BRATISLAVA. Staronový prezident Ivan Gašparovič na rozdiel od svojho nástupu do úradu pred piatimi rokmi neudelí po dnešnej inaugurácii amnestie. Hlava štátu to povedala na prvej tlačovej konferencii po začatí ďalšieho päťročného funkčného obdobia. Gašparovič na nej tiež kritizoval bývalých členov opozičnej SMK, ktorí sa na slávnostnom zložení prezidentského sľubu nezúčastnili.
"Neuvažujem pri tejto príležitosti vysloviť amnestiu," povedal Gašparovič. Nevylúčil však, že počas svojho pôsobenia rozhodne o odpustení niektorých trestov. Aby mohla amnestia platiť, musí ju odobriť premiér alebo ním poverený minister.
Hlava štátu odpustila v roku 2004 krátko po prevzatí kľúčov od prezidentského paláca tresty uložené za činy z nedbanlivosti, týkalo sa to páchateľov odsúdených k nepodmienečným trestom do jedného roka alebo k trestom podmienečným.
Kontroverzne boli na Slovensku vnímané amnestie, ktoré udelil šéf ĽS-HZDS a niekdajší premiér Vladimír Mečiar v čase, keď mal dočasne aj prezidentské právomoci. Omilostil nimi údajných vinníkov únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do cudziny. Týkali sa tiež takzvaného zmareného referenda z roku 1997.
Gašparovič vytkol odídencom z SMK na čele s poslancom Bélom Bugárom, že odmietli prísť na jeho inauguráciu. "Som zvedavý, ktorí Slováci pôjdu do jeho politickej strany, ak si neváži post prezidenta Slovenskej republiky. To je začatie maďarskou kartou. A ja sa od toho dištancujem," poznamenal Gašparovič. Poslancom, ktorí sa nezúčastnili Gašparovičovho vymenovania do funkcie, prekážali niektoré jeho výroky. Hlava štátu totiž pár dní pred voľbami do Európskeho parlamentu tvrdila, že spomedzi súčasných europoslancov nie všetci zodpovedne obhajovali záujmy Slovenska. Podľa médií tým narážal na europoslancov SMK.
Inauguráciu ignorovala aj väčšina poslancov ĽS-HZDS, ktorá patrí medzi kritikov Gašparoviča. Podľa prezidenta však išlo len o rozhodnutie politikov tejto strany. Zároveň pripomenul, že od samotných sympatizantov ĽS-HZDS dostal veľa hlasov v nedávnych voľbách. V nich obhájil prezidentský úrad s podporou vládnych strán Smeru-SD a SNS. Podľa ústavy sa v roku 2014 už o tento post nebude môcť uchádzať.
Prezident povedal, že jeho práca bude nadväzovať na uplynulé obdobie na tomto poste. Za priority označil otázky, ktoré sa týkajú občanov, a zahraničnú politiku. "Budem robiť všetko pre to, aby Slovensko bolo vnímané ako krajina demokratická, krajina pluralitná a krajina, s ktorou sa dobre spolupracuje najmä v otázkach bezpečnosti, v otázkach boja proti terorizmu, v otázkach postavenia národov vo svete na platforme rovnosti," povedal. Pred budúcoročnými parlamentnými voľbami chce podporovať u politických strán tie programy, ktoré sa zamerajú na sociálne postavenie občanov.
fab prl
