poskytovateľom zdravotnej starostlivosti nebude možné ako podmienku pre ich zriadenie alebo činnosť uložiť povinnosť vykonávať interrupcie, umelé alebo asistované oplodnenia, pokusy alebo nakladanie s ľudskými orgánmi, zárodkami a ľudskými pohlavnými bunkami, vykonávať eutanáziu, klonovanie, sterilizáciu a úkony spojené s antikoncepciou.
Samotné právo uplatniť si výhradu vo svedomí sa má okrem sféry zdravotníctva týkať aj činnosti v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch vrátane výkonu vojenskej služby, oblasti výchovy a vzdelávania, poskytovania právnych služieb či pracovnoprávnych vzťahov. "Sloboda svedomia predstavuje najvyšší prejav dôstojnosti človeka, nakoľko iba na základe slobodného a všeobecne prospešného konania a rozhodovania sa môže človek úplne realizovať, dosiahnuť zmysel a cieľ svojho života... Preto by mal mať každý prirodzené právo na uplatnenie výhrady svojho svedomia vo vzťahu k týmto všeľudským hodnotám," citujú poslanci z predkladacej správy k Návrhu zmluvy medzi SR a Svätou stolicou o uplatňovaní výhrady svedomia.
Právo na slobodné uplatnenie výhrady vo svedomí má byť podľa nich zaručené pre osoby bez rozdielu náboženského vyznania, ako aj pre ľudí bez náboženského vyznania. Navyše, "nikoho nemožno nútiť k uplatneniu výhrady vo svedomí a nikoho nemožno diskriminovať z dôvodu jej uplatnenia". Zároveň však dopĺňajú, že výhradu vo svedomí nemožno uplatniť v prípade ohrozenia ľudského života alebo zdravia, činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť SR či činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenska.
Otázka výhrady vo svedomí významne zasiahla do politického diania v roku 2006 za vlády Mikuláša Dzurindu. Pre zmluvu o výhrade vo svedomí tento druhý Dzurindov kabinet padol, keď z neho vo februári 2006 vystúpilo KDH. Hnutie totiž spomínaný dokument dlhodobo presadzovalo, no SDKÚ-DS ho vtedy odmietla.
O tejto problematike sa hovorilo aj minulý rok, keď v júni 2008 apoštolský nuncius na Slovensku Mario Giordana po tom, ako odovzdal poverovacie listiny prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, vyhlásil, že predmetné zmluvy bude potrebné prijať. Dodal, že vláda SR vyjadrila ústretovosť pokračovať v prácach na týchto dvoch dokumentoch.
Vicepremiér Dušan Čaplovič vzápätí vyhlásil, že prijatie Zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou o výhrade vo svedomí by bolo nad rámec zákonov a legislatívy EÚ. "Vstúpili sme do EÚ alebo do Vatikánu? Toto moje stanovisko zostáva nemenné," zdôraznil. Pripomenul, že kabinet sa do roku 2010 nechystá túto tému otvárať. "Katolícka cirkev si musí uvedomiť, že sú tu aj menšie cirkvi a treba s nimi rokovať," poznamenal Čaplovič a poukázal na fakt, že niektoré, ako príklad uviedol evanjelickú, majú k zmluve výhrady.
