BRATISLAVA. Ivan Gašparovič je opäť prezidentom. V pondelok na slávnostnej schôdzi parlamentu zložil sľub.
Inaugurácia, ktorá mala byť podľa koaličných poslancov „hlavnou politicko-spoločenskou udalosťou roka“, sa konala v historickej budove SND. Budovu od zvyšku Hviezdoslavovho námestia oddeľovali policajné pásky. Na námestí boli desiatky policajtov a ochrankárov. Zbytočne.
Miesto pred divadlom bolo v čase inaugurácie takmer prázdne. Priamy prenos na veľkoplošnej obrazovke sledovalo len pár ľudí. Hlavne turisti. Rozruch sa páčil skupinke Číňanov.
Gašparovič podľa všetkého nemôže zmeniť nič z toho, prečo nie je dobrý prezident, pretože to nevie a nechce. Stĺpček Romana Pataja. Gašparoviča už nemusia trápiť strany a ich podpora. Je tam druhý a poslednýkrát. Komentár Mariána Leška.
Prázdne miesta zaplnili Vizitka prezidenta Ivana Gašparoviča
Dátum a miesto narodenia: 27. marca 1941 v Poltári
Vzdelanie: vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave
Ako 27-ročný vstúpil do Komunistickej strany Československa. Tvrdí, že to urobil na podporu Dubčekovej Pražskej jari. Hoci v KSČ významnejšiu funkciu nezastával, ani v čase komunizmu sa nestratil.
Výber zamestnaní:
1964 - Okresná prokuratúra v Martine, Mestská prokuratúra v Bratislave 1990 - 1992 - generálny prokurátor Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe 1992 - predseda Slovenskej národnej rady 1994 - 1998 predseda Národnej rady Slovenskej republiky od 15. júna 2004 - prezident Slovenska 2009 - v aprílových priamych voľbách obhájil post v súboji so spoločnou kandidátkou opozície Ivetou Radičovou. Podporovali ho vládne strany Smer-SD a SNS. Politická príslušnosť: Dlhé roky bol členom a funkcionárom HZDS expremiéra Vladimíra Mečiara. V roku 2002 sa s touto stranou rozišiel a založil Hnutie za demokraciu.
Rodinný stav: ženatý, dve dospelé deti
ČTK
Hodinu pred začiatkom sa námestím trúsili do budovy politici. V sále chýbala väčšina poslancov HZDS. Mečiarovu stranu v hľadisku zastupovali Zdenka Kramplová, Sergej Kozlík a minister spravodlivosti Štefan Harabin. Neprišli ani bugárovci a pár ďalších opozičných poslancov.
Na prázdne miesta si posadali zamestnanci kancelárie parlamentu. Sála bola opäť plná.
Po skúsenostiach z prvej inaugurácie, keď sa Gašparovič pri sľube pomýlil, teraz ho čítal z papiera. Zbor zaspieval hymnu. Premiér Robert Fico spieval spolu s ním.
Gašparovič v inauguračnom prejave hovoril veľmi zoširoka. Dotkol sa hospodárskej krízy, sveta bez jadrových zbraní, boja proti chudobe, negramotnosti aj o potrebe „ruskoamerického stretnutia“. „Rozumieme bolesti našich srbských priateľov v otázke Kosova,“ vravel.
Hovoril aj o potrebe posilňovania práva a jeho vymožiteľnosti, vlastenectve, európskej spolupatričnosti, povinnostiach štátu i rozvoji vidieka.
Príhovor bol pomerne dlhý. Jeho prepis by zaplnil zhruba 12 „normostrán“. Najmä zahraniční diplomati sa po pár minútach začali ošívať. Časť z nich podriemkávala. Ku koncu sa už mrvil kdekto.
Na balkóne Pred pol štvrtou sa Gašparovič prihovoril niekoľkým stovkám svojich prívržencov z balkóna prezidentského paláca. Tentoraz nečítal z papiera. Vety, ktoré hovoril, boli občas pomerne zmätené.
„Som veľmi rád, že občania dali najavo všetkým krikľúňom, ktorí v predvolebnej kampani nemali zábran hanobiť všetko, čo je dobré,“ vravel. „Som veľmi rád, že päť rokov budem môcť obetovať všetko pre to, aby som mohol aj ja byť spokojný, že som odviedol dobrú robotu pre vás,“ pokračoval.
Tvrdil tiež, že je presvedčený „že sa nám podarí vyrovnať všetky tie nezrovnalosti ekonomické, sociálne, ktoré medzi krajinami a krajanmi sú – či už vo svete, či už u nás na Slovensku medzi krajmi“.
Prezident pôsobil spokojným dojmom. Po inaugurácii zmizol za dverami paláca, v ktorom má byť až roku 2014.
V prejave spomínal najmä krízu, menšiny obišiel
Prezident Ivan Gašparovič považuje za najväčšiu výzvu boj s hospodárskou krízou. Povedal to v dnešnom inauguračnom prejave počas slávnostnej schôdze parlamentu, na ktorej skladal prezidentský sľub.
Maďarskú menšinu ani raz nespomenul, hoci jej predstavitelia ho kritizovali za zneužívanie maďarskej karty. Na schôdzi bol predseda SMK Pál Csáky a poslanci jeho strany. Odídenci z SMK, ktorí založili stranu Most, schôdzu odignorovali.
Podľa Gašparoviča Slováci musia zápasiť s krízou, hoci ju nespôsobili. Myslí si, že väčšina občanov sa dvadsať rokov po nežnej revolúcii nachádza "na duchovnej križovatke svojho vývoja" a riešia otázku hodnôt, ktorú nastolila práve globálna ekonomická kríza. Vláde odporučil, aby väčšmi spolupracovala pri hľadaní nástrojov, ako sa vysporiadať s krízou.
"Za tohto stavu je dobre, že vedenie štátu začalo spolupracovať, no ukazuje sa, že je potrebné ešte intenzívnejšie spolupracovať s viacerými zložkami spoločnosti, ktoré v období hospodárskeho rozmachu stáli tak čiastočne bokom jeho záujmu - s oficiálnymi štátnymi, ale aj neštátnymi inštitúciami tak, aby bola spoločnosť relatívne pripravená na nové podmienky po skončení krízy," povedal staronový prezident Gašparovič. Podľa neho štátna pomoc by sa mala v čase krízy sústrediť na všetkých podnikateľov, ako aj zamestnancov. Tvrdí, že štát by sa mal zamerať najmä na vedu a výskum, ktoré USA pomohli prekonať krízu z 30. rokov.
Od ekológie až po medzinárodné právo
Za problém označil aj tvorbu zákonov a fungovanie súdnictva. Podľa neho treba dbať o nezávislosť a nestrannosť súdnictva. "Lebo oneskorená spravodlivosť nie je spravodlivosť, nevymožiteľné právo nie je právo," vyhlásil prezident.
V inauguračnom prejave odznelo viacero tém. Prezident sa venoval zahraničnej politike, rešpektu medzinárodného práva, riešeniu ekológie vidieka, posilňovaniu vlastenectva či rozvoju spoločnosti. "V dnešnom mojom vystúpení iste chápete, že nie je úlohou ani možnosťou obsiahnuť celú problematiku života spoločnosti a preto nevypočítavam ani nekonkretizujem konkrétne úlohy či projekty. Denne sa s nimi zaoberá vláda, ktorú plne podporujem v jej úsilí minimalizovať dôsledky krízy," zdôvodňoval Gašparovič. Občanom poďakoval za znovuzvolenie. "Je to pre mňa záväzok, ale aj signál, že občania nie sú nevšímaví a ľahostajní k veciam vo svojom štáte a k politikom, ktorí ho spravujú," uviedol prezident.
Premiér Robert Fico zaželal prezidentovi, aby v pokoji vykonával ústavné funkcie a naďalej fungovala dobrá komunikácia medzi troma najvyššími ústavnými činiteľmi - prezidentom, predsedom vlády a šéfom parlamentu. "Slovensko potrebuje takúto komunikáciu ako nikdy predtým," povedal Fico.
Radičová si vedela na mieste Gašparoviča predstaviť sama seba
Neúspešná kandidátka na post prezidenta Iveta Radičová si v momente inauguračného prejavu dokázala predstaviť namiesto Gašparoviča sama seba. "Premietala sa mi tá situácia. Boli okamihy, keď som si tam seba predstavovala, a nebudem zastierať, hlavne v momente inauguračného prejavu. Môj by bol asi iný," povedala Radičová novinárom po slávnostnom akte.
Podľa podpredsedníčky opozičnej SDKÚ Ivety Radičovej by jej prvý prejav v prezidentskej funkcii bol nielen o strednodobom, ale aj o dlhodobom horizonte. "Z pohľadu cieľov, kam kráčame, by som sa pokúsila pomenovať námety, riešenia, ako preplávať tým najťažším obdobím, ktoré Slovensko má. Asi by som bola veľmi konkrétna" povedala.
SITA
Predchádzajúci slovenskí prezidenti
Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v Ľubiši, okres Humenné. Po ukončení Vysokej školy ekonomickej v Bratislave pracoval v Štátnej banke československej (ŠBČS). V rokoch 1964-65 prednášal na Kube, neskôr bol námestníkom riaditeľa Živnobanky v Londýne. Po vylúčení z KSČ v roku 1970 pôsobil v bratislavskej pobočke ŠBČS. V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien Slovenskej republiky, rezort viedol do mája 1991. V júni 1990 bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia, vo voľbách v roku 1992 opätovne za poslanca FZ a následne za predsedu FZ. Ako kandidáta Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) ho 15. februára 1993 poslanci NR SR 106 hlasmi v tajnom hlasovaní zvolili za prvého prezidenta Slovenskej republiky. Slávnostná inaugurácia sa uskutočnila 2. marca 1993 v Bratislave. Jeho funkčné obdobie sa skončilo 3. marca 1998, prezidentských právomocí sa ujala vláda Vladimíra Mečiara.
Rudolf Schuster sa narodil 4. januára 1934 v Košiciach. Vyštudoval stavebné inžinierstvo a od roku 1962 bol zamestnaný vo Východoslovenských železiarňach Košice. Od roku 1974 pracoval ako podpredseda Mestského národného výboru v Košiciach. V rokoch 1983-86 bol primátorom Košíc. V rokoch 1964-90 bol členom KSČ, od roku 1986 členom Ústredného výboru KSS a členom Predsedníctva ÚV KSS. Predsedom Východoslovenského krajského národného výboru Košice bol od roku 1986 do 30. novembra 1989, keď sa stal predsedom SNR. V júli 1990 bol vymenovaný za veľvyslanca ČSFR v Kanade. V rokoch 1993-94 pôsobil na Ministerstve zahraničných vecí SR, v komunálnych voľbách v novembri 1994 a 1998 bol zvolený za košického primátora. V rokoch 1990-97 bol bez politickej príslušnosti a v roku 1998 založil Stranu občianskeho porozumenia (SOP).
V máji 1999 bol Rudolf Schuster zvolený v prvej priamej voľbe za prezidenta SR. Ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta schválila NR SR 14. januára 1999 a Rudolf Schuster 15. mája 1999 v prvom kole prezidentských volieb vyhral so ziskom 34,58 percenta hlasov oprávnených voličov nad Vladimírom Mečiarom, ktorý získal 27,18 percenta hlasov. 29. mája 1999 sa v druhom kole Rudolf Schuster stal víťazom prvej priamej voľby prezidenta Slovenskej republiky. Získal 57,18 percenta platných hlasov, Vladimír Mečiar získal 42,82 percenta. Slávnostná inaugurácia Rudolfa Schustera do prezidentského úradu sa uskutočnila v Bratislave 15. júna 1999.
(sita)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
