BRATISLAVA. Slovensko chce eurokomisára pre energetiku, opakuje premiér Fico, podpredseda vlády Čaplovič i ďalší vládni predstavitelia. Koho na tento post navrhneme, zatiaľ sa nerozhodlo.
Koaličné strany Smer, SNS a HZDS tvrdia, že o nástupcovi Jána Figeľa v Bruseli zatiaľ nehovorili, hoci o menách sa šepká už dlhšie.
V Smere nepripúšťajú, že by mohlo ísť o iného než ich nominanta. V najsilnejšej strane nevidia dôvod, prečo by necelý rok pred parlamentnými voľbami takýto post darovali niektorému z koaličných partnerov .
„K eurokomisárovi sa vyjadrovať nebudeme," znela odpoveď Smeru na otázky SME. Hoci sa vo Ficovej strane oficiálne o mene nerokovalo, neoficiálne sa prebrali viaceré možnosti a niektoré už aj vylúčili.
Najpravdepodobnejším kandidátom na druhého slovenského eurokomisára je momentálne slovenský veľvyslanec pri Európskej únii Maroš Šefčovič.
Vplyv má dobré meno „Maroša Šefčoviča považujem za jedného z najlepších diplomatov, s akým som mala možnosť spolupracovať nielen na Slovensku," hovorí europoslankyňa Monika FlašíkováBeňová.
Ak by Slovensko na eurokomisára navrhlo práve Šefčoviča, podľa Beňovej u neho ako výborného diplomata nezáleží na tom, či je v danej oblasti odborníkom, alebo nie, vplyv má jeho povesť a dobré meno. Medzi samotnými straníkmi Smeru nie je veľa vrcholových politikov, ktorí by sa o tento post〜 otvorene uchádzali.
Aké mená sa spomínajú Maroš Šefčovič – má najväčšie šance a považujú ho za použiteľného na všetky rezorty
Pavol Paška – presadzuje ho časť poslancov, ale sám vraj po tejto funkcii netúži
Boris Zala, Dušan Čaplovič, Vladimír Masár – vypadli z hry pred niekoľkými mesiacmi
(knm)
Okrem Šefčoviča sa hovorí o možnosti nominovať súčasného predsedu parlamentu Pavla Pašku.
Medzi menami, ktoré vnútrostranícka diskusia zavrhla, boli aj mená nového europoslanca za Smer Borisa Zalu, vicepremiéra Dušana Čaploviča či bývalého guvernéra Národnej banky Slovenska Vladimíra Masára.
Eurokomisárom sa chce stať aj bývalý podpredseda HZDS Milan Urbáni. Povedal, že si počká na rozhodnutie vlády, ktorému budú podľa jeho slov predchádzať koaličné rokovania.
SNS o vlastnom kandidátovi zatiaľ neuvažuje, tiež čaká na koaličnú radu.
„Pre SNS je najdôležitejšie, aby kandidát, ktorého podporíme, obhajoval národno-štátne záujmy Slovenska, čo sme u súčasného eurokomisára necítili," vysvetlila tlačová tajomníčka SNS Jana Benková. Všetko by tak mohlo byť jasnejšie už budúci týždeň po stretnutí koaličnej rady, ktorá sa zvykne konať vždy pred parlamentnou schôdzou. Či sa tak stane a bude sa hovoriť o eurokomisárovi, hovorkyňa Smeru Katarína Kližanová Rýsová nepovedala.
Jasno v septembri O 27 nových eurokomisároch rozhodne definitívne v septembri Rada Európskej únie. Hlavy členských štátov a vlád najprv vyberú predsedu komisie, ktorého musí odobriť Európsky parlament.
„Preto je dôležité, aby mal predseda Európskej komisie podporu najsilnejšej frakcie parlamentu," hovorí Zuzana Gabrižová z portálu EurActiv.sk.
Pravdepodobným kandidátom na tento post je súčasný šéf komisie José Manuel Barroso, ktorému vyjadrili opätovnú podporu aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy či nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorí zastupujú najsilnejšiu frakciu ľudovcov v Európskom parlamente. Každý štát následne navrhne jednu osobu na post eurokomisára a po spoločnej dohode s novým šéfom komisie pridelia kandidátom oblasti, za ktoré budú zodpovedať.
Zatiaľ jediný slovenský eurokomisár Ján Figeľ je od roku 2004 zodpovedný za oblasť vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry a mládeže.
Veľký záujem o energetiku
Kandidátov na eurokomisárov si následne preverí Európsky parlament na „vypočúvaniach".
Komisiu schváli alebo odmietne ako celok, nehlasuje o jednotlivých členoch. „Parlament môže mať isté výhrady ku kandidátom, ktoré komunikuje s predsedom komisie. Ten zváži, či vymení osobu, alebo ju poverí inou oblasťou," vysvetľuje Monika FlašíkováBeňová.
Či Slovensko nakoniec získa post eurokomisára pre energetiku, bude závisieť od toho, nakoľko bude vláda v rokovaniach s ostatnými štátmi schopná sa presadiť a akého kvalitného človeka ponúkne.
O energetiku majú záujem viaceré aj veľké štáty, naše šance znižuje škandál okolo predaja prebytočných emisií sklenníkových plynov a negatívny postoj Slovenska k liberalizácii energetických sietí.
