Prof. Ing. Juraj Hraško, DrSc., akademik Slovenskej akadémie vied (SAV), čestný člen Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied sa narodil 14. mája 1931 v Točnici, okres Lučenec. Fakultu pôdoznalectva a agrochémie na Poľnohospodárskej univerzite V.V. Dokučajeva v Charkove vyštudoval v roku 1955.
Bol zakladateľom a 29 rokov riaditeľom Výskumného ústavu pôdoznalectva a výživy rastlín (v roku 1987 pracovisko zmenilo názov na Výskumné centrum pôdnej úrodnosti). V roku 1955 začal pracovať na odbore pôdoznalectva a agrochémie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave a od júna 1957 bol vedúcim tohto odboru. Pracovné skupiny, ktoré viedol (pre analytiku, kartografiu a mapovanie pôd) od 1. júla 1960 začlenili ako samostatné pracovisko pre komplexný výskum pôdy s názvom Laboratórium pôdoznalectva v Československej akadémii poľnohospodárskych vied (ČSAZV) v Bratislave, ktorého sa stal vedúcim a ktoré bolo predchodcom Výskumného ústavu pôdoznalectva a výživy rastlín. Riaditeľom tohto ústavu bol do 30. júna 1989, kedy z funkcie odišiel na vlastnú žiadosť.
Za 29 rokov jeho činnosti vo vedúcej funkcii ústavu pracovisko spolupracovalo s podobnými inštitúciami v mnohých krajinách (Holandsko, Nemecko, Belgicko, Dánsko, Švédsko a ZSSR) a zapájalo sa do medzinárodných projektov FAO a UNESCO.
V roku 1964 obhájil Juraj Hraško kandidátsku dizertačnú prácu, v roku 1974 obhájil dizertačnú prácu, na základe ktorej mu udelili vedeckú hodnosť doktora vied a v roku 1982 ho vymenovali za profesora pre pedológiu.
Absolvoval ročný študijný pobyt na Humboldtovej univerzite v Nemecku, 1966), pracoval na Ústave pôdoznalectva Univerzity Fridricha Wilhelma v Bonne (1967). Externe vyučoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Vysokej škole poľnohospodárskej (VŠP) v Nitre, krátko pôsobil aj ako vedecký pracovník v Ústave ekológie lesa SAV na pracovisku v Nitre. Ako hosťujúci profesor prednášal na Univerzite Fridricha Wilhelma v Bonne.
Členom korešpondentom SAV bol v rokoch 1980-1987, členom korešpondentom ČSAV v rokoch 1981-1992, v rokoch 1983-1992 bol členom prezídia ČSAV. Akademikom SAV sa stal v roku 1987.
Po roku 1994 sa venoval vedecko-pedagogickej práci na VŠP v Nitre, kde bol prvým vedúcim novozaloženej Katedry pre trvalo udržateľný rozvoj a súčasne odborne pôsobil na Výskumnom ústave pôdnej úrodnosti v Bratislave.
Juraj Hraško bol vedeckým pracovníkom v odbore pôdoznalectvo. Bol jedným zo zakladateľov modernej pedologickej školy v Československu. Zameral sa na problematiku pedogenézy, pedochémie, klasifikácie a geografie pôd. Organizoval pôdoznalecký výskum a výchovu pedologických odborníkov. Napísal viac ako 150 vedeckých a odborných prác. Bo členom mnohých slovenských aj zahraničných pôdoznaleckých organizácií a spoločností.
V rokoch 1950 vstúpil do KSČ, v roku 1991 sa stal členom SDĽ.
Poslancom SNR, neskôr NR SR bol od 6. júna 1992 do 16.3.1994, kedy mu bol mandát poslanca pozastavený z dôvodu vykonávania vládnej funkcie. Vo vláde Jozefa Moravčíka bol od marca do novembra 1994 ministrom pre životné prostredie. V parlamente zastával funkciu podpredsedu Výboru pre životné prostredie a ochranu krajiny a predsedu Komisie NR SR pre rokovanie s maďarským parlamentom vo veci stavby VD Gabčíkovo-Nagymaros.
V roku 1998 kandidoval v parlamentných voľbách za SDĽ na funkciu prezidenta SR.
Po septembrových parlamentných voľbách 1998 ho zvolili za poslanca NR SR, poslanecký mandát však zastával len do marca 1999. Od apríla 1999 je Juraj Hraško mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR vo Švajčiarskej konfederácii.
