BRATISLAVA. Možnosti riešenia spolupráce a zavádzania transferov technológií medzi vzdelávacími inštitúciami, výskumom a výrobnou sférou boli hlavným zámerom dnešného stretnutia s predstaviteľmi Americkej obchodnej komory v SR (American Chamber of Commerce - AMCHAM).
V Bratislave ho zvolal podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj, ktorého na rokovaní zastúpil generálny riaditeľ sekcie vedy a techniky rezortu Mikuláš Šupín. Prítomní boli viacerí rektori vysokých škôl i ďalší zástupcovia slovenských vzdelávacích a výskumných inštitúcií. Stretnutie nadviazalo na aprílovú oficiálnu návštevu ministra Mikolaja v USA.
"Členov AMCHAM sme informovali o našej ceste rektorov s ministrom školstva do USA, ktorá bola zameraná na transfer výsledkov vedy a výskumu do praxe," zdôvodnil pre TASR rektor Slovenskej technickej univerzity Vladimír Báleš. Podľa neho účastníci dnešného rokovania potvrdili túto potrebu aj na Slovensku, avšak naša legislatíva ešte nie je taká, aby americké skúsenosti sa tu mohli v plnej miere realizovať. Situáciu by mohlo zlepšiť prijatie novely vysokoškolského zákona. "Tá by vysokým školám umožnila vytvárať spoločné podnikateľské subjekty," dodal Báleš.
Okrem legislatívy je problémom v transfere výskumu do praxe nedostatočný rizikový kapitál. Ten je v začiatkoch podnikania veľmi potrebný a na Slovensku chýba. Preto mnohí mladí ľudia ťažko nachádzajú finančné zdroje, aby mohli uplatniť svoje progresívne myšlienky a odchádzajú do zahraničia. Ako vysvitlo v diskusii, brzdou v tomto rozvoji je aj administratívna byrokracia pri predkladaní projektov na získanie fondov Európskej únie.
"Predložili sme projekt na 1060 stranách, neviem, či to vôbec niekto čítal. Podľa skúsenosti z Anglicka viem, že dobrý projekt sa dá predložiť na štyroch stranách," potvrdila jedna podnikateľka. Ďalší diskutujúci pripomenul, že niekedy formálne nedostatky zabíjajú dobré projekty, iný podotkol, že u nás schválenie patentu trvá dva až tri roky, čo je v porovnaní z USA mnohonásobne dlhšia doba. "Vysoká škola musí predfinancovať svoj projekt a pritom nemá istotu, že ten bude schválený," uviedol ďalší problém Báleš. On aj ďalší konštatovali, že už sa buduje konsenzus medzi akademickou sférou, ministerstvom školstva a podnikateľmi.
Podľa Šupína okrem centier excelentnosti by situáciu mali zlepšiť výskumno-vývojové centrá, technologické inkubátory a vedecko technologické parky. "V zmysle zákona o stimuloch pre podporu výskumu a vývoja treba zapojiť podnikateľskú sféru v rámci Lisabonskej stratégie, ktorá predpokladá, že dve tretiny výdavkov na výskum a vývoj by mali ísť z podnikateľskej sféry a zvyšok z verejnej," povedal pre TASR Šupín. Týmto by sa lepšie preniesol transfer technológií do podnikovej praxe, čo by celkove prospelo aj v súčasnej hospodárskej kríze.
