Roman Kvasnica bol obeťou vojny policajtov počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Myslí si, že ho odpočúvali, lebo kazil policajtom „biznis“.
BRATISLAVA. V roku 2000 bol Roman Kvasnica platený štátom, aby zhromaždil akcie VSŽ, dovtedy ovládané Rezešovcami, a pripravil podnik na predaj americkému investorovi.
Finančná polícia požiadala o jeho odpočúvanie, pretože bol podľa nej podozrivý z podvodu.
Kvasnica bol v tom čase kamarátom vtedajšieho riaditeľa odboru obzvlášť závažných trestných činností Jozefa Šáteka a cez Kvasnicu počúvali aj jeho. Šátek už v tom čase riešil najcitlivejšie kauzy, ktoré hýbali krajinou.
Časť policajných funkcionárov mala Šáteka v zuboch. Kvasnica si myslí, že v skutočnosti ho odpočúvali, lebo im kazil „biznis“. Nikdy sa to však nepotvrdilo. Riaditeľom finančnej polície v tom čase bol Jozef Stieranka.
O svojom odpočúvaní sa dozvedel v roku 2001, odpočúvania neskôr z polície unikli a okrem rôznych podnikateľských a politických skupín ich mali aj médiá. Boli v nich pritom dopísané aj vety, ktoré aktéri rozhovorov nikdy nepovedali. Kvasnicu mali odpočúvania diskreditovať.
Advokát podal trestné oznámenia na inšpekciu ministerstva vnútra, ale neúspešne.
Policajný prezident Ján Pipta po prevalení odpočúvania hovoril, že polícia postupovala zákonne.
Po ôsmich rokoch teraz až Európsky súd pre ľudské práva uznal, že na odpočúvanie nebol žiadny zákonný dôvod.
Presvedčili ho o tom najmä stanoviská sudcu a aj policajtov, ktorí neskôr vystriedali staré policajné vedenie.
Sudca šokoval
Sudca krajského súdu, ktorý dal súhlas na odpočúvanie, vo svojom vyhlásení pre súd povedal, že nevidel žiadny písomný dôkaz, ktorý by preukazoval dôvod odpočúvania.
Zároveň priznal, že žiadosti o odpočúvanie boli síce podávané písomne, „ale polícia ich spravidla odôvodňovala ústne a sudca z časových dôvodov obvykle nemal čas preštudovať si celý spis a overiť dôvody uvádzané políciou“. Sudcovia sa preto podľa neho „musia spoľahnúť na dôvody uvedené v žiadosti o povolenie odpočúvania, čo predpokladá určitý stupeň dôvery“. Sudca povedal, že bežne desať až dvadsať percent odpočúvaní sa neskôr ukáže ako neopodstatnených.
Krajský súd to nechcel komentovať, rozsudok vraj zatiaľ nevideli.
Zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu Marica Pirošíková označila postup sudcu za „veľmi neštandardný vzhľadom na to, o akom vážnom zásahu do súkromia občana sudca rozhodoval“.
Štát sa podľa nej po doručení rozsudku bude zaoberať prípadným vyvodením zodpovednosti. Z minulosti si pamätá len jediný prípad disciplinárneho stíhania sudcu, na ktorého pochybenie upozornil Štrasburg.
Každé rozhodnutie súdu by podľa Pirošíkovej malo byť vážnym signálom pre vnútroštátne orgány, „aby v budúcnosti urobili všetko pre to, aby k podobným porušeniam nedošlo“.
Chceli sa dohodnúť
Kvasnica potvrdil, že štát s ním chcel rokovať o zmieri. Ponúkali mu sumu tristotisíc korún (takmer desaťtisíc eur).
Pirošíková povedala, že rokovania o zmieri sú dôverné, vo všeobecnosti však podľa nej platí: keď štát vidí, že môže prehrať, snaží sa o dohodu. Sumu odškodnenia podľa nej navrhuje samotný súd, ktorý zmier sprostredkúva.
Minister vnútra Ladislav Pittner musel po vojne v polícii odísť z funkcie a nahradil ho Ivan Šimko. Ten väčšinu funkcionárov odvolal.
„Je dobré, keď sa preukáže pravda a konštatujú veci, ktoré sa porušili,“ povedal v utorok Šimko. V demokracii to podľa neho niekedy trvá dlho, „ale dá sa veriť, že demokracia ozdravenie a nápravu prinesie“.
Kvasnica: Cítil som sa ponížený
Advokát ROMAN KVASNICA si stále nie je istý, či sú odpočúvania pod kontrolou.
Ako sa cíti človek, keď zistí, že mu štát odpočúva telefón?
„Neprekážalo mi, že ma štát odpočúva, vedel som, že nerobím nič protiprávne. Absolútne ponížený som sa však cítil, keď moje telefonické rozhovory dostali do rúk predstavitelia podsvetia, HZDS, finančných skupín a osôb, proti ktorým som zastupoval štát.“
Aký máte pocit teraz?
„Hoci až po ôsmich rokoch, ale cítim zadosťučinenie.“
Prečo ste nežiadali peniaze?
„Neviem si predstaviť, aká suma by zodpovedala hodnote môjho mena.“
Ponúkol vám štát zmier, aby nepadol rozsudok?
„Áno. Myslím, že išlo približne o tristotisíc korún, ktoré mi ponúkali.“
Prečo ste to odmietli?
„Moje meno nie je na predaj.“
Aký bol skutočný dôvod toho, že vás finančná polícia odpočúvala?
„Začali sme našou prácou ničiť biznis niektorým predstaviteľom finančnej polície.“
Nemalo by sa to spätne znovu vyšetriť?
„Ich trestná činnosť bude premlčaná a nemyslím si, že na Slovensku má niekto v takýchto prípadoch záujem zisťovať pravdu.“
Myslíte si, že dnes je odpočúvanie pod prísnejším dohľadom?
„Zneužívanie je stále zaujímavé pre ľudí, ktorí majú v rukách moc. Je na súdoch, či súhlasia s odpočúvaním, keď je to nevyhnutné. Mám obavu, či to tak je."
Monika Tódová
