ovoril, že Hrotko bol podozrivý z toho, že napadol jeho brata. Pri rozhovore bol aj DÁVID VYSKOČIL.
Mali ste niečo spoločné s vraždou Daniela Tupého?
Hrotko: „Jednoznačne nie.“
Boli ste v ten osudný večer na mieste, kde ho zabili?
Hrotko: „Nie.“
Boli ste v minulosti trestne stíhaní?
Hrotko: „Áno, ale to bolo na škole. Chlapci sa pobili.“
Sedlák: „K tomu sa nebudem vyjadrovať.“
Vyskočil: „Momentálne som stíhaný za ublíženie na zdraví, ale to je tiež vykonštruované.“
Potom prečo ste boli vo väzbe za vraždu Tupého?
Hrotko: „Neviem si to vysvetliť, podľa mňa to bolo účelové.“
Sedlák: „Bola to účelová väzba. Chceli zo mňa hneď spraviť svedka. Nech svedčím a nemusím ísť do väzby, to hovorila šéfka vyšetrovacieho tímu. Ja ale na nikoho krivo svedčiť nebudem. Ako by som mohol, keď som obžalovaných v tom čase ani nepoznal.“
Prečo by polícia konala účelovo?
Hrotko: „Proste nemali vrahov, tak si ich potrebovali spraviť. Od začiatku bolo jasné, že dôkazy nesedia, potrebovali si nasilu nájsť vinníkov.“
Nemali ste hodnoverné alibi.
Hrotko: „Ale aké preboha? Veď to bolo v roku 2005. Veď to si nikto nemôže pamätať. Mne sa vtedy narodila dcérka, nepotreboval som sa túlať niekde po nociach a naháňať nijakých vlasáčov.”
Vyskočil: „U mňa boli policajti o siedmej ráno hneď druhý deň, ja som im povedal, že som bol v Bostone-krčma spolu s Mikulášom Polónim a Borisom Vankom.”
Sedlák: „Ja som robil pre STVečku, rozvážal som hostí, ktorí boli v Správach a komentároch. Robil som taxikára. Bral som jazdu, o 11.20 to bolo, hodinu po tom.”
Poznali ste utajených svedkov?
Hrotko: „Nie.”
Tak potom prečo boli presvedčení, že vás poznajú a že vás pri vražde videli?
Hrotko: „Tak ich zrejme nejako presvedčil špeciálny vyšetrovací tím. Každý jeden svedok je trestne stíhaný, a čo sa dá utajiť?
Vyskočil: „Ja som bol vo väzbe a boli za jedným, nech proti mne, nám, svedčí. Prišli za ním, vedeli, že ma pozná. Tak, že nech proti mne svedčí, a ak nie proti mne tak proti Rišovi.“
Sedíme v krčme, ktorá patrí Jurajovi Ondrejčákovi, ktorý je známy ako Piťo. Polícia ho považuje za šéfa organizovanej skupiny, záujmovú osobu. Aký s ním máte vzťah?
Hrotko: „Je to kamarát.”
Médiá vás označujú ako piťovcov, čo vy na to?
Hrotko: „My sme kamaráti, nič viac.”
Počas prípadu vás on označil ako „moji chlapci”. Ako to myslel?
Hrotko: „Proste chlapci, kamaráti.”
Hovorí sa, že piťovci sú extrémisti, skinheadi. Ste potetovaní, vaše oblečenie nasvedčuje, že by ste k nim mohli mať blízko. Je to tak?
Hrotko: „Možno na základe oblečenia, ale nie je to pravda, to všetci, čo majú krátke vlasy a občas si dajú maskáče, sú hneď extrémisti?”
Sedlák: „Robím deväť rokov hasiča, neviem si predstaviť, že by rasista robil hasiča. Horí a niekoho inej pleti nezachránim? To si neviem predstaviť. Psychologička na mňa spravila posudok, že zle môžem reagovať pod stresom, na to ako prišla? To by som ako mohol robiť túto prácu? Asi ťažko.”
Vyskočil: „Len hľadali, čo zlé na nás nájsť, veď všetci máme aj dobré aj zlé stránky, tam o nás nič dobré nebolo, prečo to nie je objektívne.”
Robili ste niekedy biletára?
Hrotko: „Na to nebudem odpovedať.”
Vyskočil: „Ani ja.“
Sedlák: „Nie“.
Chodili ste sa niekedy len tak pobiť?
Hrotko: „Nie, a už určite nie s 21ročnými študentmi, keď, tak si idem zacvičiť. Desiati piťovci? Chceš to vidieť? Veď napríklad takí ako vy by zutekali hneď. Načo by sa takíto desiati chlapi dali dokopy a išli si o jedenástej udierať do nejakých mladých študentov? Myslíte si, že to máme zapotreby?”
Povedali ste, že ste ochotní ísť na detektor lži. Platí to stále?
Hrotko: „My sme ako prví navrhli detektor, a oni to zamietli. Ale na druhú stranu, aj keby sme prešli, alebo neprešli, tak to je to isté.”
Sami dobrovoľne nechcete ísť na detektor mimo súdneho procesu, aby ste si očistili meno?
Hrotko: „Ja viem, že by som prešiel, a čo z toho?”
Vyskočil: „Kašlem na to. Tí svedkovia by neprešli.”
