BANSKÁ BYSTRICA. O nomináciách bude rozhodovať koncom júna výbor UNESCO v španielskej Seville, vyplýva z informácií zverejnených na internetovom portáli organizácie.
Kostol v Kopčanoch sa uchádza o zapísanie do UNESCO spolu so slovanským hradiskom v moravských Mikulčiciach ako pamiatky Veľkej Moravy. Zápis Spišského hradu do zoznamu z roku 1993 by sa zasa mal rozšíriť o Levoču a dielo stredovekého sochára Majstra Pavla na Spiši. Výbor sa bude zaoberať návrhmi na zapísanie a rozšírenie zápisov spolu 37 prírodných a kultúrnych pamiatok z celého sveta. Každý štát môže ročne navrhnúť jednu nomináciu, hradisko v Mikulčiciach a kostol v Kopčanoch predložilo Česko.
Slovensko má v zozname UNESCO centrá historických miest Banská Štiavnica a Bardejov, pamiatkové zóny rodinných domov vo Vlkolínci, drevené kostolíky na východe krajiny či Spišský hrad a Spišskú Kapitulu. Z prírodných pamiatok sa na zoznam dostali jaskyne Slovenského krasu a pralesy na severovýchode Slovenska. Samosprávy si od zápisu sľubujú väčší príliv turistov aj ľahšie získavanie peňazí na údržbu a rekonštrukciu pamiatok.
Ďalšou pamiatkou, o ktorej by mohla v budúcnosti komisia rozhodovať, je pevnostný systém na území miest Komárno a maďarského Komáromu. Nomináciu však vlani stiahli, pretože nemala jednoznačnú podporu. Podľa Ľudovíta Gráfela z mestského úradu v Komárne rozšíria návrh na viaceré podobné pevnosti v Európe. K projektu Bastiónové pevnosti habsburskej monarchie by chceli pripojiť napríklad aj stavby v českom Terezíne či rumunskom Arade. Projekt si však vyžiada podpísanie medzinárodných zmlúv dotknutých štátov.
Slovensko má vytipované aj ďalšie lokality, ktoré by sa mohli o zápis do zoznamu uchádzať. Sú to napríklad rímske antické pamiatky na strednom Dunaji Limes Romanus, gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami či Tokajská vinohradnícka oblasť s vinohradníckymi pivnicami.
