Sedem z devätnástich univerzít má za sebou komplexnú akreditáciu. Viacerým z nich hrozí, že o titul univerzita prídu.
BRATISLAVA. O označenie univerzita zrejme prídu aj ďalšie vysoké školy, ktoré nesplnia kritéria komplexnej akreditácie. V doterajších hodnotiacich správach Akreditačnej komisie sa píše, že nedokážu splniť podmienku počtu študentov na pedagóga. Preto ich od septembra asi ubudne.
Školy prídu o peniaze Akreditácia je dôležitá pre meno školy aj pre jej chod. Kým školy prevažne orientované na vedu a výskum považujú kritériá akreditácie za spravodlivé, humanitne zamerané univerzity s odbormi nezameranými na vedu sa cítia diskriminované.
AKO NA TOM SÚ
+ Zostávajú univerzitou
Komplexnou akreditáciou doteraz prešla len Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach. Podmienky splnila aj Technická univerzita vo Zvolene. +/– Majú nádej
Kritérium počtu študentov na pedagóga veľmi tesne nesplnila Žilinská univerzita.
– Majú namále
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ekonomická univerzita v Bratislave nesplnili jedno z kritérií komisie. Vysoká škola múzických umení a Vysoká škola výtvarných umení sú navrhnuté na zaradenie medzi vysoké školy.
Oficiálne prvou potvrdenou univerzitou sa stala Univerzita vererinárneho lekárstva v Košiciach. Ekonomickej univerzite v Bratislave naopak hrozí, že sa zaradí iba medzi vysoké školy.
Pre školy to znamená, že prídu o svoju značku, ktorou sa chválili dlhé roky. Každý rok môžu prísť aj o značnú časť peňazí. Školy by totiž mali byť financované podľa toho, či budú zaradené medzi univerzitné vysoké školy, vysoké školy bez začlenenia, alebo odborné vysoké školy.
Výsledky Akreditačnej komisie rektori zatiaľ nechcú komentovať. Rektor Ekonomickej univerzity Rudolf Sivák hovorí, že škola naďalej riadne pôsobí ako univerzita a je predčasné vyjadrovať sa. „Zatiaľ nie je ukončený proces akreditácie. Nechcel by som vysloviť niečo skôr, než sa to uzatvorí,“ povedal.
Konanie bude pokračovať na úrovni ministerstva školstva a vlády. Ak sa s výsledkami komisie stotožnia, začne sa proces preradenia vysokej školy, povedala hovorkyňa ministerstva Dana Španková.
Školy, ktoré so svojím zaradením nebudú súhlasiť, môžu do roka nedostatky napraviť. Ak to nezvládnu, definitívne z nich budú len vysoké školy alebo odborné vysoké školy.
Veľa žiakov, málo učiteľov Ekonomická univerzita splnila päť kritérií akreditácie, bojuje iba s počtom študentov na pedagóga. Sivákovi sa toto kritérium nepozdáva, plánuje navrhnúť zmenu.
Ján Bujňák, rektor Žilinskej univerzity a viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie hovorí, že kritérium je rozumné a spravodlivé. „Študentov by mali učiť učitelia, ktorí majú vedeckú hodnosť,“ povedal. Priznal, že veľká časť škôl ho má problém splniť. „Odhadujem, že osem univerzít to ustojí.“
Analytička Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že „je paradoxné, ak ministerstvo školstva od roku 2002 v podstate spôsobom financovania motivovalo školy naberať študentov, a teraz ich za to ide trestať“.
Univerzity začali lobovať „Už súčasná novela zákona o vysokých školách, ktorú sa chystá minister Mikolaj predložiť do parlamentu, je zrejme výsledkom lobingu škôl. Zavádza totiž, že univerzita, ktorá bude preradená, si môže ponechať názov univerzity,“ povedala Králiková.
Školy sa podľa nej asi snažia znížiť vplyv výsledkov akreditácie na financovanie.
„Samozrejme, na každej rektorskej konferencii som sa stretol s lobovaním niektorých rektorov. Ministerstvo zatiaľ odoláva. Dúfajme, že sa o tom najbližšie dva roky ani nebude diskutovať,“ povedal Bujňák.
