Košice 13. mája (TASR) - Po prvý raz od nástupu Rudolfa Schustera do funkcie prezidenta SR sa 1. mája stalo, že zákon v Zbierke zákonov vyšiel bez podpisu hlavy štátu.
Podľa bývalého ústavného sudcu Jána Drgonca nastala situácia, pri ktorej možno uvažovať, či k uverejneniu zákona došlo v súlade so zákonom o zbierke. Prezident si totiž uplatnil právo, ktorého účinky mu Ústava SR priznáva až od 1. júla 2001. Jej novelizované znenie totiž na rozdiel od platnej ústavy v článku 87, odsek 3 pripúšťa vyhlásenie zákona aj bez podpisu prezidenta, v prípade, že Národná rada SR po opätovnom prerokovaní schváli zákon aj napriek pripomienkam hlavy štátu. "Dovtedy by sa jednoznačne malo uvažovať o tom, či prezident úmyselne neporušil Ústavu SR, keď odmietol podpísať zákon," dodal Drgonec.
Prezident nepodpísal novelu zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. Ide o jednostránkový text technického charakteru, ktorého polovicu tvorí tabuľka s koeficientmi emisných kvót a limitov pre znečisťovateľov používajúcich hnedé uhlie. Prezident zákon najskôr vrátil s pripomienkami na opätovné prerokovanie Národnej rade SR. Poslanci ich neakceptovali, zákon znovu prijali v pôvodnom znení, na čo prezident odmietol zákon podpísať. V zbierke vyšiel text, pod ktorým je namiesto prezidentovho podpisu hviezdička s poznámkou vydavateľa, že zákon bol prijatý v zmysle článku 87, odsek 4 ústavy a prezidentom nebol podpísaný.
Bývalý sudca Ústavného súdu SR pre TASR konštatoval, že na uverejnenie v zbierke možno prijať len texty autorizované všetkými podpismi potrebnými pre jednotlivé druhy všeobecne záväzných právnych predpisov. V prípade zákonov ich určuje článok 87, odsek 2 ústavy v platnom znení. Podľa neho zákon podpisuje predseda NR SR, prezident SR a predseda vlády SR. "Do 1. júla 2001, v súlade so zákonom o zbierke, nie je možné prijať na uverejnenie text, ktorý nie je podpísaný prezidentom SR," tvrdí Drgonec. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že Kancelária prezidenta SR a všetky štátne orgány, ktoré sa dopustili konania, ktoré nie je v súlade s právnym poriadkom SR, budú tvrdiť, že sa neudialo nič protizákonné ani protiústavné. Vyhlásiť zákon v zbierke bez podpisu prezidenta však možno jednoznačne až po nadobudnutí účinnosti novely ústavy. Dovtedy je platné znenie ústavy, podľa ktorého, ak v pripomienkovom konaní parlament potvrdí zákon, ktorý mu prezident vrátil, hlava štátu ho musí podpísať.
V tejto súvislosti je relevantné rozhodnutie ÚS SR z 22. februára 1994, ktorým podal výklad ustanovení článku 87 ústavy o podpisovaní právnych predpisov hlavou štátu. V rozhodnutí sa jednoznačne uvádza, že prezident má právo vrátiť zákon, ale ak ho využije a parlament znovu zákon schváli, či už so zapracovaním pripomienok, alebo bez ich zohľadnenia, prezidentovi vzniká ústavná povinnosť zákon podpísať.
