BRATISLAVA. Hoci sa systém sčítania volebných hlasov na Slovensku každoročne zrýchľuje a zdokonaľuje, na výsledky volieb do Európskeho parlamentu si počkáme dlhšie než kedykoľvek predtým.
V predvečer volieb do europarlamentu nezaškodí, keď sa na úniu pozrieme nielen ako na nudné more inštitúcií, ale aj z hľadiska hodnôt.
Ivan Štulajter o eurovoľbách - kliknite sem
Hlasovať sa bude do soboty 22.00 h. Ústredná volebná komisia (ÚVK) však výsledky zverejní až v nedeľu po desiatej večer.
Ako voliť
volič dostane 16 hlasovacích lístkov, vyberie jeden; na lístku môže, ale nemusí vyznačiť jedného alebo dvoch kandidátov, ktorým dáva prednosť - urobí to a krúžkovaním poradového čísla pred menom vybraného kandidáta; kto sa pomýli, má šancu na reparát - okrsková volebná komisia mu na požiadanie vydá ďalšie lístky; lístok vloží do obálky, tú zalepí a hodí ju do volebnej schránky; strane sa ráta i taký lístok, na ktorom sú mená prečiarknuté, menené alebo dopisované; to platí aj vtedy, ak volič dal prednostný hlas viac ako dvom kandidátom - na to, koho poradové číslo krúžkoval, sa však neprihliada, akoby neoznačil ani jedného z kandidátov; ak do obálky vložíte niekoľko hlasovacích lístkov, všetky sú neplatné. (joč)
„ÚVK uverejní celkový výsledok volieb až po ukončení volieb v tom členskom štáte EÚ, ktorého voliči odovzdávajú hlasy ako poslední," píše sa v našom volebnom zákone, ktorý vychádza z odporúčania únie.
Brusel ho zdôvodňuje tým, že sa volí od štvrtka do nedele a okamžité zverejňovanie výsledkov v niektorých krajinách môže ovplyvniť hlasovanie v iných. Teoreticky by sa tak podľa EÚ mohlo stať, že by napríklad štvrtkový zlý výsledok socialistov či konzervatívcov v Holandsku mohol motivovať ich voličov v krajinách, ktoré volia neskôr.
Podľa zapisovateľky ÚVK Lívie Škultétyovej budú mať výsledky v nedeľu dopoludnia. Potom budú až do večera v trezore. Predbežné výsledky vraj určite nezverejnia.
Holanďanom je to jedno Jediní, ktorí oficiálne hovoria, že výsledky zverejnia pred nedeľňajšou desiatou večer, sú Holanďania. Hlasovali už včera, „prvé" výsledky, ktoré sa zrejme od oficiálnych líšiť nebudú, by už mali byť známe. „Dané pravidlo hovorí, že štáty nesmú zverejňovať oficiálne výsledky. Podľa nášho názoru to nebráni vo zverejnení predbežných výsledkov," vysvetľoval serveru euobserver.com Ruben Brandveldt z holandskej misie v EÚ. A oficiálne vraj budú, ako sa patrí.
Neoficiálne sa hovorí o tom, že by predbežné výsledky mohla o niekoľko hodín skôr zverejniť aj Malta. Či sa tak stane, zatiaľ nie je isté. Napriek pravidlám únie je však jasné, že sa v niektorých krajinách určite výsledky dostanú do médií skôr v dôsledku ich „priesakov" z volebných komisií či štatistických úradov. Napríklad v Británii budú výsledky spočítané už dnes a v Írsku v sobotu nadránom.
Obavy či teória? Oficiálne zdôvodnenie zverejnenia až po skončení volieb v celej EÚ na Slovensku príliš neobstojí. Podľa sociológa Ivana Dianišku by mohlo skoršie zverejnenie výsledkov ovplyvniť voľby len v krajinách s vysokou politickou kultúrou, ktorých obyvatelia sa o dianie v únii skutočne zaujímajú.
„Čo sa týka Slovenska, neplatí to vôbec. Skutočný záujem o voľby do Európskeho parlamentu má tak jeden človek zo sto. A ak ho má, jeho záujem o to, ako dopadla ľavica či pravica vo Švédsku, je ďaleko za horizontom jeho vnímania."
Otázne je tiež, či si obyvatelia niektorých krajín neodvodia výsledky od prieskumov, ktoré sa robia počas hlasovania. Sondáže chystajú v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, Rumunsku, alebo v Grécku. U nás sa nič podobné nechystá.
Zahraničie vidí našu apatiu a menšiny
Západné médiá naše eurovoľby riešia cez Rómov a celebrity.
BRATISLAVA. Slovensko - to sú rómske osady a najapatickejší Európania. Tak o eurovoľbách informujú francúzsky Le Monde a britská BBC.
Le Monde článok s titulkom Slovensko: 'gadžovský' kandidát pre Rómov postavil na rozhovore s Jánom Blaščákom z RIS, „slovenským podnikateľom a regionálnym politikom". Paradoxne, Blaščák napokon nekandiduje. Jeho program bol podľa Le Monde „jednoduchý a pravdepodobne jediný odhodlane európsky pre voľby, ktorým hrozí extrémna neúčasť".
Aj keď Neróm, chce „aby bolo počuť o rómskej veci v bruselskom parlamente, aby sa Európa konečne zaujímala o prvú menšinu v únii, ktorej životné podmienky sa neprestávajú zhoršovať," citoval Blaščáka Le Monde.
V krátkej reportáži z východoslovenskej osady Jarovnice denník oceňuje, že Blaščák sa nesnaží získať hlasy podplácaním rómskych lídrov, ale osobnou návštevou rodín.
„Gigantické kurčatá, pophviezdy a celebrity, ktoré boli najaté, aby skončili s povesťou Slovenska ako najapatickejšej krajiny únie," uvádza reportáž BBC z Bratislavy. Za hviezdy kampane označila Ibrahima Maigu a Petra Šťastného. „Je dobre známa postava, ktorej nákazlivý humor a piesne o jeho domovine v Mali môžu zvýšiť podporu pre jeho protirasistickú kampaň," píše BBC. „Nemyslím si, že Slováci sú rasisti," cituje portál Maigu.
(spa)
Voľby budú bez Rómov
Hlasy rómskych voličov sú k dispozícii. Veľké strany sa o ne nepobili.
BRATISLAVA. Jediná rómska politická strana na Slovensku má smolu. V eurovoľbách nemôže kandidovať.
Rómska iniciatíva Slovenska v pondelok stiahla svoju kandidačnú listinu. Ján Blaščák, 47-ročný podnikateľ zo Štrby, mal nedávno ťažkú autohaváriu a lieči sa z jej následkov.
Predseda strany Alexander Patkoló tvrdí, že jedným kandidátom chceli Rómom uľahčiť voľbu. Mnohí totiž nevedia, ako hlasovať.
V nedávnych prezidentských voľbách bolo treba „krížikom" označiť jedného kandidáta. V eurovoľbách stačí vybrať hlasovací lístok jednej zo strán, vložiť ho do obálky a tú hodiť do volebnej schránky.
Predseda Únie Rómov na Slovensku František Tanko hovorí, že je hlboko sklamaný. „Hlasy Rómov sú k dispozícii pre všetky politické strany."
Kampaň sa o nich len obtrela. Niektorí kandidáti zašli do dedín, kde príslušníci tohto etnika tvoria podstatnú časť obyvateľstva. Na mítingoch strán Rómovia vystupovali skôr ako zabávači a lákadlo - napríklad Smeru vyhrávali populárne Diabolské husle Berkyho Mrenicu, SMK hostila rómsku speváčku Moniku Rigovú.
„Na Slovensku je taká nevraživosť k Rómom, že kandidáti si záujmom o nich vlastne uškodia, odradia voličov majoritnej spoločnosti," hovorí Patkoló. Myslí, že mnohí Rómovia voliť pôjdu. Koho, mu je jedno.
V júni 2004 kandidovalo do europarlamentu Rómske kresťanské demokratické hnutie. Dostalo 4856 hlasov - 0,7 percenta.
Jozef Čavojec
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
