BRATISLAVA. Na Slovensku je v súčasnosti 5 až 6 tisíc detí bez rodičov. Sú umiestnené vo všetkých typoch zariadení, v samotných detských domovoch žije viac ako 3000 detí. Pre TASR to uviedol zakladateľ občianskeho združenia Návrat Marek Roháček.
Problematika vnímania situácie opustených detí sa podľa neho dnes posunula oveľa ďalej ako pred pätnástimi rokmi. Stala sa v oveľa väčšej miere vecou zodpovednosti bezprostredného okolia, tak aby na ňu mohlo reagovať a na kratší alebo dlhší čas prijať opustené deti.
"Začiatok bol pre nás veľmi silný a zaujímavý, pretože sme cítili veľkú odozvu od rodičov. Na druhej strane sme sa stretávali aj s rozpakmi, pretože v minulosti sa opustené deti v detských domovoch volali 'štátne' a zrazu sa nejaká mimovládna organizácia miešala do niečoho, čo je 'štátne'," zamyslel sa. V tom čase však boli v združení presvedčení, že ide o spoločenskú zodpovednosť "a že ak chceme tento stav preklopiť do rodinných foriem starostlivosti, potrebujeme problém 'odštátniť'," zaspomínal na začiatky spred pätnástich rokov.
Cieľom OZ bolo vybudovať vo verejnosti povedomie, že opustené deti v detských domovoch sa týkajú nás všetkých. "Situácia sa posunula aj z hľadiska vzťahov a partnerstiev, pretože legislatíva isté vzťahy upravila v prospech detí," konštatoval. Zároveň spresnil, že ako mimovládna organizácia pôsobí OZ ako subjekt akreditovaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. "Postojovo sa ešte situácia vyvíja, ale dnes sme úplne inde ako pred pätnástimi rokmi," dodal Roháček.
Návrat považuje ľudí ochotných prijať dieťa za svoje za partnerov. "Rodiča, ktorý prijme dieťa, najmä dieťa v staršom veku alebo súrodeneckú skupinu do pestúnskej starostlivosti, nepovažujeme za žiadateľa, ako ho označuje legislatíva, ale za 'ponúkateľa'," spresnil Roháček. Podľa neho tento človek ponúka sociálnu službu dieťaťu, dokonca štátu, pretože prijíma zodpovednosť za deti, ktoré zostali bez právnej ochrany.
Náhradní rodičia sa v starostlivosti o dieťa podľa neho stávajú odborníkom, ako sú sudcovia, sociálni pracovníci, psychológovia, rovnocennými partnermi. "Vstupujú do vzťahu k dieťaťu právne, sociálne, psychologicky, riešia praktické procesné momenty a naopak, odborníci by mali vnímať rodičov nielen ako milých a obetavých ľudí, ale ako partnerov na ceste v záujme dieťaťa. Toto je jeden z dôležitých momentov, aby sa systém posúval bližšie k rodinným modelom starostlivosti o deti," spresnil Roháček.
V súčasnosti existuje niekoľko rodinných modelov starostlivosti o deti. K najznámejším patrí osvojenie, teda adopcia, ktorá je v zásade využívaná bezdetnými pármi, ktoré sú nastavené prijať skôr malé dieťa. Menej známou formou je pestúnska starostlivosť. "Túto formu by sme radi rozvíjali ďalej, pretože tu je ešte veľká rezerva," konštatoval Roháček a dodal, že pestúnska starostlivosť rieši starostlivosť o dieťa v bežných otázkach. Pestún nie je v zásade právnym zástupcom dieťaťa a Roháček ju pokladá za veľmi dôležitú formu starostlivosti o deti v detských domovoch.
Veľmi známou formou ústavnej starostlivosti v detských domovoch je profesionálne náhradné rodičovstvo. Hrá dôležitú úlohu v systéme transformácie detských domovov na rodinné modely. "Ak máme pod transformáciou detských domovov na mysli to, že sa jednotlivé výchovné skupiny viac starajú o svoju stravu, nakupovanie, varenie a súrodenci sú pohromade, ide síce o dôležitý posun v procese transformácie, ale je neadekvátne hovoriť o rodinnosti tohto modelu, pretože o rodinnosti je možné hovoriť až vtedy, keď ide o dlhodobý vzťah rodiča a dieťaťa," zhodnotil.
V skupine opustených detí najviac zostávajú bez starostlivosti deti, ktoré sú staršie, deti tmavšej farby pleti, súrodenecké skupiny a deti postihnuté. "Akýkoľvek vekový, zdravotný hendikep alebo odlišná farba pleti náhradnú starostlivosť komplikuje," upozornil Roháček, pričom dodal, že objektívne je táto situácia pre rodiča ťažšia. V tomto prípade odporučil významnejšiu podporu rodín, ktoré preukážu odvahu starať sa o takéto dieťa, pričom potrebujú odborné sprevádzanie, ako je to v zahraničí.
Počas pätnástich rokov zaznamenalo OZ aj pozitívne zmeny v záujme o náhradné formy rodičovskej starostlivosti. "Vývoj je taký, že krivka detí v rodinách nie prudko, ale pomaly a dlhodobo rastie a krivka počtu detí v inštitucionálnej starostlivosti klesá," priblížil.
Podľa skúseností pracovníkov Návratu sa pomaly mení aj otázka povedomia a postojov verejnosti k rôznym formám náhradnej rodičovskej starostlivosti. "Ľudia, ktorí k nám prichádzajú, sú informovanejší, majú k dispozícii viac literatúry, webových a mediálnych informácií," zhodnotil.
