BRATISLAVA. Hlasovanie Súdnej rady o novom predsedovi Najvyššieho súdu zrejme skončí na Ústavnom súde. Viacerí sudcovia Najvyššieho súdu, ale aj ústavní právnici začali spochybňovať kandidatúru ministra spravodlivosti Štefana Harabina za HZDS.
Minister síce navonok vždy hlásal, že je v prvom rade sudcom, funkciu má však prerušenú od 4. júla 2006, odkedy sa stal ministrom a podpredsedom vlády. Právnici sa teraz sporia, či prerušením funkcie stratil aj práva, ktoré by ako sudca mal mať. Teda aj právo kandidovať za predsedu Najvyššieho súdu.
Iba sudca Najvyššieho súdu
„Právo kandidovať na funkciu predsedu Najvyššieho súdu vznikne iba tomu sudcovi Najvyššieho súdu, ktorý má plný rozsah funkčných práv a povinností,“ napísal v najnovšom vydaní týždenníka .týždeň sudca Najvyššieho súdu Miroslav Gavalec. „Keďže Harabin ako súčasný minister spravodlivosti a podpredseda vlády má prerušený výkon sudcu, je celkom logické, že jeho práva počas prerušenia funkcie sa na neho nevzťahujú, a preto sa ani nemôže dovolávať žiadnych práv s touto funkciou súvisiacich, to znamená vrátane práva byť zvolený za predsedu Najvyššieho súdu,“ myslí si Gavalec.
S týmto názorom sa stotožňuje aj zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár. „Pán minister by nemal kandidovať,“ hovorí. Podľa Vozára je výkon funkcie sudcu nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci. „Nemožno byť ministrom spravodlivosti a zároveň sudcom, lebo ústava to vyslovene zakazuje,“ tvrdí Vozár.
Ministerstvo vo svojom stanovisku tvrdí opak. „Za predsedu Najvyššieho súdu môže byť zvolený aj taký sudca, ktorý v čase volieb vykonáva funkciu v inom orgáne verejnej moci, je napríklad členom vlády.“ Na stranu ministerstva sa prikláňa aj šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Mojmír Mamojka zo Smeru. Dočasným prerušením funkcie sudca podľa neho svoje práva nestráca.
Harabin: Som nepohodlný pre mafiánov
Harabin vidí za spochybňovaním kandidatúry útok. Tlačový odbor ministerstva napísal, že denník SME, týždenník .týždeň, niektorí „tzv. ústavní právnici“ a lobisti sa obávajú, že lobistické aktivity dostatočne nezastrašia členov Súdnej rady, preto sa snažia spochybniť voľbu ešte pred jej začatím.
„Som nepohodlný pre lenivých sudcov, výpalníkov, pre úžerníkov využívajúcich deravé zákony, pochybné poisťovne a nebankové spoločnosti a pre mafiánov, ktorým bola predĺžená väzba. Rovnako pre niektorých politikov a novinárov, ktorých usvedčujem z klamstva a podvodov,“ tvrdí Harabin. Kandidatúry sa nevzdá.
Minister hovorí o usvedčovaní z klamstva, hoci aj jeho priamo v Národnej rade v minulosti usvedčil z klamstva zvukový záznam. Harabin doposiaľ nevysvetlil ani svoje kontakty s Bakim Sadikim, podozrivým z obchodovania s drogami, s ktorým si pred pätnástimi rokmi v telefonickom rozhovore tykal.
O kontaktoch Harabina so Sadikim píše denník SME
Dvaja kandidáti
Súdna rada bude o novom predsedovi Najvyššieho súdu hlasovať na budúci pondelok. Do voľby akceptovala dvoch kandidátov – okrem Harabina aj sudkyňu Najvyššieho súdu Evu Babiakovú. Ako protikandidátka sa môže obrátiť na Ústavný súd, ak sa bude domnievať, že boli porušené jej práva.
Ak voľba skončí u ústavných sudcov, zopakovala by sa situácia spred šiestich rokov. V januári 2003 neúspešný kandidát, teraz ústavný sudca Sergej Kohut, napadol voľbu preto, že jeho protikandidát Harabin ako člen Súdnej rady vo voľbách hlasoval. Ústavný súd dal Kohutovi za pravdu. Následne sa voľba opakovala ešte trikrát, až bol koncom septembra 2003 zvolený Milan Karabín.
