Keď Ondrej Dostál vo štvrtok doobeda na blogu zverejnil článok Chu u uja, v ktorom napísal, že príde na Hodžovo námestie, aby nášmu aj čínskemu prezidentovi pripomenul ľudské práva, iste netušil, že popoludnie strávi v cele a niekoľko ľudí na vlastnej koži okúsi praktiky prívržencov čínskych komunistov a slovenskej polície. Pre Dostála to mal byť „protest nielen proti čínskemu komunistovi, ale aj proti slovenským alibistom."
Reakcie blogerov na to, čo sa stalo, prišli prakticky hneď po príchode niektorých aktivistov k svojim počítačom, či po tom, ako médiá priniesli prvé správy o dianí pred Prezidentským palácom.
Z námestia sa vrátil aj Michal Drotován: „Pri tom sfanatizovanom dave Číňanov som si dostatočne uvedomil, ako som rád, že žijem v demokratickej krajine. Ak by to tak nebolo, tento blog by som nepísal a sedel by som v nejakej diere na samotke po bitke." Dodal, že mal šťastie na to, že Číňania sú nižšieho vzrastu a nezmohli sa na viac ako sácanie, inak by to skončilo bitkou. „...nad tým že Číňania sácali, driapali a búchali po ľuďoch žrďami s čínskymi vlajkami, policajti zavierali oči," uvádza Drotován. Najhoršie podľa neho bolo, že Číňania kričali, „ako si to dovoľujeme protestovať proti Číne, ako si to vlastne môžeme dovoliť na našom vlastnom území!"
Miroslav Beblavý na blogu Trendu napísal: „Ak je toto na Slovensku možné bez toho, že by padali vysokopostavené hlavy, tak je možné všetko. Koniec koncov, všetko aj možné asi je. Je možné týrať rómske deti a len pár radových policajtov a ich radový veliteľ prídu o miesta. Je možné opakovane ubližovať pokojne protestujúcim pred Prezidentským palácom (spomeňme si na kazašskú novinárku) a to v plnom svetle televíznych kamier." Beblavý tvrdí, že políciu má celkom rád, „svedectvá z námestia navyše hovoria, že radoví policajti boli skôr znechutení tým, čo museli robiť. Tentokrát siaha zodpovednosť veľmi vysoko. No vedomie, že feši Kaliňák a jeho partia budú k svojim stoličkám pripojení pevne naďalej, je odpudivé až príliš."
Konanie slovenskej polície rozčúlilo Michala Cenkera: „Dokázala sa tak akurát tupo prizerať, ako čínski agenti napádajú slovenských občanov a strhávajú im transparent. A potom ako majstri sveta prišli upratať. Slovenských občanov. Na druhej strane agresívni čínski fanúšikovia... si po dohovore čínskych kolegov opäť užívali slobodu."
Peter Kunder poukázal na pach čínskeho boľševika. Okrem videa, ktoré ukazuje, ako čínski demonštranti za prítomnosti Číňanov s visačkami „Uvítací výbor" napadli slovenského aktivistu s transparentom, pričom mlátili aj dievča, ktoré sa ho zastalo, napísal: „Čínski „vlastenci" napádali aj starších ľudí. Na zhromaždení som si všimol pána exposlanca Osuského - dôstojnosť a rozvaha primerané jeho veku, žiaden bitkár, žiaden adrenalínový demonštrant vyhľadávajúci konflikty. Košeľu vzadu mal roztrhanú na franforce do polovice chrbta. Dôvodom útoku na neho bol zrejme fakt, že držal v ruke letáčik s nápisom Ľudské práva v Číne."
Prispela aj Oľga Pietruchová. Píše: „...paradoxom je, že 20 rokov po novembri 89 to neboli čínski komunisti, ale slovenskí policajti, kto zabudol, čo znamená sloboda prejavu a dodržiavanie ľudských práv... Môj najobľúbenejší slovenský jakobín Michal Havran sa previnil tým, že sa polície opýtal, prečo zatýkajú istého mladého muža. Polícia mu to vysvetlila ručne - stručne, zhodili ho na zem, rozbili hlavu, dokopali a odviedli v putách." Naštvaná dodáva: „Bohorovná arogantnosť predstaviteľa polície, ktorý... zahlásil, že sa previnil tým, že „neuposlúchol výzvu verejného činiteľa", mi vyrazila dych... Nezvládnutie chuti moci a arogantnosť slovenských policajtov, ktorí bijú deti a zatýkajú slobodných slovenských občanov pokojne vyjadrujúcich svoj názor, nadobúda v poslednom čase neúnosné rozmery. A tak sa pýtam: aký je vlastne rozdiel medzi čínskymi a slovenskými policajtmi? Aký je rozdiel medzi ich nadriadenými?"
Ľubo Randjak sa hanbí za Gašparoviča. Tajne totiž dúfal, že „aspoň slovkom naznačí, že aj totalitný štát si musí niečím zaslúžiť, aby jeho zástava mohla viať na nádvorí prezidentského paláca demokratického štátu. Zdá sa, že nie. Že u nás v prezidentskom paláci majú vagabundi z totalitných štátov dvere otvorené dokorán viac, ako opoziční politici." Nakoniec dodal: „Gašparovič... je len konzument demokracie, keď to prináša biznis a funkcie... je obyčajným šašom, za ktorého sa treba hanbiť a ktorého musíme ďalších päť rokov trpieť, ak si, na rozdiel od neho, demokraciu ctíme."
Znechutený ostal aj Viktor Petrašovský: „Na území Slovenska, v centre hlavného mesta, došlo k situácii, kde občania Čínskej republiky napádali občanov Slovenskej republiky, pričom slovenská polícia nebránila občanov Slovenskej republiky, ale naopak - občanov Slovenskej republiky zatýkala. A navyše sa evidentne riadila pokynmi akýchsi čínskych ľudí v oblekoch."
Rastislav Šarišský sa s dlhým textom nenamáhal a len sarkasticky poznamenal: „Chcem sa verejne poďakovať našej polícii, že uzavrela Hodžovo námestie a ochránila nás tak pre prípadnými útokmi zo strany čínskej delegácie.
Ľudovítovi Matejovičovi sa začína zdať, že keď sme pred 20 rokmi ako žaby vyskočili z vriaceho hrnca, iba sme preskočili do iného, pod ktorým tiež niekto pomaly pridáva plyn. „Až včera niekto pridal plyn tak prudko, že sme to mohli pocítiť všetci. Ukážme mu, že slobodu nie je také ľahké uvariť."
Ľubo Kačalka rozhodne neplatí dane na to, aby sa polícia prizerala na to, ako na Slovensku niekoho bijú spriatelení súdruhovia. Dodáva, že „ak sa stretnú na jednom mieste slovenský a čínsky prezident, aj napriek ekonomickým záujmom by malo byť jasné, kto je predstaviteľom demokratického štátu."
Zuzana Roy je vytočená: „Áno, komunisti vždy vedeli brnkať na naše primárne potreby: papať, kakať, bývať! To je priestor, ktorému oni rozumeju, kde sa pohybujú sebaisto, to je ich terén. Len oni najlepšie presne vedia koľko komu možno prideliť či dať ale aj vziať. Napríklad aj slobodu. Áno, oni komunistickí, červení bohovia vedia presne kedy koho obdariť, kedy koho potrestať a poslať do péčka."
Naozaj sa dejiny opakujú? Takúto otázku si kladie Martin Šaro. „Po dvadsiatich rokoch sa u nás opäť mlátia a fyzicky napádajú ľudia, ktorí vyjadrujú svoj politický názor. Tentoraz komunistickými provokatérmi. A naša polícia sa na to len prizerala..."
Čínsky boľševik obsadil Hodžovo námestie a pridal sa k tomu nášmu, ktorý tam sedí (a ešte dlho bude sedieť) dnes, píše Vladimír Palko ml. „Opäť našich policajtov riadila iná moc, ako tá naša. Tento krát nie kazašská, ale čínska."
Lukáš Grega sa hanbí pred demokratickým svetom za našu vládu, aj za to, aké príkazy dostala polícia. „Najviac sa hanbím za to, že jedine na Slovensku sa spomedzi všetkých demokratických štátov Európy cíti čínsky prezident dobre."
Juraj Petrovič odporúča Kaliňákovi aj Packovi okamžitý odchod do dejín: „Pán minister, je najvyšší čas nasadnúť do svojho luxusného fára a pratať sa z funkcie, na ktorú podľa mňa nemáte, ktorú nezvládate a pri výkone ktorej ohrozujete zdravie, práva a možno aj život slovenských občanov. Zoberte so sebou hneď aj policajného prezidenta, teraz by tá stošesťdesiatka pri fujazdení z funkcií bola úplne namieste. A keďže by išlo o konanie v záujme zabránenia horším škodám, bolo by to aj bez pokuty."
Milan Jaroň píše: „Niekto z našich uniformovaných dostal príkaz, ktorý pochopil tak, že úlohou policajného zboru Slovenskej republiky je čínskym papalášom poskytnúť perfektný servis." Dodáva, že „jediné šťastie pre nášho užitočného zodpovedného je v tom, že slovenské médiá celú akciu poňali ako reklamu pre Ondreja Dostála a ešte nejakú čínsku sektu. Záruka, že sa nestane vôbec nič."
Kamil Krnáč pochybuje o tom, či je Kaliňák znalý ústavy: „Napríklad taký minister vnútra, ktorý by mal mať Ústavu SR naštudovanú odpredu dozadu, v súvislosti s aktuálnymi protestmi vyhlásil: „Zhromaždenie pred Prezidentským palácom nebolo povolené žiadne". To už sa vynárajú vážne pochybnosti, či takýto človek vôbec aspoň trochu tuší, aké práva občanov by vlastne polícia pod jeho vedením mala ochraňovať."

Beata
Balogová
