BRUSEL, BRATISLAVA. Neúspech vládnych strán, ktoré voliči trestajú za hospodársku krízu, a zisky pre extrémistické či euroskeptické strany, ktoré ťažia z nízkej účasti v tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu. Tak vyzerali odhady výsledkov v niektorých z ôsmich členských krajín, ktoré uzavreli volebné miestnosti v prvých dňoch volieb.
Prevažná väčšina členských štátov však volila až v Nedeľu, v posledný deň volebného maratónu – 375 miliónov voličov rozhodovalo o 736 europoslancoch. Oficiálne výsledky volieb vo všetkých 27 krajinách Európskej únie mali zverejniť až neskoro večer.
Kríza kosí vlády
Výrazné straty zaznamenali vládne strany v Holandsku, Írsku, Lotyšsku, ale aj na Cypre, rovnaký trend sa očakával vo Veľkej Británii, kde vládnych labouristov navyše poškodil megaškandál okolo pochybných poslaneckých výdavkov.
V Lotyšsku, kde sa hospodárska kríza prejavila v únii najsilnejšie, uspeli opozičné ľavicové strany, ktoré volí ruská menšina. „V Rige je jasné, že Lotyši potrestali vládne strany,“ povedal pre agentúru Reuters politický komentátor Karlis Streips. Prieskumu štátnej televízie LTV predpovedal, že prekvapivo zvíťazila ľavicová strana Centrum harmónie. Do europarlamentu by sa tak mohol dostať aj posledný komunistický vodca sovietskeho Lotyšska Alfreds Rubiks, ktorý si za pokus o štátny prevrat k obnoveniu sovietskej vlády odsedel tri roky.
Podobne je na tom Írsko, podľa prieskumu televízie RTE prepadla v eurovoľbách vládna strana Fianna Fáil, opozičnú proeurópsku stranu Fine Gael podporilo až 30 percent voličov.
Najsledovanejší bol boj euroskeptickej strany Libertas a jej vodcu, írskeho milionára Declana Ganleyho. Kým strana, ktorá kandiduje v niekoľkých členských štátoch, si získala len štyri percentá írskych voličov, Ganley bol podľa prieskumov stále v hre o kreslo europoslanca.
Nízka volebná účasť, ktorá by mohla padnúť aj pod 45,5 percenta z roku 2004, nahráva radikálnym stranám, ktoré v ťažkej ekonomickej situácii získavajú nespokojných voličov protivládnou, proticudzineckou a protieurópskou rétorikou.
Zabral aj strach z cudzieho
V Holandsku, ktoré ako jediné zverejnilo neoficiálne výsledky, sa druhou najsilnejšou stranou stala protieurópska Strana pre slobodu krajne pravicového politika Geerta Wildersa, ktorý chce moslimom zakázať vstup do Európy.
V Británii sa očakáva zisk euroskeptickej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) a xenofóbnej Britskej národnej strany (BNP).
Očakáva sa, že tábor populistov výrazne posilní Slobodná strana Rakúska (FPÖ) Heinza-Christiana Stracheho, ktorý ovládol predvolebnú kampaň protimoslimským heslom Západ v rukách kresťanov a hral na protižidovské nálady, keď žiadal veto vstupu Izraela do EÚ, hoci Izrael sa o členstvo neuchádza.
Vo volebnej účasti viedla Malta, kde prišlo k urnám 78,8 percenta voličov. Vysokú účasť hlásili aj zo Švédska a Francúzska.
Bulhari za hlas platili sto leva
SOFIA. Bulharské strany si podľa expertov svojich voličov kúpili. Dali na to šesť miliónov eur, povedal pred voľbami pre agentúru DPA Tichomir Beslov z Centra pre demokratický výskum v Sofii. Podľa jeho výpočtov tak stál jeden hlas 100 leva, teda asi 51 eur. Z tejto sumy mal volič dostať polovicu, zvyšok išiel sprostredkovateľom.
Bulharskí politici mali v eurovoľbách aj čierne fondy, hlasy tisícov voličov si mali zaplatiť. FOTO – SITA/AP
V Bulharsku sa mali na eurovoľbách zúčastniť asi dva milióny voličov, podľa Beslova až 120-tisíc mohlo byť kúpených. Pred kupovaním hlasov varovala aj bulharská eurokomisárka Meglena Kunewa.
Štúdia mimovládnej Otvorenej spoločnosti v Sofii ukázala, že šesť percent voličov považuje kupovanie hlasov za „bežnú prax“. Bulharsko bojuje s týmto problémom už roky. Od apríla justícia sprísnila trest za takého ovplyvňovanie volieb na šesť rokov väzenia plus peňažný trest vo výške 10-tisíc eur.
mim
