Hoci pred rokom 1989 bol parlament len predĺženou rukou komunistického režimu, ŠtB mala svojich ľudí aj tam. Jeden z nich dodnes pôsobí v administratíve Pavla Pašku.
Čo je v spise v apríli 1976 ŠtB zaregistrovala Knappa v kategórii dôverník, o dva roky sa stal agentom s krycím menom Tomáš, mal sledovať ľudí, ktorí boli v kontakte s cudzincami, alebo so západnými tajnými službami, v rokoch 1978 až 1988 sa s eštebákmi stretol 137-krát, schôdzky sa konali v konšpiračných bytoch Námestie a Kabinet, ŠtB odovzdal 155 agentúrnych správ, 46 sa týkalo konkrétnych osôb, na základe jeho udaní boli štyria ľudia prepustení z práce, za spoluprácu dostal peniaze a dary za 2315 korún, v septembri 1988 bol preregistrovaný do kategórie dôverník, do revolúcie sa s eštebákmi stretol ešte desaťkrát, posledná schôdzka sa uskutočnila 14. decembra 1989.
BRATISLAVA. Ján Knapp už patrí, podobne ako niektorí služobne starší poslanci, k parlamentnému inventáru. V tejto inštitúcii sa zamestnal hneď po skončení školy, ako právnik pôsobí v parlamente od roku 1974.
Za ten čas prešiel viacerými funkciami – od referenta právneho oddelenia cez vedúceho organizačného odboru až po zástupcu šéfa kancelárie Národnej rady.
Dnes je Knapp riaditeľom parlamentného úseku a štátnym radcom v administratíve Pavla Pašku (Smer). „Ján Knapp je zodpovedný za organizačné zabezpečenie a priebeh schôdzí parlamentu,“ hovorí Elena Valovičová, vedúca oddelenia komunikácie s médiami.
Knapp sa priamo zodpovedá vedúcemu Kancelárie Národnej rady Viktorovi Stromčekovi, ktorého vymenoval do funkcie predseda parlamentu Paška.
Agent Tomáš Eštebáci v politike Riaditeľ NBÚ František Blanárik
(HZDS) bol spolupracovníkom Vojenskej kontrarozviedky (VKR). Podľa spisu udal minimálne jedenásť ľudí, odstúpiť nemieni.
Poslanec SDKÚ Ferdinand Devínsky
spolupracoval s rozviedkou ŠtB. Počas stáže v Londýne donášal na troch britských kolegov. Devínsky sa vzdal funkcií v parlamente, poslancom však zostal. Bývalý poslanec, dnes riaditeľ Sociálnej poisťovne Dušan Muňko
(Smer) bol agentom ŠtB s krycím menom Slávik. Z evidencie ho neskôr vyradili len preto, že bol súčasne v nomenklatúre ústredného výboru komunistickej strany. Bývalý minister práce, dnes poradca premiéra pre sociálnu oblasť Jozef Magvaši
(SDĽ) bol ako agent ŠtB nasadený na kolegov z Považských strojární, ktorých tajná služba podozrievala, že sú americkí špióni. Poradca premiéra Drahoslav Machala
bol agentom ŠtB s krycím menom Pamír. Zbieral informácie o zahraničných novinároch a ich kontaktoch na Slovensku. ŠtB ho neskôr vyradila z evidencie, pretože sa stal nomenklatúrnym kádrom strany. Bývalý štátny tajomník ministerstva výstavby Ján Hurný
(SDKÚ) bol agentom ŠtB s krycím menom Asistent. Z funkcie odstúpil až po niekoľkých mesiacoch, keď denník SME zverejnil výpoveď človeka, na ktorého donášal. Bývalý europoslanec za SMK Árpád Duka-Zólyomi
bol agentom ŠtB s krycím menom Fyzik. Zólyomi odstúpil z funkcie podpredsedu strany, SMK ho v týchto voľbách nepostavila na kandidátku. Veľvyslanec v Sarajeve Miroslav Mojžita
bol príslušníkom ŠtB. Ako diplomat pracoval pod krytím na ambasádach v Pekingu a v Dillí, absolvoval aj „špeciálnu prípravu“ v Moskve. Bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Jozef Šesták
bol agentom rozviedky. Spoluprácu popiera, súdi sa s Ústavom pamäti národa. Dodnes pracuje na ministerstve. Marek Vagovič
Knapp sa stal agentom ŠtB v marci 1978, podpísal aj písomný záväzok. „TS (tajný spolupracovník) sa v priebehu rozhovoru správal pokojne a rozvážne. Na otázky odpovedal iniciatívne a správne. Bolo vidieť, že pochopil naše záujmy,“ pochvaľovala si ŠtB v správe o zverbovaní Knappa za agenta s krycím menom Tomáš.
Tajní chceli mať prehľad o situácii vo vtedajšej Slovenskej národnej rade (SNR), ktorú považovali za možný objekt záujmu zahraničných rozviedok.
Knapp mal dávať pozor, aby z parlamentu neunikli utajované skutočnosti a sledovať ľudí, ktorí mohli byť v kontakte so západnými tajnými službami. „TS s navrhovanou spoluprácou veľmi ochotne súhlasil.“
Z politického hľadiska bol Knapp pre ŠtB ideálnym typom spolupracovníka. Už v škole bol aktívny zväzák.
„Snažil sa zapájať študentov do práce v Zväze Československo-sovietskeho priateľstva, do ideologickej práce sa zapájal v rámci Leninského krúžku.“ Knapp agitoval aj na vojne, ako 26-ročný sa stal členom komunistickej strany. V práci ho zvolili za predsedu SZM.
Knappovou prvou úlohou v pozícii agenta ŠtB bolo zistiť, kto, kedy a ako často navštevuje jeho kolegyňu Darinu Š., respektíve, aký je jej vzťah k „socialistickému zriadeniu a ZSSR“. „Bol podrobne poučený o zásadách dodržiavania prísnej konšpirácie pri získavaní správ aj pri dochádzkach na schôdzky. Úlohu, ktorá mu bola uložená, prijal s ochotou a bez akýchkoľvek výhrad.“
Udania a vyhadzov Knappov spis mal pôvodne 150 strán, väčšina dokumentov bola zničená. Z toho, čo zostalo, však vyplýva, že za desať rokov spolupráce sa s tajnými stretol 137-krát.
Schôdzky sa spravidla konali v konšpiračných bytoch Námestie a Kabinet. Spolu podal Knapp 155 agentúrnych správ.
„Z tohto počtu bolo 46 k záujmovým osobám, 23 do zväzkov rozpracovávania, 77 k chránenému objektu (SNR), 9 bolo odstúpených k ďalšiemu využitiu iným súčastiam ZNB,“ napísal v hodnotiacej správe o Knappovi nadporučík Pavol Blaško. Na základe jeho udaní boli štyria kolegovia prepustení z práce.
Knapp dostal za spoluprácu peniaze aj vecné dary za 2315 korún.
ŠtB s ním bola nadmieru spokojná, hodnotila ho ako seriózneho a spoľahlivého agenta. „Na základe jeho správ boli v objekte vyriešené, alebo sa riešia niektoré závadové osoby.“
V jednej zo správ dokonca tajní konštatovali, že v prípade Knappa je záruka, že „mu môžu byť zverené i zodpovedné a náročné úlohy pri obrane vlasti na úseku vnútorného spravodajstva československej kontrarozviedky, pri ochrane straníckych a ústavných činiteľov a pri ochrane utajovaných skutočností“.
S tajnými sa Knapp naposledy stretol 14. decembra 1989 – to znamená mesiac po nežnej revolúcii.
Knapp aj Paška mlčia Knapp na otázku, prečo podpísal spoluprácu s ŠtB, odpovedal: „To ja neviem, na takú otázku nebudem odpovedať. Neviem o tom, to bude asi omyl,“ povedal a zložil telefón. Nereagoval ani na otázky, ktoré sme mu poslali emailom.
Mlčí aj predseda parlamentu Paška. Jeho hovorca Jozef Plško na otázku, či si nemyslí, že dvadsať rokov po revolúcii by nemali zastávať verejné funkcie ľudia, ktorí spolupracovali s komunistickými tajnými službami, odpovedal: „Otázky, ktoré ste mi poslali, sa týkajú zamestnanca kancelárie Národnej rady. Posielam ich kolegyni Elene Valovičovej, čo komunikuje za kanceláriu parlamentu.“
Na pripomienku, že nás zaujíma Paškov politický postoj, Plško nereagoval.
„Ján Knapp je erudovaný odborník, ktorý kvalifikovane a zodpovedne plní úlohy vyplývajúce z jeho funkcie a nemám dôvod, rovnako ako moji predchodcovia, aby som riešil jeho minulosť,“ myslí si vedúci kancelárie Národnej rady Viktor Stromček.
Kliknite - obrázok zväčšíte
Hrušovský ho chcel vyhodiť. Zasiahol Migaš
Krátko po revolúcii Knappa odstavili. Za Mečiara bol späť.
BRATISLAVA. V roku 1990 prijal parlament uznesenie, že bývalí spolupracovníci ŠtB nemôžu zastávať verejné funkcie.
Aj Ján Knapp, ktorý bol vtedy vedúcim organizačného odboru Slovenskej národnej rady (SNR), musel z tejto pozície odísť. Po nástupe Mečiarovej vlády, ktorá spomínané uznesenie aj lustračný zákon ignorovala, sa však vrátil späť. V rokoch 1992 – 1998 bol Knapp zástupcom vedúceho kancelárie NR SR.
Iný svet „Nespomínam si, že by Gašparovič jeho minulosť nejako riešil. Vychádzal s ním pomerne dobre. Knapp bol totiž prispôsobivý a úslužný, ako každý úradník,“ povedal SME bývalý hovorca predsedu parlamentu Ľuboš Jurík.
S Knappom často do styku neprichádzal, dlhší čas spolu strávili len pred koncom Gašparovičovho funkčného obdobia, keď boli spolu na služobnej ceste v Paríži. „Gašparovič ho tam zobral tak trochu za odmenu, lebo Knapp tam nemal veľmi čo robiť. Keď som nemusel, tak som sa s ním ani nerozprával. To bol iný svet.“ Podľa Juríka mal Knapp vplyv aj na personálnu politiku v parlamente. „V podstate riadil úradníkov stredného kalibru.“
Miroslav Kollár bol za Gašparoviča vedúcim kancelárie Národnej rady, to znamená Knappovým priamym nadriadeným.
Otázky o jeho minulosti ho nahnevali. „Je to seriózny, korektný a charakterný človek. Navyše super odborník, ktorý si vždy svedomito plnil pracovné povinnosti. Bez neho by parlament nikdy nefungoval tak, ako funguje.“
Kollár vraj nikdy neposudzoval Knappovu prácu z hľadiska toho, či bol, alebo nebol agentom ŠtB. „Nepáči sa mi, keď si chce niekto dvadsať rokov po revolúcii vybavovať účty. Vykašlite sa na to a neubližujte nevinným ľuďom. Áno, Knapp vždy slúžil, to je však poslanie parlamentného úradníka – slúžiť tomu, kto vládne."
Knapp „prežil“ aj Jozefa Migaša (SDĽ), ktorý bol predsedom parlamentu v rokoch 1998 – 2002. Jeho minulosť však prekážala vtedajšiemu podpredsedovi parlamentu Pavlovi Hrušovskému (KDH): „Presadzoval som, aby sa po ére mečiarizmu urobili hlbšie personálne zásahy aj v kancelárii parlamentu. To znamená, aby neboli v štátnej službe na úrovni vedúcich úradov, odborov či oddelení bývalí spolupracovníci ŠtB.“
Podržal ho Migaš Migaš však s Hrušovského návrhom „preorať“ kanceláriu nesúhlasil, takže Knapp vo svojej pozícii zostal.
Parlament navyše prijal zákon o štátnej službe, takže ľudia ako Knapp sa „zabetónovali“. Hrušovský ho však po roku 2002, keď sa stal predsedom parlamentu, preradil na nižšiu funkciu. „Počas voľby generálneho prokurátora došlo k vážnym pochybeniam, keď neboli správne vytlačené hlasovacie lístky.“
Po nástupe Pavla Pašku vytiahol nový kancelár Viktor Stromček Knappa opäť do vedúcej funkcie.
Marek Vagovič
