BRUSEL, BRATISLAVA. Európa si zvolila najeuroskeptickejší a najxenofóbnejší parlament, na ktorého kreslá prvýkrát dosiahla v mnohých členských štátoch krajná pravica. Až v desiatich krajinách si extrémisti oproti voľbám v roku 2004 polepšili.
Krajná pravica na vzostupe Maďarsko: Jobbik (3 kreslá, oproti roku 2004 +3) Rakúsko: Slobodná strana Rakúska (2, +1) Rumunsko: Strana Veľké Rumunsko (2, +2) Fínsko: Praví Fíni (1, +1) Taliansko: Liga severu (8,+ 4) Veľká Británia: Britská národná strana (2, +2) Holandsko: Strana pre slobodu (4, +4) Dánsko: Dánska ľudová strana (2, +1) Grécko: Strana LAOS (2,+1)
Celkovo budú mať strany extrémnej pravice v Európskom parlamente (EP) o osem kresiel viac ako doteraz. Vzhľadom na to, že po voľbách klesne počet poslancov z 785 na 736, sa ich zastúpenie značne zvýši.
Krajná pravica by sa tak znovu mohla pokúsiť o vytvorenie poslaneckej frakcie. Potrebných 19 poslancov z minimálne piatich členských štátov by na to mala. Posledný pokus o vytvorenie frakcie nevyšiel, keď po roku fungovania opustili blok ITS (Identita, tradícia a suverenita) rumunskí nacionalisti.
„Vzostup krajnej pravice je naozaj zlým znamením, a to určite súvisí s ekonomickým kolapsom,“ povedal pre portál EU Observer Gerry Gable, šéf britského antifašistického mesačníka Searchlight.
Najvýraznejšie sa extrémisti, ktorí založili svoju kampaň na islamofóbii a strašení imigrantmi, presadili v Holandsku a Rakúsku. Holandská Strana pre slobodu získala v EP štyri kreslá. Strana kontroverzného politika Geerta Wildersa, autora protiislamského filmu Fitna, je pritom v Holandsku druhým najsilnejším subjektom.
V Rakúsku priviedol do europarlamentu dvoch poslancov Heinz-Christian Strache, ktorého Slobodní získali 13 percent hlasov, takmer o polovicu viac ako v roku 2004.
Straty, ktoré vo voľbách utrpeli extrémisti vo Francúzsku, v Belgicku či v Poľsku, nahradili krajiny, kde radikáli prekročili prah zvoliteľnosti prvýkrát. Okrem Maďarska, Veľkej Británie a Fínska sa to podarilo aj slovenskej SNS.
