Jediný europoslanec za HZDS SERGEJ KOZLÍK hovorí, že strana potrebuje tandem k Mečiarovi, aby prežila.
Boli ste na inaugurácii Ivana Gašparoviča, aj keď Vladimír Mečiar zvolal všetky možné stranícke orgány do Modry, aby tam nikto nešiel. Prečo?
„Reagoval som na priebeh volebnej kampane, kde sa potvrdilo, že viac ako 90 percent našich voličov si neželá ostré reakcie vo vzťahu k Ivanovi Gašparovičovi a dosť kritizovali postup, ktorý centrála HZDS zvolila. V prvom kole som samozrejme volil pána Melníka. V druhom som volil Gašparoviča, pretože bol členom tímu, ktorý spoluzakladal štát.“
Z vedenia HZDS nikto nepovedal, že volil Gašparoviča.
„Vyprofilovali sme si názor, že v druhom kole budeme voliť podľa vedomia a cti. Moja pozícia podľa vedomia a cti bola voľba Gašparoviča.“
Nevyčítali vám v HZDS, že ste ho volili?
„Nie. Toto nebola téma.“
Viete, že by ho volil aj niekto iný z vedenia?
„Nezisťoval som to, ale azda áno, pokiaľ prišli na voľby. Ale v druhom kole ho volilo 99 percent našich voličov.“
Vy ste to však ako jediný povedali nahlas.
„Nikto mi to nevyčítal. Z inaugurácie som potom išiel do Modry na politické grémium a neboli nijaké výčitky.“
Hovoríte, že zlými vzťahmi s Gašparovičom obchádzate vlastných voličov. Čo ďalej? Mali by ste sa s ním zasa skamarátiť?
„Treba akceptovať voličov. Áno, história je v niečom pravdivá. Pán Gašparovič odišiel zo strany a založil novú, ale naša politika by nemala fungovať spôsobom oko za oko, zub za zub. To blokuje politický vývoj. Nejde o to stavať mu slavobrány, ale stavať sa korektne k reprezentantovi štátu.“
Je to iba osobný spor medzi Mečiarom a Gašparovičom?
„Myslím, že je to hlbšie. Nejaká história tu bola. Boli tu osoby, ktoré boli zároveň v HZDS a spoluzakladali a financovali Smer. Ale asi aj osobná animozita za tým je. Ten osobný vzťah by však nemal byť nadradený možnému politickému vývoju.“
Mal by sa Mečiar zmieriť s Gašparovičom?
„Tie pozície by mohli byť zmierlivejšie. Nehovorím o totálnom zmierení. To by bolo naivné. Keď za tým vidím voliča HZDS, prispôsobenie sa voličom znamená miernejší postoj.“
Aj Mečiarovi poviete, že sa má ísť zmieriť?
„Nehovorím to tak. Tlačíte ma do zmierenia dvoch osôb. Nie, to by bolo naivné. Ale minimálne formálne vystupovanie by malo byť zmierlivejšie. Povedal som im to aj pred voľbami, aj po voľbách. Práve ten nezmieriteľný postoj bol dôvodom toho, že nemáme dve kreslá v Európskom parlamente.“
Nehovoríte takto len preto, že vás zvolili na päť rokov za europoslanca, takže už vám nikto nič nemôže?
„Táto otázka sa prirodzene vynára. Niektoré témy v HZDS som otváral. A dokonca aj tému, či nepodporiť pána Gašparoviča, pokiaľ pán Mečiar nebude kandidovať. Už pred trištvrte rokom tu boli pomerne zreteľné postoje našich voličov. A v momente, keď sme nepostavili vlastného kandidáta, preferencie Gašparoviča poskočili o päť percent. Hovoril som aj o ďalších veciach, ktoré by mohli posilniť preferencie HZDS.“
Ale na verejnosť sa nič z toho nedostalo.
„Samozrejme. To prebehlo cez gremiálne orgány a cez republikové predstavenstvo. Ale neodrazilo sa to výraznejšie vo výstupnej politike našej strany. Prečo teraz reagujem? Je to reakcia na pomerne veľa stretnutí v regiónoch. Obnažujem iba verejné tajomstvo.“
Čo vám na to povedal Mečiar?
„Niektoré veci odmietol, niektoré veci sa odložili na neskôr.“
V podstate to zamietli.
„Odloženie nie je zamietnutie.“
Aké vzťahy máte po tých rokoch s Mečiarom?
„Beriem ich ako pracovné. Pán Mečiar si udržuje istý odstup od všetkých politikov - či už v strane, alebo mimo nej. Vnímam ho ako veľmi silného politika, ktorý si vytvára okolo seba istú hrádzu. Po roku 1993 či 1994 už k sebe nepustil nikoho. Možno sa takto podobne správa aj Robert Fico.“
Ten si tyká s polovicou strany. Mečiar skoro s nikým. S kým si vlastne tyká?
„S tými staršími politikmi, ktorí napríklad pôsobili v čase VPN. Po období rozpadu VPN to bolo v rovine vykania.“
Čo hovoríte na štvorpercentné preferencie HZDS, ktoré vám nameral Focus?
„Myslím, že sú stále niekde medzi piatimi a siedmimi percentami. Ale je to na hrane. To sú preferencie, ktoré sú viazané na osobu Vladimíra Mečiara. Preto som už pred rokom v rámci straníckych orgánov definoval východisko. Je to otázka vytvorenia tandemu. Sú tu preferencie viazané na predsedu a na druhej strane preferencie, ktoré sú potenciálne. Tie však treba vyprovokovať ďalšou osobou. Riešením je vytvorenie tandemu k predsedovi Vladimírovi Mečiarovi a lídra, ktorý bude mať ambíciu obsadiť po voľbách 2010 vysoký post. On bude prezentovať program strany a môže na seba nabaliť voličov. Pri zvládnutí tohto modelu odhadujem náš potenciál na 12 až 15 percent.“
Taký pokus už tu bol. Ale zastavil ho Vladimír Mečiar, keď rok pred voľbami 2006 nechal odstrániť Viliama Vetešku z pozície volebného lídra.
„To nezhatil sám pán Mečiar. Bolo to rozhodnutie orgánov. Sám som vtedy nepodporoval, aby Veteška pokračoval ako líder, pretože v roku 2005 ešte na to nebol dostatočne pripravený. Dnes je situácia iná.“
A kto by to mal byť teraz?
„Máme tam nových podpredsedov Petra Siku a Jozefa Habánika, ale treba im dať podstatne rozsiahlejší mediálny priestor. Prípadne ešte urobiť ďalšiu selekciu vnútri strany.“
Habánikovi so Sikom som viackrát telefonoval pre politické otázky. Nechceli a odkázali ma na hovorkyňu. To má byť tandem k Mečiarovi do volieb?
„Dnes máme jún 2009. Ak vznikne silné rozhodnutie, budú musieť ísť. Už sa nebudú môcť skrývať za sukne hovorkyne. Sika už začal a Habánik začne tiež. Po odbornej profilácii sa môžu posúvať do politickej roviny.“
Nejaké iné tipy okrem ich dvoch nemáte?
„Niekde sa musí začať.“
Začať? Je rok do volieb.
„Rok je nejaký priestor a kolegovia im musia nejaký priestor uvoľniť. Niečo predseda, ale hlavne starí kozáci, ako sú páni Milan Urbáni a Ján Kovarčík. Tí nemajú dostatočnú mieru akceptácie medzi voličmi.“
Urbáni a starí kozáci nehovoria novinárom, aby volali hovorkyni.
„Myslím, že sme si to vyjasnili. Potenciálni adepti musia byť trošku vystrčení.“
Tandem má mať istú charizmu. Majú ju títo ľudia?
„Kto mal charizmu? Mala ju v minulosti pani Angela Merkelová? A dnes je nemecká kancelárka historicky najúspešnejšia politička. Keď niekto dostane priestor a posunú ho doň, dosť často sa chytí.“
Vy nechcete byť tandem?
„Ja odchádzam do Európskeho parlamentu a patrím do tej starej Mečiarovej garnitúry. To by mal byť niekto, kto nastupuje a má perspektívu.“
Už ste mali pokusy o prerod. Napríklad na ľudovú stranu. Nebola chyba snažiť sa profilovať pravicovejšie ako Smer? Vaši voliči sú ešte viac doľava ako Ficovi?
„Nemyslím, že sme sa štylizovali do polohy pravice. Sme centristická strana. Aj ja smerujem v europarlamente k talianskym centristom. Ale súhlasím, že naši voliči sú ľavicoví.“
Aký to potom malo zmysel?
„To, že v niektorých krajinách majú centristi polohu zo stredu doprava, neznamená, že sa máme takto profilovať aj my. Nesporne nemôžeme vymeniť voliča. A ten má ľavicové myslenie. Aj nás tá politika musí tlačiť zo stredu trošku doľava.“
A vymeniť Mečiara nemá zmysel?
„To teraz nejde. Je stále najsilnejší. Pozná anatómiu strany. Je motorom, vie organizovať, vie naštartovať. Ale limit ukazujú preferencie. Ak chceme ísť k potenciálu, o ktorom hovorím, musia prísť ďalšie osoby.“
Mali ste pokus s dvojkou kandidátky Beatou Sániovou. Tá dostala teraz v eurovoľbách 955 preferenčných hlasov. A to si takto zmanažoval Mečiar.
„Nechcem komentovať jeho zámer. Myslím si však, že to bol vtedy tichý súboj s Vilom Veteškom. Ale to je za nami.“
Idete na ďalších 5 rokov do Bruselu. Čo tam budete robiť?
„Budem asi členom rozpočtového výboru. Je to skôr odborná profilácia. Zaujímavá robota.“
Väčšina ľudí má pocit, že je to „zašiváreň“ za veľa peňazí.
„Nesporne to nie je o sociálnej núdzi. Náležitosti si neurčujú poslanci, ale Európska rada. Všetko je to o tom, ako u nás informujú médiá.“
Jazdíte autobusom. Za ten plat ste si nekúpili ani auto?
„Rodinné auto máme. Ale ja nemám vodičský preukaz. Cítil by som sa, že ohrozujem okolie. Som totiž roztržitý typ.“

Beata
Balogová
