AKTUALIZOVANÉ 10:15

Europarlament zostane pravicový

Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa vo väčšine krajín darilo skôr pravici, ktorá si udržala dominanciu v parlamente aj v novom funkčnom období.

Výzvy voliť do europarlamentu nechali obyvateľov EÚ pomerne chladnými. Účasť na voľbách dosiahla 43,39 percenta, čo je historické minimum.(Zdroj: ČTK/AP)
  • Európski konzervatívci budú najpočetnejšou stranou v europarlamente - získali 267 kresiel. Socialisti prišli takmer o 50 kresiel, keď získali 159 mandátov.
  • Ďalšími stranami v europarlamente budú liberáli (81 kresiel), zelení (54), Únia za Európu národov (35), ľavičiari (34) a ostatní si rozdelia 88 kresiel.
  • Voľby v Európe poslali do parlamentu viacero extrémistických strán.
  • Účasť bola rekordne nízka - 43,39. Prispelo aj Slovensko, ktoré v účasti skončilo opäť na poslednom mieste.
  • V Česku porazila ODS Paroubkovu ČSSD o takmer deväť mandátov.
  • V Maďarsku bodovali extrémisti.
  • Vo Francúzsku Sarkozy porazil socialistov, v Nemecku Merkelovej strana obohrala ľavicu.
  • Briti poslali do europarlamentu aj rasistov.
  • V pobaltských krajinách bodovala opozícia.

BRUSEL. Európski konzervatívci zvíťazili vo voľbách do Európskeho parlamentu. Podľa predbežných výsledkov by mala mať skupina Európskej ľudovej strany-Európskych demokratov(EPP-ED) 267 kresiel. Doteraz mali konzervatívci 288 kresiel.

Druhou najsilnejšou frakciou sú socialisti (PES), ktorým pripadne 159 mandátov, čo znamená značnú stratu v porovnaní s doterajšími 217 kreslami.

Treťou v poradí zostáva Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE), ktorá obsadí 81 kresiel, zatiaľ čo počas uplynulých piatich rokov mala 100 poslancov.

Skupina zelených/Európska slobodná aliancia (EFA) bude mať 54 kresiel, takže si polepší o 11.

Skupine Únie za Európu národov (UEN) pripadne 35 kresiel, stratí tak deväť kresiel.

O sedem mandátov príde Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice-Nordická zelená ľavica (GUE/NGL), ktorá získa 34. Skupina Nezávislosť/Demokracia (UEN) dostane 18 mandátov, príde o štyri.

Ostatné strany si rozdelia 88 mandátov.

Účasť na voľbách dosiahla 43,39 percenta, čo je historické minimum.

Účasť Slovákov na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 bola najnižšia v rámci celej Európskej únie. K volebným urnám prišlo dovedna 19,64 percenta slovenských voličov, čo je rovnako ako počas predchádzajúcich volieb do europarlamentu najmenej v EÚ (16,97 percenta).

Druhú najnižšiu účasť mala Litva (20,81 percenta), tretí najnižší záujem voličov sa zaznamenal v Rumunsku (27,21 percenta). Najvyššia účasť - 91 percent - bola v Belgicku a v Luxembursku. V oboch krajinách je však účasť na voľbách povinná. K dispozícii zatiaľ nie je účasť britských voličov.

Dobré výsledky zaznamenali vo viacerých krajinách krajne pravicové nacionalistické či xenofóbne strany.

Priebežne aktualizované údaje možno nájsť na stránke www.elections2009-results.eu.

ODS prevalcovala ČSSD

V Česku vyhrala ODS s 31,45 percentami (9 kresiel), ČSSD stratila takmer deväť percent - sedem kresiel (22,38 percenta). Socialisti si to vysvetľujú tým, že k volebným urnám prišlo málo voličov.

"Nízka volebná účasť. My sme vedeli, že pri volebnej účasti medzi 35 - 40 percentami by sme mohli v tých voľbách vyhrať. Pri nízkej volebnej účasti to sme vedeli, že to môže dopadnúť inak. A k tomu aj došlo," vysvetlil predseda ČSSD Jiří Paroubek nenaplnené očakávania lepšieho výsledku.

Pre socialistov však výsledok druhých českých eurovolieb aj tak predstavuje úspech pred piatimi rokmi dostala táto strana iba 8,8 percenta hlasov a skončila až piata.

Predseda ODS a bývalý český premiér Mirek Topolánek neskrýval spokojnosť, že iba desať týždňov po tom, ako ČSSD dokázala vyslovením nedôvery v parlamente jeho stranu zbaviť moci, zvíťazil, a k tomu s náskokom. Pre občianskych demokratov je víťazstvo v eurovoľbách o to cennejšie, že vlaňajšie jesenné krajské a senátne voľby sa skončili pre ODS totálnym fiaskom.

KSČM získala 14,18 a dve kreslá a KDÚ-ČSL 7,648 má štyri kreslá.

V Maďarsku bodovala pravica aj extrémisti

Do Európskeho parlamentu sa v Maďarsku dostali FIDESZ-Maďarský občiansky zväz, Maďarská socialistická strana (MSZP), radikálne Hnutie za lepšie Maďarsko Jobbik a Maďarské demokratické fórum (MDF).

Podľa informácií maďarského portálu VG Online FIDESZ získal 14 mandátov s 56-percentnou podporou voličov, MSZP štyri, Jobbik tri a MDF jeden mandát. Prekvapením je, že mandát nezískal Zväz slobodných demokratov (SZDSZ); predseda liberálov Gábor Fodor údajne ponúkol svoju demisiu.

Jobbik bude partnerom Maďarov žijúcich za hranicami v podpore ich snáh o autonómiu. Vyhlásila to líderka voličskej listiny Jobbiku Krisztina Morvaiová.

Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Morvaiová po nedeľňajších voľbách okrem iného povedala, že "Jobbik bude partnerom maďarských bratov žijúcich na odtrhnutých územiach vo vydobytí ich autonómie, v ochrane maďarskej zeme, v ochrane práva slobody prejavu Maďarov a aj ich ďalších ľudských práv".

"Budeme partnerom všetkým tým v Európe, ktorí by namiesto skazeného a skrachovaného neoliberálneho systému chceli spravodlivejšie hospodárstvo a svet, ktorí podporujú záujmy takých, ako sme my, pretože my sme vo väčšine všade na svete," konštatovala Morvaiová.

Tým, že Maďarsko patrí Maďarom a že sa zrodila nová sila, sa jej splnil sen, dodala predstaviteľka Jobbiku. Maďari majú podľa jej presvedčenia v Európskej únii historické poslanie a chcú sa postaviť do čela boja za spravodlivejšiu Európu.

V závere podujatia predseda Jobbiku Gábor Vona začal slovami: "Boh daj...", na čo publikum reagovalo: "...krajšiu budúcnosť!", čo je pozdravom spolku Maďarská garda. Vona je aj predsedom a zakladateľom Maďarskej gardy.

Sarkozy zmietol socialistov

Pravicová strana francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho Únia za ľudové hnutie (UMP) si v nedeľných voľbách do Európskeho parlamentu (EP) zaknihovala víťazstvo. Vyplýva to z čiastočných výsledkov po spočítaní 76 percent hlasov, ktoré v nedeľu večer zverejnilo francúzske ministerstvo vnútra. Zatiaľ čo Sarkozyovci získali 27,4 percenta hlasov, opozičná Socialistická strana (PS) skončila so 16,9 percentami ako druhá.

Výsledky sú pre socialistov obrovským sklamaním. Skončili totiž len tesne za zelenými, ktorí získali 15 percent. Voľby sú sklamaním aj pre centristickú stranu MoDem Francoisa Bayroua, ktorý sa v minuloročných prezidentských voľbách umiestnil na treťom mieste. V eurovoľbách presvedčil len 8,5 percenta Francúzov. Svojho zástupcu v EP by mal mať aj krajne pravicový Národný front, keď získal 6,6 percenta hlasov.

V Nemecku vyhrala Merkelová, ľavica utrpela historický debakel

V nemeckých voľbách do Európskeho parlamentu (EP) zvíťazili kresťanskí demokrati nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Podľa odhadov volebných výsledkov, ako aj predbežných výsledkov, ktoré prinášajú verejnoprávne televízie ARD a ZDF, získala Merkelovej strana vyše 38 percent hlasov.

Na druhom mieste skončili vládni sociálni demokrati šéfa diplomacie Franka-Waltera Steinmeiera. Pre tých je však zisk 21,3 percenta potupou - je to historicky najhorší výsledok strany v akýchkoľvek federálnych voľbách. Doterajší negatívny rekord zaznamenali sociálni demokrati pri posledných voľbách do EP v roku 2004 - 21,5 percenta.

Slobodní demokrati, liberálna strana, s ktorou by chcela Merkelová vytvoriť koalíciu po budúcich celonemeckých voľbách, získala desať percent, teda o štyri viac ako v posledných eurovoľbách. Pred slobodnými skončili ešte zelení so ziskom 12 percent, čo je rovnaký výsledok ako v roku 2004. Poslednou stranou, ktorá sa za Nemecko dostane do europarlamentu, je komunistická Ľavica (7,5 %). Nemecko má v EP 99 z celkového počtu 736 kresiel.

Svojho europoslanca budú mať aj britskí rasisti

Británia posiela do Európskeho parlamentu prvýkrát v histórii zástupcu krajnej pravice. Vyplýva to z predbežných odhadov zverejnených televíznou stanicou BBC.ň

Britská národná strana (BNP) získala v severoanglickom kraji Yorkshire a v okrese Humber jedno kreslo a patrí jej tak jedno zo šiestich miest určených pre tento región. Celkovo rozhodovali Briti v nedeľných voľbách o 72 europoslancoch.

Krajne pravicová extrémistická BNP je kontroverzným zoskupením najmä pre fakt, že do svojich radov neprijíma "nebelošských členov". Britský minister zdravotníctva už výsledok BNP stihol komentovať slovami, že ide o "smutný deň pre našu politiku"

Najväčšie sklamanie prežíva premiér Gordon Brown. Jeho Labouristická strana totiž podľa BBC získala len 16-percentnú voličskú podporu, zatiaľ čo opoziční konzervatívci Davida Camerona presvedčili až 27 percent hlasujúcich. Labouristi zaostali aj za Nezávislou stranou Spojeného kráľovstva (UKIP) a skončili tak tretí. Nezávislí presvedčili svojou politikou vystúpenia z Európskej únie až 17 percent oprávnených voličov.

Konečné výsledky v Británii by mali byť známe v pondelok ráno.

Talianski voliči nakoniec Berlusconiho potrestali

Takmer úplné sčítanie hlasov v Taliansku ukazuje, že konzervatívna strana premiéra Silvia Berlusconiho, poznačeného škandálom s 18-ročnou modelkou Noemi Letiziovou, stratila podporu voličov v eurovoľbách.

Jeho vládny spojenec, krajne pravicová Liga severu presadzujúca protiprisťahovaleckú politiku, pritom v hlasovaní do Európskeho parlamentu zaznamenala percentuálny nárast a získala približne desať percent hlasov.

Po sčítaní 97 percent hlasov z dnešného rána má Berlusconiho Strana slobody 34,9 percenta, čo je pokles v porovnaní s 37,4 percenta v roku 2004. Berlusconi dokonca predpovedal, že jeho strana môže získať až 45 percent.

Berlusconiho manželka v máji oznámila, že sa s ním plánuje rozviesť. Obvinila ho, že jej manžel "často chodí" za neplnoletými dievčatami.

A minulý týždeň začali prokurátori vyšetrovať obvinenia, že štátne lietadlo bolo zneužívané na prepravu tanečníc a ďalších súkromných hostí na večierky do Berlusconiho luxusnej vily na Sardínii.

Švédska Pirátska strana sa dostala do EP

Pirátska strana (Piratpartiet, PP), presadzujúca bezplatné sťahovanie obsahov z internetu, bude zastúpená jedným poslancom v Európskom parlamente. V tohtoročných voľbách získala hneď na prvý pokus 7,1 percenta hlasov.

PP vznikla v roku 2006 a hlavným bodom jej programu je reforma zákonov o autorskom práve, zrušenie patentov a posilnenie práva na súkromie. Neoficiálne je prepojená s mimoriadne obľúbeným serverom na zdieľanie súborov Pirate Bay.

Najsilnejšou stranou vo Švédsku sa v eurovoľbách stali opoziční sociálni demokrati, ktorí získali 24,6 percenta hlasov a päť z 18 mandátov vyčlenených v EP pre Švédsko.

Konzervatívci premiéra Fredrika Reinfeldta očakávali viac ako 18,8 percenta hlasov a štyri euromandáty.

Zelení zaznamenali po PP najväčšie prírastky, keď ich zisk narástol z 5,5 percenta v roku 2004 na 10,8 percenta, čo predstavuje dva mandáty.

Veľký prepad voličskej priazne z 10,6 na 3,6 percenta si na svoje konto pripísala euroskeptická Juniliste, ktorá v EP v novom funkčnom období nebude zastúpená.

Voličská účasť dosiahla 43,8 percenta, čo je o šesť percent viac ako pred piatimi rokmi.

Španielski socialisti prehrali v eurovoľbách s ľudovcami

Španielski socialisti (PSOE) premiéra Josého Luisa Rodrígueza Zapatera prekvapujúco prehrali na úkor ľudovcov. Podľa informácií ministerstva vnútra získali len 38,5 percenta hlasov a 21 z 50 mandátov vyhradených pre Španielsko.

Opozičná Ľudová strana (PP) prvýkrát od parlamentných volieb v roku 2000 vyhrala celoštátny plebiscit. Dokázala presvedčiť 42,2 percenta voličov, čo jej prinieslo 23 kresiel v EP.

Zjednotená ľavica (IU) a Koalícia za Európu (CpE) budú v europarlamente zastúpené vždy dvoma poslancami. Zvyšné dva španielske mandáty si rozdelili malé regionálne strany UPyD a EdP-V.

PSOE očakávala vzhľadom na hospodársku krízu vyrovnanú súťaž s PP, prípadne tesnú porážku, ale konečný výsledok je horší. Jej predstavitelia však upozornili, že PSOE je na tom stále lepšie ako iné socialistické strany v EÚ.

Predseda PP Mariano Rajoy označil úspech svojej strany za krok k zmene moci v Španielsku. "Nová väčšina hlasovala za zmenu," povedal Rajoy. Prívrženci PP vyzvali Zapatera, aby odstúpil.

Účasť voličov dosiahla 44,3 percenta, bola teda o niečo nižšia ako v roku 2004 (45,1).

Nečakaný debakel pre vládu v Portugalsku

Nečakane tvrdú porážku utrpela v Portugalsku v tohtoročných eurovoľbách vládnuca Socialistická strana (PS) premiéra Josého Sócratesa.

Podľa konečných výsledkov získala len 26,6 percenta hlasov, pričom v roku 2004 dokázala presvedčiť 44,52 percenta voličov. Socialisti vyšlú do Štrasburgu sedem z 22 portugalských europoslancov.

Cez rozum všetkým prieskumom prešla opozičná konzervatívne orientovaná Sociálnodemokratická strana (PSD), ktorá dostala 31,7 percenta hlasov (2004: 32,5) a bude mať osem poslancov.

Veľkým prekvapením je tiež úspech Ľavicového bloku (BE). Ziskom 10,7 percenta hlasov viac ako zdvojnásobil svoj výsledok z roku 2004 (4,92 percenta) a v EP ho budú zastupovať traja poslanci.

Záujem Portugalcov o voľby bol tento rok o niečo menší (37 percent z 9,5 milióna voličov) ako v roku 2004 (38,6 percenta).

Fíni posielajú do europarlamentu kňaza

Medzi trinástimi fínskymi europoslancami bude aj jeden kňaz. Päťdesiatročný Mitro Repo sa do Európskeho parlamentu (EP) dostal ako nezávislý na kandidátke Sociálnodemokratickej strany Fínska a získal viac ako 70 tisíc preferenčných hlasov. "Úprimne, takáto popularita bola pre mňa prekvapením," povedal Repo v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu YLE.

Vo voľbách sa najviac darilo konzervatívnej strane Národná koalícia, ktorá presvedčila 23,2 percenta oprávnených voličov.

Za ňou nasleduje Centristická strana so ziskom 19 percent. Obe najväčšie koaličné strany tak získali každá po tri kreslá.

Prekvapením je výsledok nacionalistického zoskupenia Praví Fíni, ktorí získali 9,8 percenta hlasov, čo znamená, že v europarlamente budú mať jedného zástupcu. Najväčšia opozičná Sociálnodemokratická strana Fínska získala 17,5-percentnú podporu a dve kreslá a do EP sa dostali aj zelení so ziskom 12,4 percenta hlasov - z 13 fínskych kresiel tak získali dve. Fíni do Bruselu a Štrasburgu pošlú aj po jednom zástupcovi zo Švédskej ľudovej strany reprezentujúcej švédsku národnostnú menšinu a jedno miesto v EP získali aj kresťanskí demokrati.

Voličská účasť dosiahla vo Fínsku 40,3 percenta, vyplýva z konečných výsledkov.

Opozícia v pobaltských štátoch bodovala

Prevažne opozičné strany a subjekty zastupujúce národnostné menšiny uspeli vo voľbách do Európskeho parlamentu v troch pobaltských štátoch. Finančná a hospodárska kríza sa čiastočne podpísala na poklese preferencií vládnucich strán.

Víťazom eurovolieb v Estónsku sa stala opozičná ľavicovo orientovaná Strana stredu (KE) vedená tallinnským primátorom Edgarom Saavisaarom, ktorá získala 26 percent hlasov, čo jej zabezpečilo dva zo šiestich mandátov v štrasburskom parlamente - o jeden viac ako doteraz.

Prekvapením je úspech riaditeľa múzea Indreka Taranda. Bývalý diplomat išiel do volieb ako nezávislý kandidát, pričom dostal len o necelých 1100 hlasov menej ako Strana stredu.

Vládnuce subjekty - Reformná strana (ER) premiéra Andrusa Ansipa a nacionalistická koalícia IRL, získali 15,3 a 12,24 percenta hlasov a každá po jednom mandáte. Takmer deväť percent hlasov a takisto jeden mandát má na svojom konte Sociálnodemokratická strana (SDE), ktorú nedávno vylúčili pre nezhody z vlády. SDE prišla oproti roku 2004 o dvoch europoslancov.

Účasť voličov na úrovni 43,2 percenta výrazne prekročila číslo 26,8 percenta z roku 2004. Necelých 15 percent Estóncov hlasovalo cez internet.

V Lotyšsku vyhrala eurovoľby pravicová Občianska únia (PS) bývalej eurokomisárky Sandry Kalnietovej. Vznikla len vlani a na prvý pokus získala 24,3 percenta hlasov. Druhé skončilo s 19,5 percentami Centrum harmónie (SC) združujúce viaceré subjekty, ktoré volili najmä príslušníci ruskej menšiny v Lotyšsku. PS a SC získali po dva z ôsmich mandátov prislúchajúcich Lotyšsku.

Treťou najsilnejšou sa stala strana Za ľudské práva v zjednotenom Lotyšsku (PCTVL), podporovaná etnickými Rusmi a inými menšinami. Získala 9,6 percenta hlasov a jeden mandát. Po jednom mandáte majú ešte populistická únia Prvá strana Lotyšska/Lotyšská cesta (LPP/LC), nacionalistická strana Za vlasť a slobodu (TB/LNKK) a liberálna strana Nová éra premiéra Valdisa Dombrovskisa.

Europoslancom sa stal aj 74-ročný Alfreds Rubiks, ktorý sa krátko po osamostatnení zúčastnil na pokuse o prevrat. Jeho cieľom bolo opätovné pripojenie Lotyšska k Sovietskemu zväzu.

V Lotyšsku prišlo k volebným urnám 53 percent voličov, v roku 2004 to bolo vyše 41 percent.

V Litve získali kresťanskí demokrati premiéra Andriusa Kubiliusa 25,69 percenta hlasov a štyri z 12 mandátov, o dva viac ako doteraz. Opoziční sociálni demokrati majú 19 percent hlasov a tri mandáty, o jeden viac ako doposiaľ. Svoj prvý mandát získala aj strana poľskej menšiny.

Debakel utrpela Robotnícka strana, ktorá prišla o štyri z piatich mandátov. Populistická strana Za poriadok a spravodlivosť (TT) exprezidenta Rolandasa Paksasa nedosiahla cieľ získať najmenej tri mandáty - dostala len 12,55 percenta hlasov, čo stačilo na dve kreslá v EP.

Litovskí voliči hlasovanie väčšinou ignorovali. Účasť dosiahla len 20,5 percenta, čo je oproti vyše 48 percentám v roku 2004 výrazný prepad.

Bulharskí vládni socialisti prepadli

Bulharskí vládni socialisti utrpeli porážku a víťazom sa stala najväčšia pravicová opozičná strana.

Podľa výsledkov známych po sčítaní 34 percent hlasov vedie opozičná strana GERB populárneho primátora Sofie Bojka Borisova, ktorú podporilo 26,8 percenta zúčastnených voličov. Iba 18,8-percentnú podporu dosiahla Socialistická strana premiéra Sergeja Staniševa.

K volebným urnám sa dostavilo 38 percent oprávnených voličov. Bulharsko, ktoré má 7,7 milióna obyvateľov, obsadí 17 kresiel v 736-člennom Európskom parlamente.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  2. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  3. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  1. Nadácia Orange ocenila Detský čin roka
  2. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  3. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  4. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  5. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  6. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  7. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  8. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  9. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  10. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 17 323
  2. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 16 088
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 15 083
  4. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 12 144
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 8 024
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 965
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 418
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 6 136
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke? 3 404
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 3 185

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.

KULTÚRA

Podivné príbehy a Instagram 19. storočia. Aký bol seriál 1890?

Historická detektívka sa pokúsila priniesť na obrazovky niečo iné.

Neprehliadnite tiež

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

V roku 2008 vláda schválila rekonštrukciu objektu. Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

ANALÝZA

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

Sudca Hrubala: Podozrenia na politické objednávky sú vždy, Súdnu radu treba otvoriť

Proreformné združenie sudcov Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank. Jeho podpredseda JÁN HRUBALA hovorí o neochote sudcov robiť zmeny.