BRATISLAVA. Dosiaľ ste pre svoje dieťa nenašli miesto v škôlke? Je to problém a bude ešte väčší. Vlani sa na Slovensku narodilo 57 360 detí, čo je najviac od roku 1998. rok narodení Sobáš prišiel u Lenky neskôr, akoby si želali jej rodičia a blízke okolie v malej západoslovenskej dedinke. Lenka si z toho hlavu nerobila. Má 28 rokov, stabilnú pozíciu vo veľkej svetovej telekomunikačnej firme a aj svadbu, ktorú s manželom zorganizovali pred dvoma týždňami na malebnom Smolenickom zámku, spravila tak, ako si predstavovali oni a nie tak, ako čakalo okolie. Bez ohľadu na možnosti štátneho rozpočtu, zákon väčšie zvýšenie prídavkov neumožňuje. Parlament vlani rozhodol, že sa vždy zvýšia o toľko percent, o koľko sa pol roka predtým zvýšilo životné minimum.
„Baby boom“, ako sa zvykne hovoriť náhlemu rastu pôrodnosti, ešte zosilnel. Vyplýva to z údajov, ktoré v máji zverejnilo Výskumné demografické centrum. Mnohé takzvané Husákove deti – aj na prekvapenie demografov – dobiehajú, čo zmeškali, aj keď im tiahne na 35.
Termín Husákove deti sa používa pre generáciu narodenú v sedemdesiatych rokoch, kedy štát motivoval rodiny výhodnými pôžičkami a dávkami. „Zvýšenie pôrodnosti nie je neočakávané. Prekvapujúce je, že prišlo relatívne neskoro, očakávali sme ho už pred dvoma, troma rokmi,“ hovorí vedúci centra Boris Vaňo.
Prvé série odložených sobášov a pôrodov sa prejavili v rokoch 2003 až 2005. V každom z týchto rokov sa narodilo viac detí ako v predchádzajúcom roku. Potom prišiel útlm, ale iba na rok. Od roku 2007 opäť živonarodených pribúda a podľa Vaňa sa to ešte desať rokov môže opakovať, hoci nemusí ísť o výrazný prírastok.
Demografi aj politici sú radi. Viac detí, menej problémov so zabezpečením dôchodkov, zvyknú hovoriť tí, čo sa venujú prorodinnej politike. Tieto deti však pomaly dorastajú do veku, keď môžu začať chodiť do materskej školy.
Keď zrušili, tak nemajú
Lucia s manželom býva v Bratislave, miesto pre dvaapolročnú dcéru našli až v siedmej škôlke. Dve žiadosti dali do škôlok v Novom Meste, päť v Rači, kam sa sťahujú. „Zo šiestich nám prišlo vyrozumenie, že ju nezoberú.“ Na školskom úrade v Rači chceli zistiť, ako môžu podať odvolanie. Napokon to nemuseli urobiť, v jedinej škôlke, ktorá ostala, sa miesto našlo.
Mnohé mestá a obce v minulosti rušili škôlky práve preto, že ich nebolo kým obsadiť. Nebolo výnimkou, že zariadenia prestavali na starobince. Dnes v Bratislave chýba najmenej tisíc miest pre deti, rodičia ich nemajú kam dať. V Ružinove tento rok pre nedostatok miesta odmietli až 457 detí, v Petržalke čosi vyše 300.
V mestách je plno
„Spravidla ide o deti, ktoré sa narodili v rokoch 2007 a 2008. Prioritne sme prijímali päť a šesťročné deti, ktoré sa začnú pripravovať na povinnú školskú dochádzku,“ povedal hovorca Petržalky Ľubomír Andrassy.
V Košiciach sú škôlky, ktoré tento rok nemohli prijať ani jedno dieťa. „Budúci školský rok už máme beznádejne zaplnený,“ hovorí riaditeľka materskej školy na Budapeštianskej Lenka Adzimová. Dopyt prevyšuje ponuku aj v Prešove.
Mestské škôlky odôvodňujú zamietavé rozhodnutia aj novým školským zákonom. V triede môže byť 21 detí, ďalšie tri na základe výnimky. Pre Trenčín to znamená, že by muselo postaviť stomiestnu škôlku, aby uspokojilo všetky požiadavky. Mestá a obce majú na to, aby zákonu vyhoveli, čas až do roku 2012.
Sobáš odkladali, nedali na reči. Teraz chcú dieťa
Odkladanie manželstva a detí na neskôr je pre súčasnú generáciu ľudí okolo tridsiatky úplne normálne. Tlak okolia, že by sa mali zobrať, príliš vážne neberú.
BRATISLAVA. Lenka Wagner je ukážkový príklad sebavedomej, mladej ženy, ktorá si trúfa zvládnuť kariéru aj rodinu a nepovažuje to za problém. Jej ročník 1981 patril medzi veľmi silné - v tomto roku sa narodilo takmer 94-tisíc detí.
Najsilnejšie populačné ročníky
1975 – 97 649
1976 – 99 814
1977 – 99 533
1978 –100 193
1979 – 100 240
Spoločenský tlak, že by sa už mala „minúť“, si nikdy nepripúšťala - pre sobáš sa s manželom rozhodli po desiatich spoločných rokoch vo chvíli, keď si povedali, že to naozaj chcú, a vysporiadali si tak medzi sebou aj spoločné majetky.
To najdôležitejšie však pre oboch je, že prichádza čas na dieťa. Lenka sa na to teší a nepovažuje to za obmedzenie v kariére. Navyše má istotu v manželovi, ktorý vie rodinu zabezpečiť. „Viem, že sa môžem rýchlo vrátiť do práce, ak budem chcieť a takisto môžem pracovať z domu.“
mch
Na dieťa pridajú tak na tri Miláčiky
Tento rok bol jediným, keď sa detské prídavky zvýšili o niekoľko eur.
BRATISLAVA. Keď vlani ministerstvo práce vážne uvažovalo o tom, že zvýšia prídavky na dieťa o 30 korún, teda necelé euro, premiér Robert Fico zakročil. „Nechceme nikoho urážať, tak som povedal pani ministerke, že zbytočne neprichádzajme so smiešnymi sumami, ale skúsme ten objem peňazí použiť inde, na inú dávku pre rodiny.“
Ministerka Viera Tomanová tak navrhla, aby sa 1. januára 2009 prídavok zvýšil o sto korún a potom pravidelne valorizoval.
Rekord na roky
Tak sa aj stalo a zdá sa, že zvýšenie o 3,33 eura, sa stane na dlho rekordné. Na začiatku budúceho roka sa táto dávka má zvýšiť iba o 74 centov, čo v starej mene predstavuje 22 korún. Teda ešte menej ako bolo 30 korún, ktoré považoval premiér v časoch, keď sa na Slovensku ešte o kríze nehovorilo, za urážku.
V akcii v jednom z najväčších obchodných reťazcov by sa za to dnes dali kúpiť tri čokoládové Miláčiky.
Detské prídavky
detské prídavky poberá okolo 700-tisíc ľudí
tento rok na jedno dieťa patrí 21,25 eura (640 korún) mesačne
ľudia, ktorí mali dieťa o čosi neskôr a dnes sú už na dôchodku, ešte dostávajú príplatok 9,96 eura (300 korún) mesačne
od budúceho roka sa obe dávky budú zvyšovať podľa životného minima.
Do konca minulého roka platilo, že vláda môže prídavky zvýšiť podľa vlastného uváženia. Naposledy sa tak stalo v septembri 2004.
Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny preto navrhlo zmenu, ktorá mala zaistiť každoročnú valorizáciu.
„Zvýšenie prídavku na dieťa o 74 centov rodinám s deťmi nepomôže. Balík peňazí, ktorý bude na tento účel použitý, sa mohol využiť efektívnejšie a adresnejšie,“ myslí si Beata Dúczová z Únie materských centier.
Valorizácie meniť nechcú
Zatiaľ najnižšia suma, o ktorej sa hovorilo, bolo zvýšenie o desať korún v roku 2007. Tomanová ho napokon vláde nepredložila.
Ministerstvo zákon meniť nechce. Daniela Rodinová z mediálneho odboru hovorí, že nemôže nastať situácia ako v predchádzajúcich štyroch rokoch, keď sa prídavok nezvyšoval. Zavedenie nového valorizačného mechanizmu je podľa nej systémovou zmenou, ktorá zabezpečí udržanie reálnej hodnoty dávky.
Jozef Čavojec
Mestá štatistiky nečítajú
Zrušiť škôlku sa javilo ako správne riešenie v čase, keď sa deti nerodili. Primátori a starostovia ich však rušili aj vtedy, keď bolo jasné, že detí pribúda.
BRATISLAVA. Náznaky babyboomu sa objavili už v roku 2003. Niektoré mestské časti Bratislavy aj mnohé mestá na Slovensku sa však správali, akoby nič také neexistovalo. Analýzy populačného vývoja sú pritom súčasťou územného plánu i Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý si dávajú vypracovať, aby získali peniaze z eurofondov.
Napríklad v Trenčíne ešte minulý rok zrušili materskú školu na Ulici M. Nešpora a deti premiestnili do škôlok vzdialenejších od centra. Teraz im chýba a na vlastné náklady rozširujú priestory v ostatných škôlkach.
V bratislavskej Karlovej Vsi v roku 2004 zrušili jednu škôlku, ale budovu nepredali, slúži prvákom základnej školy. V dvoch predškolských zariadeniach, ktoré ostali, iba „utlmili“ tri triedy. Už v budúcom školskom roku jednu z nich otvoria. „Sledujeme populačný vývoj v našej mestskej časti,“ hovorí vedúca školského oddelenia miestneho úradu Marta Jurkovičová.
„Samostatné analýzy demografického vývoja si nezadávame,“ povedal Maroš Smolec, hovorca Ružinova. Tvrdí však, že v tomto roku zrekonštruovali objekty dvoch škôlok. „Vytvorili sme dve nové triedy pre 25 detí.“
Aj v Petržalke plánujú otvoriť jednu škôlku, rodičia si však ešte musia počkať. Zaradenie do siete škôl prichádza do úvahy na školský rok 2010/2011.
joč
Beata
Balogová
