BRATISLAVA. Predstavitelia opozičnej SMK tak, ako na aprílovej schôdzi Národnej rady SR, aj dnes žiadajú cez procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu novely zákona o štátnom jazyku. Počas rozpravy k tejto právnej norme to uviedla poslankyňa SMK Ágnes Biró.
Domnieva sa totiž, že zákon, ktorý zavádza prísnejší dohľad nad používaním slovenčiny, je ako taký zbytočný. "Novela je v skutočnosti sústredeným útokom slovenskej administratívy na najcitlivejšiu stránku etnickej identity národnostnej menšiny, na jej materinský jazyk," povedala. Tvrdí, že celé SMK má zásadné výhrady k celkovej koncepcii a filozofii novely. "Nie je totiž v súlade s literou a duchom článku 12 a 34 Ústavy SR a nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami SR vyplývajúcimi z rámcového Dohovoru rady Európy o ochrane národnostných menšín, Charty regionálnych a menšinových jazykov a Slovensko-maďarskej základnej zmluvy," vyhlásila.
Ján Senko (Smer-SD) sa domnieva, že Biró sa svojim vystúpením postavila do úlohy "nepochopenca" tohto zákona, ktorý je podľa jeho slov o tolerancii. "Je v súlade s Chartou regionálnych a menšinových jazykov. Myslel som si, že ste tolerantnejšia, bohužiaľ som sa mýlil," reagoval. Oľga Nachtmannová (Smer-SD) je presvedčená, že návrh určite nie je proti menšinám, je to práve naopak. "Bez ovládania štátneho jazyka nie je možná integrácia do občianskej spoločnosti. Ľudia by neboli rovnoprávnymi občanmi, ak by štátny jazyk nepoznali," povedala. Rafael Rafaj (SNS) je presvedčený, že Biró nevie a nechce chápať o čom je novela o štátnom jazyku. Domnieva sa, že poslankyňa zámerne vytrháva niektoré pasáže a používa ich na strašenie obyvateľstva a pravdepodobne aj svojich voličov. "Odporučil by som vám medikamenty od maďarského pána prezidenta Sólyóma, ktorý po návšteve Ukrajiny uviedol, že úplne súhlasí s tým, že základným záujmom pre časti maďarského národa žijúceho v susedných krajinách je, aby sa naučil štátny jazyk týchto krajinách," citoval Rafaj.
Biró však uviedla, že slovenský jazyk nie je ohrozený. "Slovenčinu treba chrániť ako kultúrnu hodnotu a tento zákon to nenaplní. Nakoľko sa nás novela dotýka, vyslovila som naše pocity, pretože zákonom kategorizujete občanov," domnieva sa.
Predkladateľ právnej normy minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) je presvedčený, že sa nikdy nesnažil tento zákon spolitizovať a vždy mu išlo o to, aby zabezpečil občanom dostupnosť všetkých informácii, ktoré potrebujú, v štátnom jazyku. Zároveň deklaroval, že návrh zavádza pre menšiny nové zákonné možnosti. Uviedol napr. ustanovenie, podľa ktorého v regionálnom a lokálnom rozhlasovom vysielaní sa umožní vysielať iba v jazyku menšiny bez povinnosti zabezpečiť znenie aj v štátnom jazyku. Doteraz platila povinnosť odvysielať reláciu, ak bola v menšinovom jazyku, následne aj v štátnom jazyku. Rozšírenie možností vidí aj v umožnení využitia titulkov aj v regionálnom a lokálnom vysielaní, ako aj živé televízne vysielania a živé rozhlasové vysielanie so simultánnym prekladom. "Doteraz platila povinnosť odvysielať celú televíznu reláciu v regionálnom a lokálnom vysielaní aj v štátnom jazyku bez možnosti použitia titulkov. Živé vysielania zákon neumožňoval," upozornil.
Ak právna norma prejde v navrhovanej podobe, tak na Slovensku sa opäť zavedú pokuty od 100 do 5000 eur (3013 do 150.630 Sk) za nedodržiavanie nových pravidiel. Práve sankcie majú podľa ministra kultúry zabezpečiť vymožiteľnosť zákona.
Proti návrhu vystupujú najmä poslanci za SMK, ktorým sa okrem iného nezdá, že zákon má umožniť sankcie za gramatické chyby a prikazuje dvojjazyčnosť aj v prípade regionálnych rádií, ktoré by mohli vysielať aj výlučne v menšinovom jazyku. Opozičná strana SMK zároveň neschvaľuje, že text pamätných tabúľ má byť nielen dvojjazyčný, ale aj schválený Ministerstvom kultúry SR.
O procedurálnom návrhu SMK, ako aj o návrhu novely ako celku by mali poslanci hlasovať o 11. hodine. Ak však nestihnú dokončiť rozpravu, rozhodne sa až o 17. hodine.
