BRATISLAVA. Slovensko by si po piatich rokoch členstva v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii malo konečne skutočne určiť, akú zahraničnú politiku chce v budúcnosti presadzovať. Vyhlásil to dnes vo svojom vystúpení počas 10. ročníka Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky SR za rok 2008 novozvolený europoslanec a bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan (SDKÚ-DS).
"Viem, že sa o to snažíte, ale potreba jasnejšej definície tu vyvstáva. Bolo by dobré povedať si, či budeme presadzovať ekonomickú dimenziu zahraničnej politiky, alebo budeme chcieť presadzovať hodnotovú politiku, ktorá bude súčasťou našej zahraničnej politiky," adresoval Kukan súčasnému šéfovi rezortu zahraničia Miroslavovi Lajčákovi. Ten mu vzápätí odpovedal, že súčasná zahraničná politika SR je hodnotová a na margo jej ekonomickej dimenzie poznamenal, že táto je vecou, ktorú priniesol život aj členstvo v EÚ.
Kukan sa vo svojom vystúpení dotkol tiež otázky slovensko-maďarských vzťahov. Tie podľa neho nehrajú vážnu úlohu iba v piatom roku členstva Slovenska v EÚ a v NATO, ale budú ju zohrávať aj v budúcnosti. "Prekáža mi, že na Slovensku dnes niekedy vzniká situácia, keď sa niektorí ľudia snažia prezentovať to, že slovensko-maďarským vzťahom škodia Maďari v Budapešti alebo v Komárne a nie grobiani, zlodeji alebo nedobrí hospodári tu na Slovensku," uviedol.
V tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že s Maďarskom budeme ešte dlho susedia "a malo by nám záležať na našich vzťahoch a nemali by ich riešiť krikľúni na jednej či druhej strane Dunaja". Podľa neho nemal napríklad parlament venovať "jedno celé uznesenie" výrokom predsedu maďarskej opozičnej strany FIDESZ Viktora Orbána. "Ešte ich bude mať veľa," podotkol Kukan, ktorý súhlasí s tým, že treba hájiť záujmy Slovenska, ale treba si "ich definovať, argumentovať a potom treba vystupovať razantne".
Kukan tiež poukázal na fakt, že na Slovensku v súčasnosti existujú dve maďarské strany. V súvislosti s nimi sa bývalý minister zahraničných vecí obáva, aby tieto neprišli s inovatívnymi prístupmi, "kto bude na Slovensku lepšie vyjadrovať maďarskosť". Preto si myslí, že MZV SR by práve túto oblasť malo pokojne a racionálne sledovať.
Vo svojom prejave sa vyjadril aj na margo plynovej krízy. Ako uviedol, zdá sa mu, že Slovensko bolo príliš kritické k Ukrajine, málo k Rusku. "A málo sme si povedali o tom, čo robiť, aby sa to neopakovalo," dodal.
Rovnako skritizoval aj prácu MZV SR počas nedávnej návštevy čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa na Slovensku, pri ktorej podľa Kukana vzniklo priveľa zmätkov. "Mám pocit, že ministerstvo zahraničných vecí tam hralo slabú úlohu. Keby tam lepšie postupovalo, možno by sa postupovalo inak," poznamenal.
Päť rokov členstva v EÚ a v NATO hodnotil dnes aj eurokomisár Ján Figeľ (KDH), podľa ktorého tento čas predstavuje pre Slovensko obdobie mnohých významných zmien, akými sú vstup do eurozóny, do Schengenu. "A celkovo bezpečnosť je to, čo Slovensko potrebovalo a potrebuje, aby sa mohlo rozvíjať," poznamenal. Zdôraznil, že rovnako aj NATO aj EÚ sú s prístupom nových štátov posilnené a stoja pred novými výzvami.
Vyzdvihol aj proces rozširovania EÚ, ktoré ju podľa jeho slov robí viac európskou, kompletnejšou a akcieschopnejšou. "Rozširovanie zostáva jednou z rozhodujúcich agend EÚ," doplnil s tým, že za tohtoročnú prioritu považuje EÚ dosiahnutie bezvízového styku.
Pre Figeľa je však dôležité aj vzdelávanie, ktoré, ako tvrdí eurokomisár, spája a je predpokladom konkurencieschopnosti. "Rozvinuli sme nové programy a možnosti tak, aby si vytvárali vzťahy po celom svete. Nepodceňujme túto tému," vyhlásil.
Desiateho ročníka Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky SR za rok 2008 sa mal zúčastniť aj novozvolený europoslanec Boris Zala (Smer-SD), ktorý však musel náhle odcestovať do Bruselu.
