BRATISLAVA. Efekt maďarskej karty na Slovensku neplatí vždy. Ukazujú to výsledky eurovolieb. Hoci ňou SNS a Smer operovali podobne ako pred prezidentskými voľbami, rovnaký efekt sa nedostavil.
„Prezidentskú“ maďarskú kartu na konci marca vytiahla najmä SNS, ktorá strašila voličov tým, že by prezidenta mohli voliť Maďari. Ivan Gašparovič si potom v druhom kole zvýšil náskok hlavne v okresoch, kde tradične bodujú nacionalisti.
V eurovoľbách „strašenie Viktorom Orbánom, šéfom maďarského Fideszu“, koalícii nevyšlo, hoci SNS v niektorých okresoch zaznamenala aj vysoko nadpriemerný výsledok. V okrese Brezno získala takmer 19 percent a na Kysuciach sa blížila k 15 percentám.
Celoštátne to bolo len 5,5 percenta, čo je oproti parlamentným voľbám polovičný výsledok. Kým v roku 2006 dostala SNS pri hlasovaní do Národnej rady 270tisíc hlasov, v sobotu to bolo len 46–tisíc.
Ako je to s tou maďarskou kartou? A o čom hovoria výsledky v Maďarsku? Komentár Petra Morvaya.
O tom, že voličov SNS maďarská karta nevyburcovala, môže svedčiť aj účasť v niektorých okresoch. V jej tradičných baštách, ako sú okres Čadca alebo Bytča, prišiel voliť podpriemerný počet ľudí. Zatiaľ čo v okrese Kysucké Nové Mesto SNS v roku 2006 volilo skoro 25 percent ľudí, teraz to bolo len 14. V okrese Žilina to bolo 12,6 percenta oproti 21 percentám spred troch rokov.
Obavy z maďarskej karty spolu so všeobecne vyšším záujmom o eurovoľby mohli naopak pomôcť SMK. V regiónoch s vysokým podielom Maďarov bola na slovenské pomery nadpriemerná účasť.
V obvode Štúrovo napríklad takmer 30percentná účasť, v obvode Dunajská Streda volilo skoro 24 percent ľudí. Zodpovedali tomu aj zisky pre Csákyho stranu. V okrese Komárno, v ktorom žije 69 percent Maďarov, získala SMK 74 percent hlasov. V okrese Galanta, kde ich žije 39 percent, dostala SMK viac ako 44 percent.
Kliknite - obrázok zväčšíte
;)
Nové trendy
Na voľbách sa zúčastnilo o 139 025 voličov viac ako v roku 2004. Menili sa aj ich preferencie.
1. Nabral Smer, stratilo HZDS
Najviac voličov pribudlo Smeru - 146 187, čo je 123-percentný prírastok. Oproti prvým eurovoľbám získali podstatne viac hlasov aj SNS a SDKÚ. SMK si polepšila iba o 823 hlasov. KDH, naopak, ubudlo 23 750 hlasov, HZDS dokonca 45 341.
2. Smer bral všetkým
Bodoval na úkor koaličných partnerov i opozície. V roku 2004 získal najviac hlasov v deviatich zo 79 okresov, teraz až v 57. Najviac stratilo HZDS, v prvých eurovoľbách ovládlo 23 okresov, teraz ani jeden.
3. SDKÚ je doma v mestách
Pozíciu si udržala iba v piatich okresoch Bratislavy a okrese Košice I – v roku 2004 vyhrala aj v okresoch Pezinok, Malacky, Skalica, Piešťany, Liptovský Mikuláš, Banská Bystrica, Poprad, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves a Košice II, III a IV, teraz si prvý raz pripísala víťazstvo v okrese Senec.
4. KDH ťaží z pobožnosti
Prišlo o víťazstvo v okresoch Senica, Trnava, Ružomberok a šiestich okresoch severovýchodu (Bardejov, Humenné, Prešov, Sabinov, Stropkov a Vranov nad Topľou) – opäť najviac hlasov dostalo iba v troch okresoch Oravy a dvoch na severovýchode (Kežmarok a Levoča), čo sú asi najviac pobožné oblasti.
5. SMK prišla o časť juhu
Smeru prepustila niekoľko okresov (Lučenec, Revúca a Košiceokolie). Víťazstvo neobhájila ani v Senci.
Jozef Čavojec
Sulíkov výsledok na parlament nestačí. Chcel Radičovú
Z malých strán dostala Sloboda a Solidarita najviac. Slobodné fórum sa stráca.
BRATISLAVA. Strana Richarda Sulíka Sloboda a Solidarita dosiahla z mimoparlamentných strán v eurovoľbách najlepší výsledok, od zvolenia boli len kúsok – dosiahli zisk 4,71 percenta hlasov.
Pri volebnej účasti nad 50 percent, aká bola napríklad pri posledných parlamentných voľbách by však ich 39 016 hlasov znamenalo len dve percentá z potrebných piatich na vstup do parlamentu. Richard Sulík takúto logiku odmieta.
„Uvidíme o rok. Všetci, ktorí o nás vedeli, aj prišli. Ale koľko ľudí o nás vedelo? Máme obrovské pole neorané,“ hovorí.
SAS sa prezentuje ako alternatíva proti SDKÚ. Sulík priznal, že lákali podpredsedníčku SDKÚ Ivetu Radičovú, tá však nemala záujem.
„Oslovili ma mnohé mimoparlamentné strany vrátane pána Sulíka. Nepatrím k ľuďom, ktorí ľahkovážne menia stranícky kabát,“ hovorí Radičová. Ich výsledok o rok si netrúfla odhadnúť. SAS získala najviac v bratislavskom Starom Meste – 12,3 percenta voličov.
Druhá z mimoparlamentných strán skončila Strana zelených. Najviac získala 7,7 percenta v Pezinku, v meste, ktoré bojuje proti skládke odpadov.
Tesne nad dve percentá sa dostala koalícia KDS–OKS s lídrom kandidátky Vladimírom Palkom. „Založili sme stranu z ničoho pred desiatimi mesiacmi. Urobili sme výsledok, ktorý bol rádovo lepší ako prieskumy, ktoré sa objavovali. Je to východisko do ďalšej politickej práce, nič sa nekončí,“ povedal o výsledku konzervatívec Palko.
Až piate medzi mimoparlamentnými stranami skončilo Slobodné fórum Zuzany Martinákovej. V parlamentných voľbách v roku 2006 patrilo s Komunistickou stranou Slovenska medzi najsilnejšie mimoparlamentné strany – mali 3,5 percenta.
Predsedníčka Slobodného fóra Zuzana Martináková včera výsledok volieb odmietla komentovať.
Ľudmila Farkašovská, ktorá skončila po voľbách na prvom mieste kandidátky z druhého miesta, neúspech zdôvodňuje tým, že médiá o Slobodnom fóre vôbec neinformovali, a pre nízku účasť. Komunisti aj teraz Slobodné fórum tesne predbehli.
Monika Tódová
