BANSKÁ ŠTIAVNICA. Bude sa týkať výlučne fungovania verejných vysokých škôl (VŠ), ustanovenia upravujúce fungovanie súkromných vysokých škôl v nej nebudú. Minister o tom informoval na tlačovej besede po dnešnom zasadnutí Slovenskej rektorskej konferencie (SRK). „Táto novela bude riešiť iba verejné vysoké školy,“ povedal minister.
Hlavným účelom novely má byť podľa Mikolaja zabezpečiť viaczdrojové financovanie verejných vysokých škôl, čiže prílev súkromného kapitálu do spoločných výskumno-vývojových projektov. Podľa novej verzie novely by verejné vysoké školy nemali mať možnosť vložiť svoj majetok do obchodných spoločností, budú ho však môcť týmto spoločnostiam prenajať. Kompetencia zaraďovať verejné vysoké školy do jednotlivých kategórií by sa mala preniesť z ministerstva školstva na vládu. „Vzhľadom na to, že ide o dosť závažný krok aj vo vzťahu k financovaniu vysokých škôl, zdá sa, že bude rozumnejšie preniesť túto zodpovednosť priamo na vládu Slovenskej republiky, ktorá opäť na základe návrhu Akreditačnej komisie a návrhu ministerstva školstva rozhodne o zaradení vysokej školy. Presne tak, ako je to napríklad u súkromných škôl,“ povedal Mikolaj. Predpokladá, že novú novelu vysokoškolského zákona predloží ešte na augustové zasadnutie vlády, aby sa jej Národná rada SR mohla venovať na septembrovom zasadnutí. SRK nemá podľa jej prezidenta Vladimíra Báleša k takejto pripravovanej novele vysokoškolského zákona žiadne námietky a podporuje jej prijatie.
Minister dnes rektorov oboznámil aj s východiskami pripravovanej novej metodiky financovania činnosti vysokých škôl. Tá má zohľadňovať výsledky komplexnej akreditácie a najmä ich zaraďovanie. „Tie vysoké školy, ktoré dostanú štatút univerzity, by mali mať o niečo vyšší koeficient pre zabezpečenie vyššej vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti. Ďalej tam máme ustanovenia, ktoré sa týkajú umiestnenia absolventov v praxi. Pokiaľ absolventi niektorých vysokých škôl končia na úradoch práce, tak jednoducho im znížime dotáciu pre takéto študijné programy,“ povedal Mikolaj s tým, že programy, ktorých absolventov je v spoločnosti nedostatok, napríklad zubné lekárstvo, budú môcť byť bonifikované. Podiel vedy a výskumu by sa mal zvýšiť na úroveň 40 percent z celkového rozpočtu. „Čiže 60 percent bude na pedagogické výkony a 40 percent bude na samotnú vedu a výskum, čím sa zníži vplyv počtu prijatých žiakov vo vzťahu ku kvalite,“ dodal Mikolaj.
SRK mala na dnešnom rokovaní zvoliť nového prezidenta, keďže funkčné obdobie súčasného sa končí 30. júna. Pre nedostatočnú účasť rektorov, ktorá nedosiahla na uznášanie potrebné dve tretiny členov, však voľbu odložili na ďalšie zasadnutie. Po skončení funkčného obdobia súčasného prezidenta Báleša bude SRK do zvolenia nového prezidenta viesť jej viceprezident Ján Bujňák, ktorého funkčné obdobie sa ešte nekončí, lebo bol zvolený neskôr.
