BRATISLAVA. Zriadenie minimálne jedného bezpečného ženského domu a jednej poradne pre ženy v každom VÚC je potrebné na skvalitnenie pomoci ženám, ktoré sú vystavené násiliu alebo hrozbe násilia. Vyplýva to z Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2009 až 2012, ktorý dnes schválila vláda.
Rovnako sa v programe hovorí aj o zriadení aspoň jedného krízového intervenčného centra v každom regióne Slovenska. Spomínané zariadenia by mali spĺňať európske štandardy a ich počet sa má postupne zvyšovať. "Budú zriaďované a prevádzkované verejnými alebo neverejnými prevádzkovateľmi akreditovanými ministerstvom práce a financované z verejných zdrojov," avizuje rezort.
Podľa štatistík ministerstva vnútra má počet evidovaných trestných činov týrania blízkej a zverenej osoby klesajúcu tendenciu. V roku 2005 došlo k 694 prípadom, o rok neskôr to bolo 609 a v roku 2007 zaznamenali pokles na 457 prípadov. Vlani však došlo k miernemu nárastu, a to na 497 trestných činov. Podobný zostupný trend je aj u obetí týchto prípadov, keďže medzi rokmi 2005 až 2008 počet obetí klesol z 830 na 572. V roku 2005 bolo medzi obeťami 76,5 percenta žien, v roku 2006 už 80,1 percenta, predvlani 79,7 a minulý rok až 88,3 percenta. V každom z týchto rokov bolo medzi páchateľmi minimálne 93 percent mužov.
Podľa článku 1 Deklarácie OSN o odstránení násilia páchaného na ženách z marca 1993 termín "násilie na ženách" označuje "akýkoľvek násilný čin, založený na rodovej nerovnosti, ktorého dôsledkom je alebo má byť fyzické, sexuálne alebo psychické poškodenie trpiacej ženy, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek potlačenia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote".
Podľa článku 2 tejto Deklarácie násilie na ženách okrem iného obsahuje fyzické, sexuálne a psychické násilie, ktoré sa vyskytuje v rodine, vrátane bitia, sexuálneho zneužívania dievčat členmi domácnosti, násilie súvisiace s venom či znásilnenie v manželstve. Násilím na ženách je aj fyzické, sexuálne a psychické násilie, ktorého sa dopúšťa štát, alebo ktorému štát pasívne prihliada, a to bez ohľadu na to, kde sa toto násilie objavuje.
