BRATISLAVA. Minister spravodlivosti Štefan Harabin sa domnieva, že rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, na základe ktorého má Slovenská republika obchodnej spoločnosti Lawyer Partners vymáhajúcej koncesionárske poplatky zaplatiť 10.000 eur (301.260 Sk), je dôkazom morálneho a odborného zlyhania jeho predchodcov.
"Počas štyroch rokov mali namiesto prieskumov verejnej mienky a predražených nákupov investovať do súdov. Elektronizácia je základom moderného súdnictva. Teraz sa ukázalo, že okrem tlačových konferencií a deravých zákonov rezortu veľmi nepomohli," uviedol vo svojej reakcii šéf rezortu spravodlivosti.
Podľa neho viaceré okresné súdy odmietli konať o návrhoch na vydanie platobných rozkazov, ktoré sťažujúca sa obchodná spoločnosť v marci a v júni 2006 doručila na súdy v elektronickej forme a podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Okresné súdy v tom čase požiadali ministerstvo spravodlivosti o stanovisko, ako majú vo veci postupovať. Ministerstvo spravodlivosti v apríli 2006 okresným súdom odpovedalo, že súdy nie sú technicky vybavené na prijímanie takýchto podaní. Okresné súdy s týmto vysvetlením odmietli o návrhoch konať. Po nástupe ministra Harabina do funkcie začali pracovníci rezortu tento problém riešiť a už v októbri 2006 boli súdy pripravené na prijímanie podaní v elektronickej forme, uvádza sa ďalej v reakcii, ktorú TASR poskytol Tlačový a informačný odbor MS SR.
ESĽP v Štrasburgu 16. júna rozhodol, že Slovenská republika má obchodnej spoločnosti vymáhajúcej koncesionárske poplatky zaplatiť 10.000 eur (301.260 Sk). Spoločnosť žalovala SR pre porušenie práva na prístup k súdu. Proti Slovensku podala celkom 15 sťažností. TASR o tom dnes informoval Michal Jurči, hovorca MS SR. Ako hovorca vysvetlil, porušenie spočívalo v tom, že viaceré okresné súdy odmietli konať o návrhoch na vydanie platobných rozkazov, ktoré sťažujúca sa obchodná spoločnosť v marci a v júni 2006 doručila na súdy v elektronickej forme.
Štrasburský súd podotkol, že sťažujúca sa spoločnosť podala v roku 2006 v tejto súvislosti približne 40 ústavných sťažností, pričom ústavný súd počítal lehotu na ich podanie dvoma odlišnými spôsobmi. "Keďže sa spoločnosť sťažovala na porušenie svojich práv, mohla odôvodnene predpokladať, že lehota na podanie ústavnej sťažnosti plynie od momentu, kedy jednotlivé okresné súdy odmietli o jej návrhoch konať. Tento prístup napokon Ústavný súd zvolil vo vzťahu k väčšine podaných sťažností, na základe ktorých napokon rozhodol, že došlo k porušeniu práva sťažujúcej sa spoločnosti na súdnu ochranu," uvádza sa v stanovisku MS SR. ESĽP nepovažoval za odôvodnený prístup Ústavného súdu, ktorý zvyšné sťažnosti rovnakého obsahu odmietol, počítajúc lehotu na podanie sťažnosti od momentu, kedy sa spoločnosť prvýkrát dozvedela od jedného z okresných súdov, že o jej návrhoch nie je možné konať.
