BRATISLAVA. Mimoparlamentné HZD možno o niekoľko mesiacov skončí. Vo vedení strany založenej Ivanom Gašparovičom sa totiž otvorene diskutuje, či v roku 2010 ísť do parlamentných volieb samostatne, alebo sa pokúsiť o rozhovory so Smerom o zlúčení.
„Na poslednom predsedníctve sme hľadali spôsob, čo robiť do parlamentných volieb. Do konca roka musí padnúť rozhodnutie,“ povedal predseda HZD Jozef Grapa. Riešili aj to, či budú tak ako v minulosti spolupracovať hlavne s SNS. „Programovo máme bližšie ku Smeru,“ tvrdil. Nevylučuje ani rozhovory s niektorými mimoparlamentnými stranami.
Podľa informácií SME vo vedení HZD zatiaľ nie je jednotný názor na to, či ešte skúsiť raz ísť do parlamentných volieb, alebo skončiť.
Väzby na Smer majú už teraz
Časť ľudí z vedenia HZD má na Smer úzke väzby už teraz. Grapa je poradcom premiéra Roberta Fica, podpredseda strany Rudolf Žiak zasa pracuje ako šéf odboru v prešovskom VÚC, ktorého predsedom je Peter Chudík za Smer.
Podľa Hospodárskych novín čestný predseda HZD Gašparovič necháva rozhodnutie na vedení strany.
„Spolupráca s HZD nie je vylúčená na úrovni VÚC po ďalších voľbách do VÚC na konci roku 2009. Na centrálnej úrovni však neprebiehajú žiadne rozhovory o spoločnej budúcnosti,“ povedala hovorkyňa Smeru Katarína Kližanová Rýsová.
Aj ústredný tajomník Smeru Ján Richter hovorí, že žiadne rokovania Smeru a HZD o fúzii neexistujú. „Ako ústredný tajomník by som o tom musel vedieť.“ V Smere nepanuje všeobecné nadšenie z prípadnej ďalšej fúzie.
Noví členovia prechádzajúci z iných strán podľa jedného z členov vedenia často znamenajú iba „nové požiadavky“.
Odkedy Smeru prieskumy prisudzujú nad 40 percent, záujemcov o jednotlivcov z iných strán o vstup stúpol. Týka sa to údajne ľudí z HZDS, ale i z HZD.
S HZD to ide z kopca
Grapova strana získala v parlamentných voľbách 2002 len 3,3 percenta odovzdaných hlasov, hoci prieskumy spočiatku ukazovali, že sa môže dostať do parlamentu. V roku 2004 HZD v koalícii s Ľudovou úniou podporilo 1,7 percenta. Vo voľbách do parlamentu v roku 2006 to bolo už iba 0,6 percenta hlasov a strana prestala od štátu dostávať príspevok na fungovanie.
HZD tento rok vôbec nešla do eurovolieb. Podľa Grapu preto, že sa sústredili na prezidentské voľby a na nasledujúce hlasovanie nemali prostriedky.
