Nielen Pozsony, ale aj Bratislava. Dvojjazyčné uvádzanie názvov už neplatí len pre učebnice, ale aj pre menšinovú tlač.
BRATISLAVA. Jazykový zákon nie je ohrozením menšinových práv, tvrdia zhodne prezident, premiér aj predseda Národnej rady. Upokojujú tak Maďarsko aj predstaviteľov menšiny, ktorých zákon znepokojil.
Stĺpček Petra Morvaya: Pokuta rozumu - čítajte
Šéf parlamentu Pavol Paška včera poslal kolegyni Katalin Sziliovej list, v ktorom vysvetľuje, že novela zákona o štátnom jazyku „nemá nič spoločné s akýmkoľvek sofistikovaným útokom nielen na maďarskú, ale ktorúkoľvek inú menšinu, ktorá žije na Slovensku".
Denník Új Szó, ktorý vydáva rovnaké vydavateľstvo ako SME, už vie, že obavy Maďarov môžu byť oprávnené. Úradníci ministerstva kultúry im už teraz predpisujú, ako majú používať zemepisné názvy v novinách.
Pekne po slovensky Čo mení jazykový zákon
ministerstvo kultúry môže trestať nesprávne používanie jazyka pokutami až do päťtisíc eur; všetky nové pamätníky a pamätné tabule musia byť najskôr v slovenčine až potom v jazyku menšiny; staré pamätníky môžu zostať iba v prípade, že okrem cudzieho jazyka majú text aj v slovenčine, písmo textu v slovenčine musí byť aspoň rovnako veľké.
Ministerskí úradníci sú presvedčení, že po schválení jazykového zákona je denník vychádzajúci v maďarčine povinný písať zemepisné názvy v štátnom jazyku. Maďarčinu môžu používať popri tom. Takto paragraf zákona vysvetľovali v ten istý deň, ako Maďarič v parlamente hovoril, že zákon sa tlače nedotkne. Ministerstvo včera nevysvetlilo, prečo poskytlo iné stanovisko Új Szó ako tvrdil minister. Nepovedalo ani to, či hrozia denníku pokuty, ak ich stanovisko nedodrží.
Prezident Ivan Gašparovič si ani po takomto vysvetlení ministerských úradníkov nemyslí, že jazykový zákon sa dotkne menšinových práv. „Žiadne riziko, ktoré by mohlo ohroziť budúcnosť používania menšinových jazykov vrátane maďarčiny, nehrozí. Jazykový zákon upravuje používanie štátneho jazyka," povedal prezidentov hovorca Marek Trubač.
Premiér verí ministrovi Premiér prenecháva zodpovednosť na ministerstvo kultúry. Cez hovorkyňu odkázal, že ministerstvo poskytne „komplexnú odpoveď".
„Svedčí to o tom, že úradníci, ktorí zákon pripravovali, asi presne vedia, ako by sa mal aj vykonávať," tvrdí šéfredaktor denníka Új Szó Norbert Molnár. Podľa neho minister buď zámerne v parlamente klamal, alebo nepozná obsah zákona, ktorý predkladal do parlamentu.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Tmavá farba označuje všetky slovenské názvy, ktoré vraj majú pribudnúť v maďarských textoch.
Či sa bude Új Szó vysvetlením ministerstva riadiť, sa Molnár rozhodne po právnej analýze. „Nechceme porušovať zákony a ani to, aby sa náš vydavateľ dostal do likvidácie pre jeden zlý zákon," tvrdí Molnár. Denník chce osloviť medzinárodné fóra. Podľa reakcií z Talianska, Fínska, Rumunska, zo Srbska, z Ukrajiny či od Slovákov z Maďarska je isté, že považujú konanie ministerstva kultúry za nezmysel.
Poslanec László Szigeti z SMK je presvedčený, že Maďarič v parlamente klamal. Béla Bugár z Mosta-Híd verí, že aj prípad Új Szó presvedčí opozičných poslancov, aby sa podpísali pod podanie na Ústavný súd, kde chcú sporný jazykový zákon napadnúť. „Poslancov v parlamente zavádzali," hovorí Bugár. Úradníci, ktorí denníku vysvetľovali znenie zákona, podľa neho „jednoznačne vedeli, o čo ide a aj minister to vedel".
Učebnicový problém Problém s používaním zemepisných názvov v maďarčine má aj minister školstva Ján Mikolaj z SNS. Aj preto vlani vyšla učebnica vlastivedy len so slovenskými názvami. V maďarčine boli na záver knihy v prekladovom slovníku. Práve pre učebnicu poslanci schvaľovali novelu školského zákona, ktorá žiakom menšinových škôl zaručila, aby sa učili zemepisné názvy v materinskom, nielen štátnom jazyku. SNS a HZDS chceli novelu zákona napadnúť na Ústavnom súde, čo doposiaľ neurobili.
Menšinám prikazujú, ako hovoriť, čo písať
Jazykový zákon zasahuje menšinám aj do bežného života.
BRATISLAVA. Zákon o štátnom jazyku obmedzuje používanie menšinových jazykov a naopak nariaďuje používanie slovenčiny aj tam, kde nemôže cudzí jazyk nikoho obmedziť či uraziť. V Európskej únii je skôr trendom chrániť používanie menšinových jazykov a rozširovať pole ich uplatnenia.
V novo zavádzanom „verejnom styku", ktorý úradníčka ministerstva kultúry v liste denníku Új Szó definuje ako akýkoľvek „kontakt (stýkanie sa), ktorý presahuje rámec súkromného familiárneho styku", zakazuje používanie menšinového jazyka na úradoch či v zdravotníckych zariadeniach mimo územia obcí, v ktorých žije menej ako dvadsať percent príslušníkov menšiny.
V Bratislave po slovensky Používanie menšinového jazyka „vo verejnom styku", ktorý môže zahrňovať čokoľvek okrem rozhovoru v kruhu rodiny, tak v podstate zatlačuje len na územie obývané menšinou.
V praxi to napríklad znamená, že ak v Bratislave či Košiciach príde maďarský pacient k maďarskému lekárovi, s ktorým sa bežne zhováral po maďarsky, odteraz sa spolu smú zhovárať len po slovensky. To isté platí aj na úradoch.
Zákon však obmedzuje menšiny aj inak. Nariaďuje používanie slovenčiny aj v tých oblastiach spolkového života či školstva, kde logicky nemá žiadny zmysel.
Dvojjazyčná triedna kniha Akákoľvek školská dokumentácia sa musí odteraz viesť dvojjazyčne - vrátane podkladov, z ktorých bude maďarská učiteľka na maďarskej základnej škole vyučovať maďarčinu.
Zákon sa tiež pokúša pre maďarské médiá a verejný život opätovne zaviesť „mikolajčinu", umelý slovensko-maďarský zmiešaný jazyk.
V niektorých bodoch sú ustanovenia zákona nejasné. Nie je preto jasné, či menšinové kultúrne spolky budú musieť svoje zasadania viesť celé v slovenčine, alebo na nich len bude musieť v slovenčine zaznieť všetko, čo tam zaznelo v jazyku menšiny.
Napríklad ak sa zíde vedenie kultúrneho spolku Csemadok, dohromady si desať ľudí, ktorí sa navzájom všetci poznajú a vedia, že každý z nich logicky rozumie po maďarsky, prednosť musí mať slovenčina.
Peter Morvay
Beata
Balogová
