BRATISLAVA. Najbližšie dni bude opäť po dlhom čase najsledovanejšou zložkou justície Súdna rada, najvyšší samosprávny orgán sudcov. V pondelok totiž volí predsedu Najvyššieho súdu. Pozornosť priťahuje najmä kandidatúra ministra spravodlivosti za HZDS Štefana Harabina.
O verejnom tlaku už hovorí aj premiér Robert Fico. Vyzýva na to, aby verejnosť a médiá nechali Súdnu radu pracovať v pokoji.
Ministerstvo spravodlivosti zase v tlačových správach hovorí o lobistických aktivitách, ktoré majú zastrašiť radu. Mimovládne organizácie ju vyzývajú, aby dala ministrovi Harabinovi pri hlasovaní „červenú“.
Členovia Súdnej rady sa pod takýto „verejný tlak“ dostávajú už druhýkrát, opäť pri voľbe nového predsedu Najvyššieho súdu. V pondelok budú rozhodovať o tom, či sa ním stane Štefan Harabin, alebo jeho protikandidátka, sudkyňa Eva Babiaková. Ide už o druhý pokus, v máji rada nezvolila nikoho.
Na tlak skúsenosťami
Väčšina zo 17 členov rady sú sudcovia a akýkoľvek tlak odmietajú. „Som príliš dlho v justícii, aby na mňa mohol niekto vyvíjať nejaký tlak,“ hovorí sudkyňa Helena Kožíková. Ani podpredsedníčka rady a sudkyňa Viera Petríková tlak nepripúšťa. „Som sudkyňa, na takéto situácie som zvyknutá. Cítim v prvom rade veľkú zodpovednosť,“ povedala.
So Smerom je to ako s chlapom, čo si pozve do domu bandu lúpežníkov, myslí si Lukáš Fila.
Ida Hanzelová je členkou rady už druhé funkčné obdobie. „Nepochybne je to pocit zodpovednosti. Človek nemôže nevnímať to, čo sa publikuje v médiách, ale s tým sa musí každý vyrovnať,“ povedala. Je pre ňu pochopiteľné, že voľba predsedu Najvyššieho súdu je verejnosťou a médiami najviac sledovanou kompetenciou Súdnej rady.
Na zvolenie nového predsedu Najvyššieho súdu bude potrebných desať hlasov 17 členov. Súdna rada má celkovo 18 členov – v súčasnosti jeden chýba – práve jej predseda, ktorým sa automaticky stáva šéf Najvyššieho súdu.
Stáli za Harabinom
Odhadovať počty, ako hlasovanie v pondelok dopadne, si netrúfa takmer nikto. V minulosti sa však rada často ministra zastala, a to pri jeho kľúčových návrhoch. Bola napríklad jednou z prvých inštitúcií, ktoré súhlasili so zrušením Špeciálneho súdu a podporili májové uznesenie Ústavného súdu o jeho neústavnosti. Rada už stihla prijať aj uznesenie proti vzniku Špecializovaného trestného súdu.
Členovia rady sa väčšinou zastali Harabina, aj keď čelil odvolávaniu, lebo nevysvetlil, prečo si v telefonáte tykal s Bakim Sadikim, podozrivým z obchodovania s drogami.
Súdna rada tiež kritizovala sudkyňu Janu Dubovcovú za to, že od ministra po tejto kauze žiadala demisiu. Rešpektovala slobodu prejavu, ale sudkyňa podľa rady „spochybnila svoju nestrannosť“.
Podporu našiel Harabin v Súdnej rade aj pri mnohých disciplinárnych konaniach proti sudcom. Jej členovia môžu rozhodovať o tom, či ponechajú v platnosti jeho rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie. Vo väčšine prípadov ho rada neprehlasovala.
Rozhodnú o predsedovi
Viera Petríková
Podpredsedníčka Súdnej rady, nominovala ju vláda na návrh ministra Štefana Harabina; je predsedníčkou OS Vranov nad Topľou, vybral ju Harabin.
Daniel Hudák
Štátny tajomník ministerstva spravodlivosti, v rade už bol, v roku 2007 ho nominovala vláda na návrh Harabina; bol sudcom na KS Žilina.
Richard Molnár
Predseda OS Bratislava III, vymenoval ho Harabin; do rady ho nominovala vláda na návrh Harabina; v minulosti rozhodoval v jednom z prípadov exšéfa SIS Ivana Lexu.
Anna Marková
Sudkyňa Najvyššieho súdu, ktorú za členku rady zvolil parlament na návrh predsedu HZDS Vladimíra Mečiara.
Peter Hulla
Riaditeľ Justičnej akadémie v Pezinku, do funkcie ho vymenoval minister Harabin; za člena rady ho zvolil parlament na návrh predsedu ústavnoprávneho výboru Mojmíra Mamojku zo Smeru.
Bohumil Novák
Advokát z Banskej Bystrice, v rade je ako nominant parlamentu na návrh poslankyne Smeru Jany Laššákovej.
Helena Kožíková
Sudkyňa OS Bratislava IV; bývalá členka HZDS, v roku 1995 bola vedúcou úradu ministerstva práce; do rady ju vymenoval prezident.
Mária Bujňáková
Dekanka Právnickej fakulty v Košiciach, ktorú za členku rady vymenoval prezident.
Daniela Švecová
Podpredsedníčka Najvyššieho súdu; má povesť pravej ruky ministra spravodlivosti na Najvyššom súde; nominoval ju prezident.
Jana Bajánková
Sudkyňa Najvyššieho súdu, predsedníčka občianskoprávneho kolégia; za členku rady ju zvolili sudcovia.
Igor Burger
Predseda KS Prešov, ktorého Vladimír Mečiar navrhol za ústavného sudcu, neskôr sa kandidatúry vzdal; bol v senáte Najvyššieho súdu, ktorý u Bakiho Sadikiho podozrivého z obchodu s drogami, nariadil opätovné výsluchy svedkov. Do rady ho zvolili sudcovia.
Ján Burik
Sudca KS Žilina, je členom rady zvoleným sudcami.
Ida Hanzelová
Sudkyňa Najvyššieho súdu, predsedníčka správneho kolégia; už jedno funkčné obdobie členkou rady bola, opätovne ju zvolili sudcovia.
Jozef Janík
Sudca KS Trenčín; za člena rady ho zvolili sudcovia.
Juraj Sopoliga
Sudca KS Košice, keď bol Harabin predsedom Najvyššieho súdu, bol jedným z dvoch členov Súdnej rady, ktorých zobral v roku 2002 na pracovnú návštevu Číny; za člena rady ho opätovne zvolili sudcovia.
Gabriela Šimonová
Predsedníčka KS Bratislava, ktorú do funkcie vymenoval minister Harabin; v minulosti predsedala senátu, ktorý oslobodil exšéfa SIS Ivana Lexu v kauze „mŕtve duše“.
Mária Usačevová
Predsedníčka KS Trnava, do funkcie ju vymenoval minister Harabin; v minulosti šéfka sekcie justičnej správy ministerstva spravodlivosti pod vedením Jozefa Liščáka z HZDS.
Poznámky:
l skratky: OS – okresný súd, KS – krajský súd;
l predsedov súdov vyberá minister spravodlivosti z troch najlepších kandidátov výberového konania;
l minister spravodlivosti môže po prerokovaní so Súdnou radou predsedu súdu odvolať zo závažných dôvodov.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
