BRATISLAVA. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka má záujem zriadiť vo svojom úrade novú organizačnú zložku. Táto zložka by sa mala zaoberať obzvlášť závažnou kriminalitou, ku ktorej došlo koncom 90-tych rokov a začiatkom tohto desaťročia a jej následky sa vyšetrujú dodnes.
Je to prakticky zámer, ktorý musí byť zrealizovaný, lebo Úrad špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu nemá taký záber ako by sme si predstavovali v boji s organizovaným zločinom, uviedol Trnka dnes v Národnej rade SR, kde predniesol správu o činnosti prokuratúry SR za rok 2008.
Poslanec za KDH Daniel Lipšic zapochyboval o opodstatnení zriadenia avizovanej zložky na Generálnej prokuratúre (GP). Podľa neho by asi nemala význam, keď sa teraz rozšírilo pôsobenie špeciálnej prokuratúry.
„Keď doteraz nebolo potrebné vytvárať osobitný útvar a bolo možné, aby túto činnosť vykonávali prokurátori trestného odboru, či potom ako sa rozšírila jurisdikcia špeciálnej prokuratúry a nové veci úkladných vrážd budú spadať už pod ňu, je otázne či v tomto okamihu to má nejaký relevantný význam,“ skonštatoval Lipšic.
Podľa Trnku kvalifikácie niektorých trestných činov vylučujú, aby ich páchatelia boli postavení pred Špecializovaný trestný súd. „Tým pádom sa tým musia zaoberať aj ľudia, ktorých špeciálne určujem z GP do týchto tímov,“ povedal a dodal, že vznik tejto zložky by bol tak oprávnený.
Podľa neho sa starými prípadmi, ktoré sa začali vyšetrovať ešte pred zriadením špeciálnej prokuratúry a Špeciálneho súdu zaoberajú traja až štyria prokurátori. „Samostatné oddelenie v rámci trestného odboru na GP zvýši troška aj ich ochranu v rámci prokuratúry... Im sa môže pridať nejaký riadiaci príplatok, ale tam peniaze u týchto ľudí nehrajú rolu. Ale to oddelenie má svoje odôvodnenie, len z tohto titulu,“ zdôvodnil generálny prokurátor.
Trnka kritizoval zrušenie vojenských súdov
Trnka dnes v parlamente kritizoval, že na Slovensku zanikli vojenské súdy. Ich existencia podľa neho vplývala aj na stav kriminality v radoch policajtov. „Najprv sa im zobrala práca, potom sa im povedalo, že nemajú čo robiť. To je pre mňa nepochopiteľné,“ povedal Trnka o vojenských súdoch v rozprave potom, ako prečítal plénu správu o činnosti prokuratúry SR za rok 2008.
Podľa generálneho prokurátora vojenské súdnictvo malo opodstatnenie a nesúhlasí s jeho zánikom. Zánik spôsobil aj súčasný stav vo výkone policajtov, ktorých trestné činy mali na starosti práve vojenské súdy. „Stav v policajnom zbore je aj odrazom toho, že stratili disciplínu, a to z toho titulu, že predsa tí civilní prokurátori, aj keď žalujú vojenskí, nemôžu mať pri rozhodovaní a vynášaní rozsudkov jednak výchovný a preventívny účinok na tých druhých a jednak nechápu služobné pomery,“ skonštatoval Trnka. Podľa neho civilní prokurátori nechápu ani to, že policajti sú kvalifikovaní páchatelia a nedokážu sa vysporiadať s ich agresivitou a s ich správaním sa na súdoch. „Preto to tak vyzerá, ako to vyzerá,“ zhodnotil Trnka.
Lipšic sa s Trnkom zhodol
V podobnom duchu sa vyjadril aj poslanec za KDH Daniel Lipšic, podľa ktorého zánik vojenských súdov v apríli a vyňatie policajtov spod vojenskej jurisdikcie neprospelo disciplíne v policajnom zbore. Lipšic si myslí, že tento stav nie je dlhodobo udržateľný, aj keď zatiaľ ešte existuje vojenská prokuratúra. Zrušenie vojenských súdov inicioval vo vláde minister spravodlivosti, nominant HZDS Štefan Harabin, ktorý kritizoval ich malú vyťaženosť a výkonnosť, považoval ich za luxus a „relikt totalitného obdobia.“.
Jeden z posledných prípadov kriminality policajtov začala riešiť prokuratúra v týchto dňoch. Z kupliarstva obvinila skupinu siedmich kukláčov z bratislavskej a trnavskej jednotky, ktorí si vo voľnom čase privyrábali ako "ochrankári" v jednom seneckom erotickom salóne.
