BRATISLAVA. Celkovo 120 položiek v kategórii nehnuteľnosti a tri v kategórii hnuteľný majetok. To obsahuje majetkové priznanie predsedu HZDS Vladimíra Mečiara, ktorý včera zverejnili na stránke parlamentu.
Mečiar mal podľa dokumentu ku koncu minulého roka dva byty a osem domov, z ktorých sedem opisuje ako rodinný a ôsmy iba ako dom.
V roku 2007 obsahovalo Mečiarovo priznanie len 28 položiek v kategórií nehnuteľnosti. Vtedy vykázal dva byty a štyri domy.
Ďalšími položkami v Mečiarovom priznaní 2008 bola 57–krát orná pôda, 9–krát záhrady, 14–krát zastavané plochy a nádvoria či dve garáže. Akú hodnotu, prípadne rozlohu majú jeho nehnuteľnosti, sa však z priznania nedá ani len odhadnúť.
Že predsedovi HZDS pribudne za rok iks nehnuteľností, o ktorých ani jeho tlačové nevie povedať, odkiaľ sa vzali, je najlepšou ilustráciou, že systém priznávania majetku verejných funkcionárov nie je ideálny. Komentár Lukáša Filu.
Zarobil 726–tisíc
Predseda HZDS zarobil v roku 2007 ako poslanec 675 600 korún a o rok neskôr 726–tisíc. Iné príjmy nevykázal.
Akým spôsobom a za čo si Mečiar štyri ďalšie domy zaobstaral, nie je z priznania jasné. „Sú to staré domy a keby mal predseda čas, tak vám ich ukáže. Len teraz ho nemá,“ povedal šéf tlačového odboru HZDS Jozef Šucha.
Presnejšie sa podľa Šuchu predseda o svojch nehnuteľnostiach nevyjadril. Nepovedal vraj ani to, kde domy ležia, či ich kúpil, prípadne naodbudol iným spôsobom.
Na položky ešte obsiahlejšie majetkové priznanie má podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš. Vlastní veľký počet parciel ornej pôdy, ale iba jeden dom, byt a dve hospodárske budovy. Oproti roku 2007 si nepolepšil.
Počiatek si polepšil
Okrem Mečiara sa darilo aj iným politikom. Minister financií Ján Počiatek (Smer) v roku 2007 vykázal okrem platu člena vlády aj príjem 15 miliónov korún.
Rovnaký príjem priznal aj rok predtým. Ale minulý rok mu jeho „iné príjmy“ narástli na 29 miliónov korún.
Počiatek má podľa priznania nešpecifikované podiely v rôznych firmách.
Čo spôsobilo zdvojnásobenie ministrových príjmov, to však Počiatek tají. „Minister si splnil zákonnú povinnosť. V prípade, že by nastala zmena zákona, je samozrejme pripravený poskytnúť aj bližšie informácie,“ povedal jeho hovorca Miroslav Šmál.
V majetku Počiatka sú v kategórii hnuteľných vecí nad 283 500 korún obrazy a sochy, náramkové hodinky a iné šperky aj odevy.
Minister s druhými najvyššími vedľajšími príjmami Robert Kaliňák (Smer) zarobil popri plate ministra 8,5 milióna korún, čo je o 600–tisíc menej ako v roku 2007.
Majetok pribudol aj predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi (Smer). Oproti roku 2007 má o jeden byt a garážové státie viac. Jeho hovorca Jozef Plško na otázku, kde na to vzal, neodpovedal.
Majetkovo si naopak nepolepšil premiér Robert Fico. Naďalej vlastní dva byty, chatu a mediálne slávnu vinicu. Okrem toho má dve autá, podielové listy aj úspory. Za rok 2008 zarobil 1,283 mililóna korún.
Fico však nezarobil spomedzi členov vlády najviac.
Najlepšie zarábajúcim bol minister spravodlivosti Štefan Harabin (za HZDS). V roku 2008 zarobil 1,569 milióna korún.
Parlament nezverejní všetko z formulárov politikov
Údaje, ktoré zverejňuje parlament na svojej stránke, však nie sú ani zďaleka doslovným prepisom priznaní politikov.
Podpredsedníčka SDKÚ Iveta Radičová na internete zverejnila fotokópiu formulára Národnej rady, ktorý odovzdala za rok 2007. Píše sa v ňom napríklad, že vlastní rodinný dom v obci Nová Ves pri Dunaji.
Vypísala kolónku katastrálne územie, na predtlačené číslo doplnila číslo listu vlastníctva a uviedla, že je majiteľkou 100–percentného podielu. Na parlamentnej stránke je však uvedené iba „rodinný dom“.
Podobne to bolo aj s nehnuteľným majetkom.
Do parlamentného formulára napísala, že vlastní vybavenie domácnosti v hodnote zhruba 500–tisíc korún, táto suma sa už však na stránke parlamentu neobjavila.
Chrbet zákon nepochopil
Bývalý minister životného prostredia za SNS podľa majetkového priznania prišiel o všetko. V skutočnosti iba nepochopil, čo mu ukladá zákon.
BRATISLAVA. Kým bol Ján Chrbet z SNS poslancom, viedlo sa mu podľa majetkových priznaní dobre. Ale keď sa stal ministrom životného prostredia, prišiel skoro o všetko.
Toto vyplýva z majetkového priznania politika, ktorý podpísal podozrivú zmluvu na predaj emisných kvót, pri ktorej štát mohol prerobiť viac ako 2 miliardy korún a súkromná firma Interblue Group mohla toľko zarobiť.
V roku 2007 ako poslanec vlastnil rodinný dom, podiely v dvoch firmách, akcie a patent. Jeho minuloročné priznanie však obsahuje iba jedinú položku – motocykel v hodnote vyššej ako 35–násobok minimálnej mzdy – teda drahší ako 283 500 korún.
V skutočnosti si Chrbet polepšil a iba nepochopil, čo hovorí zákon.
„To platí z predchádzajúceho roka. Nie? Tam sa to tak aj dávalo,“ odvetil na otázku, kam dal svoj dom a podiely. Podľa zákona má verejný funkcionár povinnosť uviesť vo svojom priznaní všetok nehnuteľný majetok.
Chrbet povedal, že si nijako nepohoršil. Naopak, kúpil si motorku Suzuki. Ide vraj o chopper.
Tomanová nemá majetok
BRATISLAVA. Jediným členom vlády so zdanlivo nulovým majetkom je ministerka práce Viera Tomanová zo Smeru.
V roku 2005 sa v jej majetkovom priznaní vyskytovali úspory a auto v hodnote nad 283 500 korún.
Vtedy uviedla ako zamestnávateľa za minulý rok neziskovú organizáciu Privilégium. Ale od roku 2006 nemá Tomanová v priznaní už ani auto, ani úspory.
Pritom ako ministerka k 31. decembru 2008 zarobila dovedna 3,024 milióna korún. Žiadne iné príjmy podľa svojich priznaní od roku 2005 nemala.
Wienk: Je to výsmech
O priznaniach politikov sme sa rozprávali so ZUZANOU WIENK z Aliancie Fair play.
Majú zverejnené priznania dostatočnú výpovednú hodnotu?
„Vôbec nie. Sú výsmechom zdravého rozumu a nič nehovoria.“
Zverejnenie ktorých údajov by ich sprehľadnilo?
„Mali by tam byť úplne konkrétne údaje, ktoré by občanom umožnili identifikovať majetok a jeho predpokladanú hodnotu a klásť politikom oveľa informovanejšie otázky, ako si prípadný nárast majetku mohli dovoliť.“
Takže napríklad by mali byť vo forme automobil, rok výroby, model a aj kúpna cena?
„Kúpna cena v tom roku a pri nehnuteľnostiach aj číslo listu vlastníctva, aby si ľudia mohli urobiť konkrétny prieskum, či je uvádzaná hodnota reálna. Bez týchto informácií sa nedá robiť verejná kontrola majetku.“
Je niekde na svete povinné podávať takto podrobné priznania?
„Prehľad, ktorý je podrobnejší ako náš, existuje vo Veľkej Británii. Vyspelú kultúru transparentnosti majú aj v Spojených štátoch.“
Beata
Balogová
