Zakopané poklady fascinujú nielen deti, autorov dobrodružných príbehov či archeológov, odnepamäti lákali aj vykrádačov. Od júna sú zákonné postihy za nelegálne vyhľadávania nálezov vyššie, trestná je už samotná držba nálezov. Podarí sa nám tým zabrániť rabovaniu našich nálezísk?
Slovensko je bohaté na poklady, veľmi vzácne a krásne sú napríklad naše zbierky keltských mincí. „Žiaľ, je o ne veľký záujem na burzách," konštatuje Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Nie nepodstatná časť našich archeologických nálezov totiž skončí v rukách priekupníkov a následne, teda v tom lepšom prípade, v nejakom zahraničnom múzeu.
Peter Pavlík, ktorý koncom mája našiel pri stavbe záchodu v Kostolnom Seku štyriapolkilogramový poklad mincí zo začiatku 18. storočia, patrí k tým statočným, ktorí svoj nález oznámili úradom. To, čo našiel, teda ostane na Slovensku, ošetrené, zaevidované.
No môže ľutovať, že poklad nenašiel o pár dní neskôr. Podľa zákona platného od júna by dostal vyššie nálezné - až sto percent hodnoty materiálu. Ak nejde o nález z drahých kovov, nálezca dostane dvadsať percent z jeho hodnoty.
Romantici či zlodeji?
Dnešní hľadači pokladov nemusia čakať na náhodu. Novodobé technológie umožňujú cieľavedomé vyhľadávanie kovových pokladov. Detektory kovov sú voľne dostupné. „Predávajú sa pomaly ako detské hračky," hovorí Iveta Kodoňová, riaditeľka pamiatkovej inšpekcie ministerstva kultúry. Tie najlacnejšie kúpite už za 300 eur, tie drahšie rozoznajú už aj typ kovu či tvar predmetu. Vo Veľkej Británii, kde je tento druhu hobby veľmi rozšírený, je vraj činných okolo tridsaťtisíc hľadačov.
Po roku 1989 sa začali rozširovať aj u nás, časté sú aj výpady českých „mrcasníkov", ako si sami hovoria, na Slovensko. Nadšenci práce s detektormi majú svoje webové stránky, na diskusných fórach si radia pri technických problémoch, konzultujú možný pôvod nájdených vecí.
Vo veľkej miere však ide o činnosti na hranici zákona, ba i za ňou, polícia tieto stránky monitoruje. Použitie detektorov v oblastiach archeologických nálezov je zakázané. Pre desiatky, možno aj stovky používateľov detektorov, organizovaných v štruktúrach, je to totiž veľmi výnosný obchod.
Určite nie všetci sú napojení na medzinárodné kriminálne siete. Sú medzi nimi romantici, ktorí v mladosti čítali priveľa románov ako Poklad na striebornom jazere. Špecializujú sa na miesta opradené legendami, možno snívajú aj o nájdení jánošíkovského pokladu. Mali by sme chuť sa aj zasmiať, ale nebol aj Heinrich Schliemann amatér? Nehľadal aj on Tróju na mieste, s ktorým sa spájali akési báje? Veľkou skupinou sú zberatelia vojenských pamiatok - tzv. militárií - ktorí hľadajú po poliach pozostatky bojov. Pragmatici zas hľadajú po plážach stratené mince.
Ilegálni hľadači pokladov používajú detektory kovov. FOTO - SITA
Ťažko dokázateľný trestný čin
Vyzerá to navonok ako neškodné hobby. Ale aj archeológ-nadšenec môže uškodiť, ak do archeologickej lokality zasiahne neodborne. Zlé je už to, ak si nájdený predmet z miesta odnesie, lebo sa tým stratí kontext, v ktorom sa našiel. Navyše aj milovník pamiatok občas svoje nálezy predáva - hoci len na blšom trhu, a vzácna soška či minca ide ďalej už vlastnými cestičkami.
Podľa Pavla Ižvolta zo sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR má polícia v súčasnosti rozpracovaných niekoľko prípadov. Nedávno bol pri Policajnom zbore SR zriadený aj osobitný vyšetrovací tím pre trestnú činnosť v oblasti pamiatok. Doteraz sa však zlodeji veľmi báť nemuseli - na Slovensku bol vedený jediný súd proti predsedovi spornej Asociácie hľadačov z Prešova, aj ten sa skončil pred desiatimi rokmi len pokutou.
„Legislatívne je to pokryté, problémy sú však pri dokazovaní činu. Ak nájdete niekoho s detektorom v ruke, bude vám tvrdiť, že hľadá svoj stratený prsteň," dodáva Pieta.
Najnovším prírastkom sú medené polturáky obdobia povstania Františka II. Rákocziho nájdené pri stavbe v Kostolnom Seku. FOTO - TASR
Spolupracovať či nie?
To, či spolupracovať s používateľmi detektorov, alebo nie, je predmetom vášnivých diskusií. Ortodoxní archeológovia nepripúšťajú s hľadačmi akýkoľvek kontakt, odmietajú dokonca aj uverejňovať nálezy, ktoré objavili vďaka nim. Na druhej strane musíme uznať aj týmto aktivitám istý kredit.
Británia hlási nárast nájdených pokladov práve vďaka priaznivcom detektorov. Karol Pieta pripomína, že aj pri znovuobjavení Bojnej, náleziska z čias Pribinu, boli prví používatelia detektorov. Archeológovia prišli na poslednú chvíľu. „Podarilo sa nám zachrániť značnú časť vecí, ktoré už unikali cez rôzne kanály do zahraničia, a to aj následným vykúpením od priekupníkov," hovorí. Podľa Pietu však čistá represia neprináša v praxi úžitok. „Treba k nim pristupovať veľmi citlivo a rozumne. Sú aj takí, ktorým nejde o kupčenie, ale majú záujem o históriu. Im treba vysvetliť, že takto nemôžu postupovať," dodáva.
Ideálne je, ak sa na ochranu nálezísk postaví sám vlastník pozemku. V niektorých krajinách práve jemu patrí časť nálezného. Aj v Bojnej začali nálezisko chrániť samotní občania. „Ak niekoho vidia na mieste vykopávok, okamžite to hlásia. Občianska ochrana je najúčinnejšia," hovorí Pieta.
Príklady zakopávania či nachádzanie pokladov spomína už aj Nový zákon. Poklad zakopaný do zeme sa stal podobenstvom zlého využitia hodnoty života, na inom mieste evanjelia zas stojí: „Nový život, ku ktorému nás volá Boh, je ako poklad zakopaný v poli. Kto ho nájde, nehovorí o tom, ale má takú radosť, že predá všetko, len aby to pole získal." Nebolo by dobré, ak by si dnešným hľadačom nového života stačilo kúpiť si detektor.
Najväčšie mincové poklady na Slovensku
Košický zlatý poklad je jedným z najväčších nálezov mincí nielen v európskom, ale i svetovom meradle. Ide o 2920 mincí z 15. - 17. storočia, tri zlaté medaily a vyše dvojmetrovú zlatú reťaz, ktoré spolu vážia takmer 11 kíl. Našiel sa v roku 1935 pri stavbe finančného riaditeľstva na dnešnej Hlavnej ulici. Viac rokov bol v Prahe, od roku 1970 je v samostatnej expozícii Východoslovenského múzea. Až do konca augusta bude vystavený v bašte Luginsland v areáli Bratislavského hradu.
Prípad nájdenia pokladu pri rekonštrukciách je veľmi častý. V roku 1999 našli takmer tisíc mincí pod Kostolom sv. Mikuláša v Bratislave. Išlo o najväčší poklad denárov tzv. saracénskeho typu Ľudovíta I. Veľkého zo 14. storočia.
Keltské biateky sa našli na Žilinskej ulici v roku 1942 pri kopaní základov na obytný dom, v roku 1923 zas pri vyhĺbení jám pre Tatra banku na Námestí SNP v Bratislave.
Poklad pozostávajúci z 1587 mincí z Uhorska i z Čiech našli v roku 1962 pri stavbe banky v Senici.
V roku 1983 našli robotníci poklad v Bratislave na Panenskej ulici, a to strieborné mince z čias prvej svetovej vojny.
Veľa pokladov ležalo len tak na poli, v minimálnej hĺbke. Až 2435 vzácnych uhorských brakteátov Belu II. sa našlo v roku 1941 v Rišňovciach pri oraní. Aj poklad v Alekšinciach objavili v roku 1972 pri práci na poli, len asi 30 cm pod zemou. Pozostával zo 70 kusov toliarov zo 17. storočia z rôznych nemeckých štátov.
V roku 1930 našiel majiteľ súkromného domu v Čataji nádobu s 2161 striebornými denármi, keď zakopával odrezky z repy. Aj v Cíferi-Páci sa našiel v roku 1934 poklad len asi 30 cm pod povrchom. Medzi 3401 mincami boli pražské groše, rakúske guldeny, štajerské či korutánske fenigy, ako aj sedem uhorských zlatých florénov.
V Prešove našli rímske denáre pri kopaní kanalizačnej ryhy necelý meter pod povrchom.
Individuálny nálezca je za pokladom z Hornej Potône, ktorý je vzácny výskytom mincí s vyššími hodnotami, ako boli dukáty a toliare, spolu išlo 204 mincí. Podobne ako pri náleze v Pastuchove išlo o mince zo 16. storočia.
Nález vo Svätom Jure z roku 2005 bol výsledkom cieleného archeologického prieskumu. Pozostáva z 845 mincí, medzi nimi sú uhorské denáre či poldenáre.
S odstupom času sú aj falzifikáty vzácne. Najväčším nálezom súdobých falošných uhorských denárov je poklad nájdený za nejasných okolností v Komárne v roku 1969.
Ako postupovať
Nález musíte najneskôr do ďalšieho pracovného dňa oznámiť na obecnom úrade, prípadne rovno na príslušnom krajskom pamiatkovom ústave. Inak môžete byť obvinený z držby pamiatok, za ktorú môže byť pokuta až do 400-tisíc eur.
K tejto zmene došlo práve s ohľadom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť nelegálneho získavania archeologických nálezov najmä detekčnými zariadeniami a ich odpredaja do zahraničia.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
