BRATISLAVA. „Reforma je postavená najmä na učiteľoch. Nedá sa nadiktovať ani robiť nasilu,“ hovoril pred začiatkom tohto školského roka minister školstva Ján Mikolaj zo Slovenskej národnej strany. Dnes bude rozdávať vysvedčenia na bratislavskom gymnáziu.
Akú známku by si dal za štart reformy, minister včera neprezradil. Je to podľa neho „veľmi ťažká otázka“. Neoznámkoval ani učiteľov, na ktorých reforma stojí. Nevyhodnotil zatiaľ, ako úlohu od septembra do júna zvládli.
Zdržanliví riaditelia Ďalšie zmeny ministerstvo už sľubuje aj nové učebnice, niektoré budú ešte meškať reforma sa dotkne ďalších ročníkov: teda aj druhákov a šiestakov základných škôl, druhákov stredných škôl do reformy sa zapoja materské školy, základné umelecké školy, vzdelávacie programy pripravili aj pre žiakov so zdravotným znevýhodnením aj intelektovo nadaným, učitelia sa budú dovzdelávať, za čo budú dostávať kredity a zvýši sa im peňažné ohodnotenie.
Riaditelia nemajú príliš chuť rozhovoriť sa, či sa naozaj niečo za uplynulých desať mesiacov zmenilo. Na hodnotenie je pre nich aj po roku priskoro. Zhodujú sa, že po dvadsiatich rokoch bola zmena potrebná. Či to muselo byť už v septembri 2008, si istí nie sú.
Aj preto, že zažili množstvo zmätkov, napríklad im chýbali dosť dlho osnovy a učebnice z niektorých predmetov nedorazili vôbec. Ak by sa rok počkalo, všetko by sa stihlo pripraviť, hovoria viacerí.
„Na začiatku roka sme mali chaos. Nevedeli sme, do čoho ideme. Všetko sme dostali na poslednú chvíľu a robili sme na kolene,“ hovorí riaditeľka Základnej školy v Lamači Alena Petáková. Napriek mnohým negatívam chváli zníženie počtu žiakov v triedach.
Reforma však nemala byť len o menšom počte žiakov. Od jej spustenia minister sľuboval menej bifľovania v školách. Školy dostali predpísané učivo, ktoré si mohli rozšíriť o svoje predmety. Museli si vytvoriť školské programy. Keďže na ich prípravu dostali asi dva mesiace v čase prázdnin, vo väčšine prípadov tvorivosť išla bokom a školy použili vzory z ministerstva. Napriek týmto nedostatkom sú riaditelia, ktorí takúto zmenu vítajú.
Frčia jazyky a počítače To, že škola si mohla určiť aj program a nemusí učiť len to, čo predpisuje štát, si cení Pavol Chovaňák zo Základnej školy Hurbanova v Martine. Prvákom tak povinne pribudlo plávanie a na druhom stupni majú žiaci hodinu „počtoland“, čo je netradičná forma výučby matematiky.
Riaditeľ školy z Martina pripúšťa, že nie všetky školy mohli rozhodovať o programe úplne slobodne. Riaditelia sú obmedzovaní podmienkami a tým, akí učitelia im ostali na školách.
Väčšina sa preto rozhodla rozšíriť vyučovanie o cudzie jazyky, populárne počítače a často pribudla aj regionálna výchova. Podľa riaditeľky Základnej školy Gašpara Heina v Levoči Gabriely Gerčákovej sa vďaka tomuto predmetu učia žiaci viac o svojom meste a regióne.
Vyučuje sa aj na exkurziách a návštevách múzeí. V Lamači okrem informatiky a cudzieho jazyka pribudol aj predmet poznávacie aktivity. Podľa Petákovej je to predpríprava pre prírodovedné predmety.
Spokojný minister Hoci sa rozvrhy väčšiny škôl nápadne podobajú, minister je so školskými programami spokojný. Pozeral si ich pri svojich návštevách škôl. „Na prvý pohľad sa mi veľmi páčili, ale v novom školskom roku to bude oveľa lepšie, lebo školy už majú skúsenosti,“ hovoril Mikolaj včera.
Hodnoteniu prvého roka reformy sa minister vyhýba. Zdôrazňuje, že bude nabiehať postupne - od septembra bude už záležitosťou štyroch ročníkov - k prvákom a piatakom pribudnú druháci a šiestaci. Aj preto nemá zatiaľ žiadne podrobnejšie analýzy, ako sa školy s nábehom vyrovnali. Možno v decembri niečo bude, keď školské programy vyhodnotí aj inšpekcia. Tá sa zatiaľ v prvom pokusnom roku školám vyhýbala.
S hodnotením sa minister neponáhľa. So štartom reformy sa vlani poponáhľal, aby sa vôbec s niečím začalo. Učiteľom pred novým školským rokom sľubuje nové učebnice, z ktorých by mohli učiť. Niekoľko týždňov vraj budú chýbať len u druhákov a šiestakov. To, že žiaci učebnice včas dostanú, však sľuboval aj pred rokom.
Beata
Balogová
