BRATISLAVA. Nezvyčajné spojenie najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD a trojice opozičných subjektov pri parlamentnom hlasovaní zrejme prinesie 39. schôdza Národnej rady SR, ktorá sa začne v utorok 16. júna. Ministri Smeru-SD totiž na zasadnutí kabinetu prehlasovali koaličných partnerov a do parlamentu poslali aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie zákon o Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Jeho činnosť má plynule nadviazať na Špeciálny súd (ŠS), ktorý bol vyhlásený za protiústavný.
SDKÚ-DS, SMK a KDH prišli po verdikte Ústavného súdu o protiústavnosti ŠS s vlastným riešením tejto situácie, a to vo forme návrhu ústavného zákona o Špeciálnom súde. Na jeho prijatie je však potrebných 90 hlasov a vládny Smer-SD už prostredníctvom svojho predsedu a premiéra Roberta Fica avizoval, že túto iniciatívu nepodporí. Opozícia je tak pripravená zahlasovať aj za spomínaný vládny návrh, ktorý okrem iného na jednej strane rozširuje kompetencie tejto inštitúcie, na druhej strane znižuje prídavky k platom špeciálnych sudcov, ruší ich povinnosť podrobovať sa bezpečnostným previerkam či stálu ochranku.
Koaličná ĽS-HZDS je proti tomuto návrhu, pričom líder hnutia Vladimír Mečiar, ktorý vystupuje proti ŠS dlhodobo, by chcel otázku jeho ďalšej existencie riešiť zriadením špecializovaných senátov pri krajských súdoch. Nejasný tak zatiaľ ostáva len postoj SNS. Po rokovaní poslaneckého grémia začiatkom júna predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) povedal, že národniari použili pri tejto téme induktívnu metódu. "Na otázku, ako budú reagovať na vládny návrh zákona o zriadení Špecializovaného trestného súdu, povedali, že nie je vôbec jasné, že sú proti. Predpokladám, že ich postoje sa budú kryštalizovať," povedal Paška. Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj vtedy novinárom oznámil, že hovoriť o postoji strany k návrhu je ešte predčasné. "Dohodneme sa a oznámime. My máme povinnosť reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ale či bude výsledok identický s predkladateľom tohto zákona, to neviem v tejto chvíli zaručiť," ozrejmil.
Na poslancov NR SR zároveň v rámci 107-bodového programu čaká aj návrh novely zákona o štátnom jazyku z dielne ministerstva kultúry, ktorý kritizujú najmä poslanci SMK. Jeho konečnú podobu však zrejme poznačia viaceré zmeny, o čom svedčí aj výsledok zasadnutia Výboru NR SR pre kultúry a médiá, na ktorom "prešlo" deväť pozmeňovacích návrhov. Jedným z nich napr. bolo, že lekári či ošetrovatelia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach na území SR nebudú musieť s pacientmi a klientmi rozprávať výlučne po slovensky bez toho, aby im hrozila sankcia. "Trval som však na tom, že musí byť uvedené, že v týchto zariadeniach sa spravidla komunikuje v štátnom jazyku a keď pacient či klient nerozumie, môže sa komunikovať aj v cudzom jazyku," uviedol minister kultúry Marek Maďarič s tým, že ide o riešenie ani nie tak pre národnostné menšiny ako pre cudzincov. Minister tiež chce, aby v navrhovanej úprave zostala formulácia, že povinnosť ovládať jazyk národnostnej menšiny sa na zamestnancov týchto zariadení nevzťahuje. "SMK to chcelo dať preč, no bola by to jednoducho diskriminácia na území SR," zdôvodnil Maďarič.
Plénum rozhodne aj o zavedení dobrovoľnej vojenskej služby či o návrhu zákona o výhrade vo svedomí. Oba materiály predložili nezávislí poslanci združení okolo Vladimíra Palka, pričom uzákonením výhrady vo svedomí chcú rozšíriť mieru slobody v spoločnosti tým, že občanom bude zaručená možnosť vykonávať svoje povolanie v súlade so svedomím a nebyť za to diskriminovaný. Jozef Rydlo (SNS) zase žiada až na niektoré výnimky zákaz pracovať v nedeľu, Martin Fedor (SDKÚ-DS) chce zase siahnuť na odmeny funkcionárov Ústavu pamäti národa.
