BRATISLAVA. Slovenská vláda si počas troch rokov v úrade nedokázala podľa analytikov poradiť s klientelizmom a korupciou, zhoršilo sa aj postavenie národnostných menšín. Odborníci oslovení ČTK tiež upozornili, že kabinet premiéra Roberta Fica (Smer) porušil predvolebné sľuby, keď ustúpil od ohlasovaného rušenia reforiem predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ). Orientácia politických špičiek na Rusko či návštevy problémových krajín zas údajne poškodili Slovensko v zahraničí.
Popularita najsilnejšej vládnej strany Smer pritom od volieb v roku 2006 výrazne stúpla; jej preferencie sa v prieskumoch verejnej mienky dostali nad 40 percent z necelých 30 percent získaných vo voľbách. Ficova strana podľa politológa Michala Horského z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave odčerpala časť hlasov aj koaličným partnerom HZDS a SNS.
Škandály a klientelizmus
Trojročné pôsobenie vlády napriek opakovaným vyhláseniam o boji s korupciou negatívne poznačili najmä viaceré škandály a klientelizmus, zhodli sa oslovení analytici. "Klientelistickejšia vláda od roku 1998 na Slovensku nebola," tvrdil prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Opozícia i médiá v poslednom čase upozornili napríklad na kontroverzný predaj emisných kvót oxidu uhličitého neznámej americkej spoločnosti za nižšiu hodnotu, ako predávali ostatné štáty. Ministerstvo výstavby zas muselo zrušiť tender za 3,6 miliardy korún (119,5 milióna eur), ktorý získali aj firmy údajne blízke šéfovi SNS Jánovi Slotovi.
Horský pripomenul, že Fico pred voľbami lákal voličov aj na slogan, podľa ktorého sa za Dzurindu kradlo tak ako za Mečiara. "Dnes k tomu možno pokojne dodať, že sa kradne aj za Fica," reagoval na sporné rozdeľovanie štátnych zákaziek. Práve Mečiarovu HZDS si pritom Smer vybral za koaličného partnera.
Menšiny a vulgárny nacionalizmus
Za jeden z najväčších problémov súčasnej koalície označili analytici menšinovú politiku. "Tá je menej ústretová voči národnostným menšinám ako v minulosti, pričom prítomnosť SNS vo vláde je z hľadiska menšín, najmä maďarskej, problematická," tvrdil Mesežnikov. Upozornil, že nacionalistické idey sa hlásajú otvorenejšie, nezriedka vo vulgárnej podobe. "Jednotlivé kroky predstaviteľov koalície smerujú k ďalšiemu zvyšovaniu napätia," dodal politológ Miroslav Kusý. Naposledy parlament prijal opozíciou i časťou odborníkov kritizovanú vládnu novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá po desiatich rokoch opätovne zavádza pokuty za prehrešky voči slovenčine.
Oslovení experti upozornili aj na to, že Smer upustil od rušenia reforiem Dzurindovej vlády vrátane druhého penzijného piliera či rovnej dane. "Smer pochopil, že stopnutie reforiem môže vyvolať viac negatívnych emócií ako samotné nedodržanie predvolebných sľubov," tvrdil Mesežnikov.
Odborníci napriek vstupu Slovenska do eurozóny a Schengenského priestoru kritizovali aj údajne nejednoznačnú zahranično-politickú orientáciu krajiny. "Zahraničná politika síce nevybočuje z rámca daného členstvom v EÚ či NATO, niektoré vyhlásenia našich najvyšších politikov však nie sú vždy v prospech dobrého imidžu krajiny," zhodnotil Mesežnikov. Opozícia i časť odborníkov kritizovala Fica za jeho návštevu Líbye či účasť na oslave komunistickej revolúcie na Kube na kubánskej ambasáde v Bratislave. Nevôľu mimovládnych organizácií a opozičných strán zas vyvolal zásah policajtov počas návštevy čínskeho prezidenta v krajine proti aktivistom za ľudské práva.
Prezident lekárskej komory: Stále to nie je to, čo sme chceli
Vláde Roberta Fica sa podľa oslovených zástupcov lekárov či učiteľských odborov podarilo naplniť väčšiu časť zámerov, ktoré si naplánovala v školstve, zdravotníctve či justícii. Na výraznejšie zlepšenie situácie v rezortoch, kde ľudia dlhodobo požadujú pozitívne zmeny, to však nestačilo.
V oblasti zdravotníctva vláda napríklad splnila sľub, že zruší poplatky za návštevu ambulancie a pobyt v nemocnici či rozšíri štátom podporovanú kúpeľnú liečbu. Rovnako v súlade s programovým vyhlásením presadila obmedzenia pre prevádzkové výdavky zdravotných poisťovní a zvýšila platby za svojich poistencov na zdravotné poistenie na päť zo štyroch percent priemernej mzdy.
"Niečo sa urobilo, aj je o niečo viac zdrojov, ale stále to nie je to, čo sme chceli," povedal prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. Komora v minulosti opakovane žiadala, aby základné platy lekárov dosahovali úroveň približne 2900 eur (zhruba 90.000 korún). Napríklad v roku 2007 pritom lekári nezarábali ani polovicu tejto sumy. Viacerí ambulantní lekári sa tento rok zapojili do protestných akcií za ich lepšie ohodnotenie. Finančným problémom dlhodobo čelia aj nemocnice, ktorých dlh na konci vlaňajška dosiahol úroveň asi 266 miliónov eur (osem miliárd korún).
Školstvo spustilo dlhoočakávanú reformu
Výraznejší posun vpred nenastal napriek prijatiu viacerých dôležitých zákonov ani v oblasti školstva, zhrnul predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Ján Gašperan. Zatiaľ sa napríklad nenapĺňal sľub zvýšiť množstvo peňazí nasmerovaných do vzdelávania a vedy na takú úroveň, aby sa priblížila k hranici 5,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP)
"Je pravda, že pomer k HDP nespĺňa to, čo bolo naplánované," poznamenal Gašperan. Školskí odborári v minulosti odhadovali, že v roku 2008 mali byť použité v školstve či vedeckých pracoviskách zdroje v hodnote asi 3,8 percenta HDP. Zvýšené výdavky na vzdelávanie sú pritom podľa odborníkov potrebné napríklad pre lepšie odmeňovanie učiteľov, a tým rast kvality výučby.
Gašperan však ocenil, že ministerstvo školstva naplnilo zámer spustiť dlhoočakávanú obsahovú reformu vzdelávania. Očakáva sa od nej, že deti budú získavať praktickejšie znalosti. Pozitívne vnímal nové pravidlá pre odmeňovanie učiteľov a ich ochranu pred prípadnými útokmi zo strany žiakov. Parlament ich schválil minulý týždeň. Hoci poslanci napokon nepodporili návrh, aby sa učitelia stali verejnými činiteľmi, zákon o pedagogických zamestnancoch považuje za posun vpred.
Konzervatívne súdnictvo sa bude meniť veľmi dlho
V justícii sa vláda zaviazala vytvárať podmienky pre súdne rozhodovanie bez zbytočných prieťahov. Podľa prezidentky Združenia sudcov Slovenska Jarmily Sopkovej Maximovej potrvá dlhší čas, kým sa v konzervatívnom prostredí súdnictva prejavia zmeny presadené ministerstvom spravodlivosti.
Zrýchliť súdne konania mali napomôcť napríklad rozsiahle zmeny v Občianskom súdnom poriadku, ktoré parlament schválil vlani v septembri. "Pozitívnym krokom je navýšenie počtu sudcov v rámci celej republiky, ktorý sa už pozvoľna prejavuje v zrýchlení súdnych konaní," poznamenala prezidentka združenia.
Plnenie predvolebných aj povolebných sľubov a zámerov vládnej koalície hodnotil aj bratislavský Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý je k Ficovmu kabinetu zväčša kritický. V zdravotníctve vládna koalícia podľa INEKO zatiaľ naplnila asi štvrtinu zámerov a v školstve, kultúre a športe necelú polovicu.
Ataky na druhý pilier
Za tri roky od nástupu do úradu sa vláde premiéra Roberta Fica podľa analytikov napriek sľubom nepodarilo vyriešiť problém s vysokou nezamestnanosťou, zlepšiť podnikateľské prostredie ani zefektívniť štátne inštitúcie. V čase silného hospodárskeho rastu tiež neušetrila peniaze, ktoré by jej pomohli zvládnuť dopady súčasnej svetovej hospodárskej krízy. Niektorí ekonómovia naopak ocenili vstup krajiny do eurozóny začiatkom tohto roka.
"Za obdobie pôsobenia tejto vlády veľa pozitívnych opatrení nevidím," povedal Juraj Karpiš s Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Medzi negatíva zaradil obmedzenie zisku súkromným zdravotným poisťovniam, ktoré sa podľa neho môže pre Slovensko skončiť prehrou na medzinárodných súdoch a povinnosťou zaplatiť odškodné ich zahraničných majiteľom. Prekáža mu tiež, že miesto komplexnej reformy dôchodkového systému vláda radšej atakuje druhý penzijný pilier. V tom si na penziu sporí asi 1,5 milióna Slovákov. Vláde sa tiež podľa analytikov údajne nepodarilo zlepšiť podnikateľské prostredie, keď index jeho kvality podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska v súčasnosti dosahuje úroveň roka 2004.
Veľké gestá a pre občana nič poriadne
"Vláda sa snaží od svojho nástupu robiť veľké gestá, aby dokumentovala to, aká je sociálna, ale keď sa na to pozrieme podrobnejšie, nič poriadne pre občana nevykonala," povedal odborník na dane a odvody Jozef Mihál, ktorý je podpredsedom mimoparlamentnej strany Sloboda a solidarita. Podľa neho môžu byť spokojní najmä dôchodcovia, ktorí okrem valorizácie dôchodkov dostali od vlády aj sľúbené vianočné príspevky. "Veľmi dobre znie, že na prvé tri deti zaviedla vláda pôrodné 25.000 korún (830 eur, pozn. ČTK), v prípade prídavkov na deti však nerobila tri roky vôbec nič, napokon ich minulý rok zvýšila o sto korún (3,3 eura - pozn. ČTK)" povedal Mihál.
Ohlásené zvýšenie rodičovského príspevku na posledný rok vládnutia považuje skôr za populistické gesto. Najškodlivejšie kroky vlády sú podľa neho najmä investovanie do sociálnych podnikov či plýtvanie peňazí na neúčinné príspevky na udržanie zamestnanosti. Kritizuje tiež zvýšenie ochrany zamestnancov na úkor zamestnávateľov či posilnenie vplyvu odborových predákov vyplývajúce zo zmeny Zákonníka práce, ktoré podľa neho v čase krízy uberajú z flexibility trhu práce.
Odborníci ocenili niektoré protikrízové opatrenia
Ekonómovia však ocenili, že vláda výrazne nezasiahla do rovnej dane či niektoré protikrízové opatrenia. Medzi ne patria rýchlejšie vratky dane z pridanej hodnoty, vyššie odpisy majetku či nárast nezdaniteľnej časti príjmov. "Vážnosť tohtoročnej recesie prekvapila všetkých a je otázne, či by bolo možné prijať také opatrenia, ktoré by dokázali rozsah hospodárskeho spomalenia zmierniť," povedal hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Pozitívne hodnotil, že sa súčasnej vláde Smeru, SNS a HZDS podarilo prijať euro podľa plánu od začiatku tohto roka.
Kríza sa na Slovensku prejavila napríklad v raste nezamestnanosti, ktorá sa v máji vyšplhala na viac ako trojročné maximum 11,39 percenta. Hospodárstvo krajiny, ktoré ešte v závere roka 2007 rástlo rekordným tempom o 14,3 percenta, sa tento rok dostane do červených čísel.
"V súčasnosti je nutné podnikať škrty vo výdavkoch verejných financií, čo však súčasná vláda nie je ochotná robiť a prepad príjmov ide na úkor väčších deficitov, čo zhorší finančnú pozíciu Slovenska v budúcnosti," povedal Karpiš. Podľa niektorých ekonómov vláda k výraznejším škrtom do volieb v budúcom roku nepristúpi. Podľa Mihála dokonca hrozí, že kvôli vykrytiu diery v rozpočte zvýši daň z pridanej hodnoty.
Zatiaľ čo do vlaňajška sa vláda mohla spoliehať na silný hospodársky rast, financovanie nových sociálnych dávok a riešení dopadov krízy sa môže podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v budúcnosti komplikovať. Podľa Petra Goliaša z inštitútu sa plnenie vládnych sľubov pre krízu môže znížiť.
