BRATISLAVA. Rok pred parlamentnými voľbami sa objavili špekulácie, že budúcu vládnu koalíciu by mohli vytvoriť dve najpopulárnejšie politické strany - Smer a SDKÚ.
Súčasných rivalov, ktorí sa navzájom dlhodobo kritizujú, by vraj mohla spojiť napríklad potreba hľadať dlhodobejšie riešenia proti dopadom svetovej hospodárskej krízy. Oslovení politológovia sa však nezhodli, či by strany prípadnú spoluprácu dokázali obhájiť aj pred svojimi voličmi.
Ochotu rokovať o vytvorení budúcej vlády so všetkými stranami vrátane opozičnej SDKÚ-DS potvrdil nedávno vplyvný podpredseda Smeru Marek Maďarič. Europoslankyňa tejto strany Monika Flašíková Beňová dokonca označila prípadnú spoluprácu dvoch najsilnejších politických subjektov za najlepšiu možnosť pre vznik vládneho kabinetu. Podľa nej totiž súčasní koaliční partneri Smeru, SNS a HZDS, "v zásadných veciach zlyhali".
Nevraživosť utíchla
Niektorí politológovia tvrdili, že strany súčasného premiéra Roberta Fica (Smer) a bývalého predsedu vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ by vedeli prípadnú spoluprácu vysvetliť aj svojim podporovateľom. "Dokázali by to voličom vysvetliť v súvislosti s hospodárskou krízou a potrebou zjednotenia síl a nájdenia spoločných rozvojových priorít," priblížil politológ Juraj Marušiak.
Sympatizanti koalície a opozície voči sebe podľa neho už nepociťujú takú nevraživosť, ako to bolo pred rokom 1998. V tomto období boli bežné ostré debaty medzi zástancami dlhoročného šéfa HZDS Vladimíra Mečiara a jeho odporcami.
Vytvorenie koalície dvoch najsilnejších politických strán by bolo možné obhájiť pred verejnosťou aj podľa Lászlóa Öllösa. Poznamenal, že takáto spolupráca by zrejme viedla k strate časti podporovateľov obidvoch politických subjektov. V snahe zaujať miesto vo vláde by však podľa neho lídri strán boli ochotní podstúpiť toto riziko. Obidvaja politológovia sa preto zhodli, že spoluprácu Smeru a SDKÚ nemožno vylúčiť.
Haulík: Voliči spojenie nechcú
Naopak, Pavel Haulík z agentúry MVK si myslí, že voliči Dzurindovej a Ficovej strany si koalíciu týchto strán neželajú a jej vznik považuje za nepravdepodobný. Vyjadrenia niektorých zástupcov Smeru, že je otvorený rokovaniam aj s opozičnými stranami, považuje skôr za snahu zneistiť dve menšie koaličné strany, SNS a HZDS. "Dáva im týmto spôsobom najavo, že sa bez nich môže zaobísť, aby nemali veľké požiadavky," povedal.
Vládnu spoluprácu so SNS na čele s kontroverzným Jánom Slotom vyčítali Ficovi už krátko po voľbách európski socialisti. V súčasnosti sa navyše na Smer podľa Haulíka čiastočne prenáša kritika za údajne nehospodárne využívanie verejných zdrojov pri čerpaní eurofondov či predaji emisných kvót na ministerstvách riadených nominantmi SNS. Mečiar zase nedávno kritizoval, že Sme v rozpore so zvyškom koalície podporil fungovanie Špecializovaného trestného súdu. Všetci traja politológovia však zdôrazňovali, že na predpovede povolebného vývoja je ešte priskoro.
V prieskumoch verejnej mienky si Smer dlhodobo udržiava podporu nad hranicou 40 percent. S väčším odstupom za ním nasleduje SDKÚ, ktorá sa v niektorých prieskumoch priblížia k úrovni 18 percent. Do Národnej rady by sa mali dostať aj ďalšie parlamentné strany - SNS, KDH a SMK. Naopak HZDS by sa podľa nedávneho prieskumu do parlamentu nedostala. Medzičasom sa navyše z SMK oddelila skupina poslancov na čele s bývalým predsedom strany Bélom Bugárom. Politológovia zatiaľ nedokázali odhadnúť, či zmena môže ohroziť zastúpenie SMK v parlamente.
