BRATISLAVA. Choďte voliť, vyzývali včera z prezidentského paláca traja najvyšší ústavní činitelia na oficiálnej tlačovke.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu voliči dnes vyberajú trinásť poslancov a Slovensko je v ošemetnej situácii. Vo voľbách v roku 2004 u nás volilo vôbec najmenej ľudí z celej Európskej únie – necelých 17 percent.
Aj teraz prieskumy signalizujú nízku účasť. V poslednom prieskume agentúry Focus len 14 percent ľudí odpovedalo, že rozhodne budú voliť. Predseda parlamentu Pavol Paška včera tvrdil, že jeho kolegov údaje o účasti na Slovensku desia.
Kampaň skončila ako prvá v EÚ
Aj keď je Slovensko na chvoste volebnej účasti a premiér s prezidentom bili na poplach, predvolebnú kampaň ukončili slovenskí kandidáti ako prví v EÚ. Posledné mítingy s voličmi boli v stredu večer.
„Smer mal naplánované podujatia k voľbám tak, aby sme pokryli všetky kraje na Slovensku a aby sme ich ukončili pred volebným moratóriom, ktoré sa začalo vo štvrtok. To, samozrejme, preto, aby sme dodržali literu zákona a aby nás médiá nemohli obviňovať z porušenia zákona,“ povedala hovorkyňa strany Katarína Kližanová Rýsová.
Okrem Smeru nevedia čítať zákon a kampaň oficiálne ukončili aj ostatné parlamentné strany SNS, HZDS, KDH a SMK. Na otázku, prečo nie sú s voličmi, reagovali výhovorkou o moratóriu. To totiž platí iba v médiách, neobmedzuje kampaň strán na námestiach.
Eurokandidáti sa zrejme nechali zmiasť zákonom o voľbe do parlamentu alebo o voľbe prezidenta. Ten hovorí, že „kampaň pred voľbou sa začína 15 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom voľby.“ To sa v zákone o eurovoľbách nenachádza.
Nenechali sa zmiasť
Kým v ostatných krajinách únie strany v kampani pokračujú, na Slovensku sa už iba usmievajú vyretušovaní politici z bilbordov. Nie všetci kandidáti však skončili. Mimoparlamentná Strana zelených aj včera rozdávala kondómy v Bratislave.
„Predvolebná kampaň našich kandidátov pokračuje aj dnes, tak ako to umožňuje zákon. Využívame každú minútu a apelujeme na voličov, aby šli voliť,“ hovorí jednotka na kandidátke zelených Jana Budáčová. Povedala, že ani v deň volieb nemajú voliči základné informácie o hlasovaní alebo význame europarlamentu. Kampaň ukončila v stredu aj SDKÚ. „Rešpektujeme moratórium v médiách. Osobné aktivity kandidátov, ktoré sú v súlade so zákonom, ešte pokračujú,“ napísal hovorca.
Kliknite - obrázok zväčšíte
Dnes môžeme krúžkovať
Kto nechce krúžkovať, nemusí. Stačí mu vybrať jeden hlasovací lístok, vložiť ho do obálky, zalepiť ju a hodiť do volebnej schránky.
BRATISLAVA. Voliči na Slovensku si v roku troch volieb dnes môžu vybrať vo voľbách do europarlamentu. Na rozdiel od voľby prezidenta, ktorá bola napokon dvojkolová, dostanú šancu rozhodovať len raz.
Ponuka kandidátov aj spôsob hlasovania sa od výberu hlavy štátu dosť líši. Pre voličov je dobrou správou to, že zákon k eurovoľbám im dáva šancu opraviť sa a toleruje niektoré chyby na hlasovacom lístku.
Kým v prezidentských voľbách človek dostane jeden hlasovací lístok a na ňom označí jedného z kandidátov, do europarlamentu kandidujú politické strany. Hlasovacích lístkov teda bude viac. Potom, čo Rómska iniciatíva Slovenska stiahla kandidačnú listinu, je ich v hre šestnásť. Každá strana má samostatný hlasovací lístok a na ňom najmenej jedno meno. „Keď je odovzdaný lístok, je to hlas pre politickú stranu,“ hovorí zapisovateľka Ústrednej volebnej komisie Lívia Škultétyová.
Dva prednostné hlasy
Iné je, keď chcete voliť nielen stranu, ale aj konkrétneho kandidáta prostredníctvom prednostného hlasu.
V prezidentských voľbách bolo treba v rámčeku pred menom kandidáta urobiť „X“. Teraz sú pred menami kandidátov poradové čísla. Dať niekomu prednostný hlas je možné iba zakrúžkovaním jeho poradového čísla. Dnes prvý raz možno takto uprednostniť až dvoch kandidátov.
Krúžky môžu rozhodnúť
Najväčšiu šancu prebojovať sa do europarlamentu má ten, kto je na prvom mieste kandidátky. S poradovým číslom klesajú šance kandidáta na zvolenie. Môže sa však prekrúžkovať, ako sa to v minulých voľbách podarilo Arpádovi Duka-Zólyomimu z SMK - ten bol trojka, preferenčné hlasy ho však posunuli pred Józsefa Berényiho a obsadil tak jedno z dvoch kresiel, ktoré táto strana získala.
Aby mohli prednostné hlasy rozhodovať, musia tvoriť najmenej desatinu platných hlasov strany. Poradie sa však zmení až vtedy, ak niektorý kandidát získa najmenej desať percent z krúžkov určených strane.
Ak teda trinástka na kandidátke získa pätnásť percent krúžkov a je to viac, ako získali ostatní, je prvým, kto ide do europarlamentu.
Určité chyby sú prípustné
Dnes si volič môže dovoliť niektoré chyby bez toho, aby jeho hlas skončil ako neplatný.
Strane sa ráta aj taký hlasovací lístok, na ktorom sú mená kandidátov prečiarknuté, menené alebo dopisované. To platí aj vtedy, ak volič dal prednostný hlas viac ako dvom kandidátom. Strana o hlas nepríde, len žiadny z vybraných kandidátov si nepolepší.
Iné je, ak volič do obálky vložil niekoľko lístkov. „Všetky sú neplatné,“ pripomína Lívia Škultétyová z Ústrednej volebnej komisie.
Kto už niekoho zakrúžkoval a potom si to rozmyslel, môže si vypýtať nové lístky. Nepoužité si môže buď nechať alebo zahodiť do koša vo volebnej miestnosti, odkazuje mu Škultétyová.
Jozef Čavojec
Prečo ísť voliť
1. Mení náš život
Europarlament má v asi dvoch tretinách návrhov rovnaký vplyv na európske zákonodárstvo ako vlády členských krajín. Týka sa to životného prostredia, dopravy, ochrany spotrebiteľa, nelegálnej imigrácie a vnútorného trhu. Europoslanci môži prijať, meniť alebo odmietnuť návrhy eurokomisie, akejsi európskej vlády. Veci prijaté v Bruseli sú súčasťou našich zákonov.
2. Rozhoduje o peniazoch
S radou zostavuje rozpočet. Rozhoduje o peniazoch do sociálnych a regionálnych fondov pre energetiku, výskum, dopravu, rozvojovú pomoc, životné prostredie či vzdelávanie a kultúru.
3. Má politický vplyv
Europarlament schvaľuje predsedu Európskej komisie i celú eurokomisiu, teda európsku vládu, a počas volebného obdobia ju môže odvolať.
4. Veľa vecí treba zmeniť
Vyberte kandidáta, ktorý môže zmeniť to, čo nefunguje. Europoslanci často rozhadzujú peniaze, je nutné sprísniť kontrolu. Treba zmeniť drahé a nezmyselné cestovanie medzi Bruselom a Štrasburgom, stále existuje petícia 1,2 milióna Európanov, ktorú nevypočuli.
5. Väčšie právomoci
Ak vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva, právomoci europarlamentu sa posilnia pri voľbe šéfa eurokomisie, posledné slovo mu bude patriť pri voľbe prezidenta EÚ a šéfa diplomacie EÚ. S radou bude rozhodovať o zákonoch v oblastiach ako poľnohospodárstvo, legálna migrácia. Bude mať väčší vplyv na podobu rozpočtu.
6. Nič to nie je
Zájsť do volebnej miestnosti a odovzdať volebný lístok nezaberie veľa času. Náš hlas nezmení nič len v prípade, že ho neodovzdáme. Europarlament je jediný volený orgán Európskej únie, ktorý zastupuje takmer miliardu Európanov. Slováci sú medzi nimi.
Málo dôvodov?
Ďalší pridá aj šéfredaktor Matúš Kostolný vo svojom stĺpčeku.
Miriam Zsilleová

Beata
Balogová
