PRAHA.
Členovia volebných komisií začnú hlasovacie lístky sčítať až v nedeľu o 22.00 h. Dovtedy zostanú volebné urny a aj volebné miestnosti zapečatené podobne ako v noci z piatka na sobotu, po prvom hlasovacom dni.
Najhorúcejšie informácie k českým eurovoľbám nájdete na stránkach Idnes.cz.
V Česku sa volilo 22 poslancov Európskeho parlamentu. O zvolenie sa uchádzalo 708 kandidátov z 32 politických strán a hnutí. Za favoritov sú považované dve strany ODS a ČSSD.
Pre ODS by prípadné víťazstvo znamenalo potvrdenie výsledku prvých volieb do EP z roku 2004, pri ktorých zvíťazili so ziskom 30 percent hlasov, ktoré im vyniesli deväť mandátov.
O úspechu však bude môcť hovoriť aj ČSSD a to aj v prípade, ak neskončí na prvom mieste. Pred piatimi rokmi totiž socialisti v eurovoľbách dostali od voličov iba 8,8 percenta hlasov, čo pre nich znamenalo obsadenie až piatej priečky a zisk iba dvoch mandátov.
V roku 2004 boli úspešní aj komunisti, ktorí volebný výsledok vyše 20 percent hlasov pretavili do šiestich mandátov. Troch europoslancov vtedy získalo Združenie nezávislých kandidátov, dvoch KDU-ČSL a dvoch europoslancov združenie Nezávislí.
Čakanie do pondelka voliči nechápu
Českí voliči nechápu, prečo musia na výsledky eurovolieb vo svojej krajine čakať až do pondelka. Vyplýva to z otázok divákov, ktoré adresovali do volebného štúdia Českej televízie.
Svojich 22 europoslancov pritom v ČR volili už v piatok a v sobotu do 14.00 h. Za normálnych okolností by boli výsledky známe už o niekoľko hodín po skončení hlasovania.
Skutočnosť je taká, že európska direktíva síce zakazuje zverejnenie výsledkov skôr, než bude hlasovanie ukončené vo všetkých členských krajinách únie, sčítania sa to ale netýka.
Českí politici sa však pred rokmi báli, aby v budúcnosti nedošlo k predčasnému zverejneniu výsledkov, a tým aj k porušeniu direktívy, preto sa rozhodli do českého zákona o voľbách do Európskeho parlamentu (EP) dať podmienku, že skôr, než sa skončí hlasovanie v poslednej krajine EÚ, nebude sa v Česku ani sčítať.
Volebné komisie preto po skončení hlasovania volebné urny a miestnosti zapečatili a rozišli sa domov. Známy tak zatiaľ nie je ani výsledok hlasovania, ani voličská účasť.
"Účasť, zdá sa, je iná než v parlamentných voľbách. Voľby do Európskeho parlamentu, na rozdiel od volieb do Poslaneckej snemovne, lákajú viac mestských voličov," konštatoval politológ Bořivoj Hnízdo z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe na margo signálov, že viac voličov než na vidieku prišlo hlasovať v Prahe a iných veľkých mestách.
Test pred parlamentnými voľbami
Politici i politológovia sa zhodujú v tom, že tohtoročné eurovoľby v ČR sú akýmsi predkolom predčasných parlamentných volieb, ktoré budú v Česku v októbri. Otázkou bez odpovede je účasť a postoje najmladších voličov, ktorým, podľa analytikov, tradičné strany príliš nerozumejú a v kampani nevenujú náležitý priestor.
Kampaň pred voľbami do EP v Česku prebiehala v napätej atmosfére, k čomu prispel nielen pád vlády v marci a tradičná rivalita medzi pravicovou ODS a ľavicovou ČSSD, ale aj tzv. vajíčková vojna opakované incidenty na mítingoch ČSSD, pri ktorých mládež hádzala na lídrov socialistickej strany surové vajcia.
Volieb do EP sa zúčastnila celá česká politická elita vrátane najväčšieho euroskeptika, prezidenta Václava Klausa. Hlasovať prišiel aj prvý prezident Václav Havel. Aj on vníma hlasovanie nielen ako rozhodnutie o budúcej podobe EP, ale aj ako predzvesť výsledku budúcich parlamentných volieb.
"Ak sa chceme podieľať na európskom rozhodovaní, a napokon aj na rozhodovaní o sebe samých, tak musíme tam mať svojich dobrých poslancov, že? Ale má to význam i vnútropolitický, pretože to pomôže ľuďom sa zorientovať, v akom pomere sú politické sily, a to môže ovplyvniť aj ich rozhodovanie pred predčasný mi voľbami, ktoré budú na jeseň," uviedol po hlasovaní exprezident Havel.
