BRATISLAVA. Pri organizovaní školských výletov zohráva dôležitú úlohu nielen ich atraktívnosť, ale najmä finančná stránka. Pre TASR sa na tom zhodli oslovení učitelia a riaditelia základných a stredných škôl.
"Vyberajú sa výlety finančne prijateľné, stále tých prostriedkov nie je dosť," potvrdil pre TASR Ján Slosiarik, riaditeľ Gymnázia A. Sládkoviča a Obchodnej akadémie v Krupine. Učitelia podľa neho tento fakt plne chápu a neponúkajú svojim žiakom príliš drahé výlety. "Lebo 60-70 percent na to jednoducho nemá," konštatoval riaditeľ s tým, že sa však nebráni ani zahraničiu.
"V mojej triede je 17 žiakov a traja nejdú kvôli peniazom," uviedla pre TASR Janka Capáková, triedna učiteľka piatakov. Tento rok sa so svojou triedou chystá do hlavného mesta do ZOO a na loď.
"Peniaze zohrávajú prioritnú úlohu," súhlasila Zuzana Jánošová, riaditeľka Základnej školy v Malackách. Upozornila však, že školské výlety vo veľkej miere utužujú kolektív a sú pre deti veľkým pozitívom. "Ak rodič súhlasí, zaplatí si, ak nesúhlasí, nezaplatí," konštatovala. Dodala, že s ich žiakmi boli napríklad už aj v poľskom Osvienčime. Aj takýmto spôsobom im totiž chcú zatraktívniť učivo.
Podľa vyhlášky môže škola pre žiakov prvého až štvrtého ročníka v školskom roku zorganizovať jeden jednodňový výlet. Pre piatakov až deviatakov možno výlet predĺžiť s informovaným súhlasom zákonných zástupcov o dva dni pracovného pokoja. Školáci, ktorí sa tejto aktivity nezúčastnia, musia v danom čase absolvovať náhradné vyučovanie.
Výletníkov musí škola oboznámiť s bezpečnosťou a ochranou svojho zdravia. "Decká sú poučené pred každým výletom, aby sa napríklad aj v autobuse správali tak ako treba. Podpisujú papier, že boli poučení," vysvetlila Capáková. Dodala, že pedagóg častokrát robí všetko, čo je v jeho silách a školáci aj napriek tomu urobia aj to, čo nemajú. "Je to zložité, je to pre učiteľov maximálna zodpovednosť," priznala aj Jánošová.
Riaditeľ Slosiarik vyzdvihol pedagógov, ktorí sa výletom nebránia. "Sú také školy, kde učitelia odmietajú ísť," objasnil. Pokračoval, že nikde nie je napísané, aby učiteľ musel ísť na výlet. Doplnil, že jednou z podmienok, aby u nich koncoročnú akciu lákavú pre školopovinných zorganizovali, je aj 80-percentný záujem v triede. "Aby to bol skutočne triedny výlet, určité budovanie kolektívu," vysvetlil.
Školám pri rozmýšľaní, kam sa pôjde na výlet, pomáhajú mnohé spoločnosti, ktoré ich pred koncom roka zásobujú prospektami a materiálmi. Výletné náklady podľa vyhlášky hradí žiakom jeho zákonný zástupca, pedagogickému zamestnancovi poskytuje náhrady pri pracovnej ceste zamestnávateľ podľa osobitného procesu. Učitelia potvrdili, že tak ako v minulosti, aj teraz sa im školáci na miesto v autobuse a na výlete skladajú. Je tiež bežné, že sa výletov dobrovoľne zúčastnia aj niektorí rodičia.
Školské výlety boli už od prvej tretiny 20. storočia súčasťou mimoškolských foriem výchovy a vzdelávania, ktorá mala za cieľ rekreáciu, ale aj poznávanie historických, kultúrnych a prírodných krás. Priekopníkom bol už v 19. storočí profesor revúckeho gymnázia Ivan Branislav Zoch. Po roku 1945 sa výlety aj tým, že časť nákladov vtedy hradili školy či združenia rodičov, stali integrálnou časťou školského roka, najmä v letných mesiacoch, píše internetový portál Moderná škola.
Školy organizujú výlety väčšinou ku koncu školského roka. Oslovení pedagógovia TASR povedali, že termíny stanovili po 20. júni, teda až po klasifikačných poradách.
