Transfer vedy a výskumu do praxe brzdí legislatíva

Možnosti riešenia spolupráce a zavádzania transferov technológií medzi vzdelávacími inštitúciami, výskumom a výrobnou sférou boli hlavným zámerom dnešného stretnutia s predstaviteľmi Americkej obchodnej komory v SR.

BRATISLAVA. Možnosti riešenia spolupráce a zavádzania transferov technológií medzi vzdelávacími inštitúciami, výskumom a výrobnou sférou boli hlavným zámerom dnešného stretnutia s predstaviteľmi Americkej obchodnej komory v SR (American Chamber of Commerce - AMCHAM).

V Bratislave ho zvolal podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj, ktorého na rokovaní zastúpil generálny riaditeľ sekcie vedy a techniky rezortu Mikuláš Šupín. Prítomní boli viacerí rektori vysokých škôl i ďalší zástupcovia slovenských vzdelávacích a výskumných inštitúcií. Stretnutie nadviazalo na aprílovú oficiálnu návštevu ministra Mikolaja v USA.

"Členov AMCHAM sme informovali o našej ceste rektorov s ministrom školstva do USA, ktorá bola zameraná na transfer výsledkov vedy a výskumu do praxe," zdôvodnil pre TASR rektor Slovenskej technickej univerzity Vladimír Báleš. Podľa neho účastníci dnešného rokovania potvrdili túto potrebu aj na Slovensku, avšak naša legislatíva ešte nie je taká, aby americké skúsenosti sa tu mohli v plnej miere realizovať. Situáciu by mohlo zlepšiť prijatie novely vysokoškolského zákona. "Tá by vysokým školám umožnila vytvárať spoločné podnikateľské subjekty," dodal Báleš.

Okrem legislatívy je problémom v transfere výskumu do praxe nedostatočný rizikový kapitál. Ten je v začiatkoch podnikania veľmi potrebný a na Slovensku chýba. Preto mnohí mladí ľudia ťažko nachádzajú finančné zdroje, aby mohli uplatniť svoje progresívne myšlienky a odchádzajú do zahraničia. Ako vysvitlo v diskusii, brzdou v tomto rozvoji je aj administratívna byrokracia pri predkladaní projektov na získanie fondov Európskej únie.

"Predložili sme projekt na 1060 stranách, neviem, či to vôbec niekto čítal. Podľa skúsenosti z Anglicka viem, že dobrý projekt sa dá predložiť na štyroch stranách," potvrdila jedna podnikateľka. Ďalší diskutujúci pripomenul, že niekedy formálne nedostatky zabíjajú dobré projekty, iný podotkol, že u nás schválenie patentu trvá dva až tri roky, čo je v porovnaní z USA mnohonásobne dlhšia doba. "Vysoká škola musí predfinancovať svoj projekt a pritom nemá istotu, že ten bude schválený," uviedol ďalší problém Báleš. On aj ďalší konštatovali, že už sa buduje konsenzus medzi akademickou sférou, ministerstvom školstva a podnikateľmi.

Podľa Šupína okrem centier excelentnosti by situáciu mali zlepšiť výskumno-vývojové centrá, technologické inkubátory a vedecko technologické parky. "V zmysle zákona o stimuloch pre podporu výskumu a vývoja treba zapojiť podnikateľskú sféru v rámci Lisabonskej stratégie, ktorá predpokladá, že dve tretiny výdavkov na výskum a vývoj by mali ísť z podnikateľskej sféry a zvyšok z verejnej," povedal pre TASR Šupín. Týmto by sa lepšie preniesol transfer technológií do podnikovej praxe, čo by celkove prospelo aj v súčasnej hospodárskej kríze.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  2. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  3. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  4. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  5. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  6. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  7. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  8. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  9. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 9 599
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 095
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 359
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 432
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 387
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 875
  7. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 592
  8. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 456
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 436
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 859

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

KOMENTÁRE

Aby nás z čara prieskumov nevytrhol ľud v uliciach

Kaliňák je stále ministrom, Bašternák na slobode.

SVET

Keď už sa dostanete do štádia hladomoru, je príliš neskoro

OSN po šiestich rokoch znovu vyhlásila hladomor.

Neprehliadnite tiež

Rajtár z SaS: Kollár je liberál, Sulíka s Kotlebom by som vôbec neporovnával

Spoluzakladateľ SaS a poslanec Jozef Rajtár hovorí, že v strane sa začal opäť angažovať, aby pomohol poraziť Smer.

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

Podpora diktatúre na Slovensku poklesla

Agentúra Focus sa ľudí znova pýtala, v čom vidia alternatívu demokracie. Diktatúru podporuje menej Slovákov ako pred dvoma mesiacmi.

Majú pírsing a tetovanie. Ak dostanú žltačku C, majú sa liečiť za vlastné

Nepreplácaním liečby hepatitídy C pre niektorých pacientov chce Všeobecná zdravotná poisťovňa ušetriť peniaze. Je v strate 200 miliónov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop