BRATISLAVA. Ak je na Slovensku človeku zle a obáva sa uprostred noci najhoršieho, vypraví sa na pohotovosť. Ľudia si na ňu zvykli, lekári zasa okrem biednych platov za nočné služby musia trpieť aj chytrákov, čo pohotovosť zneužívali na riešenie bežných problémov.
Pohotovosti kto prevádzkuje lekársku službu prvej pomoci, dostáva od zdravotnej poisťovne pevne určenú sumu a z tej platí lekára, nájomné, energie, upratovanie - každá ambulancia má iné nájomné, každá sestra iný plat, pri výpočte paušálu sa vychádza z počtu obyvateľov v spádovej oblasti, viac ľudí znamená viac peňazí, okrem paušálu sa uhrádzajú aj výkony, predpísané lieky a v prípade osobnej návštevy lekára u pacienta aj doprava, adekvátna odmena pre lekára za hodinu služby by sa mala podľa ministerstva pohybovať okolo 6,8 eura na hodinu.
Smer, najsilnejšia vládna strana, zvažuje, že tento problém rozlúskne. Jej poslanec Jozef Valocký navrhol, aby pohotovosť, ktorá ľuďom slúži už od roku 1966, bola otvorená iba do polnoci. Návštevné hodiny však nemusia byť jedinou vecou, ktorá sa zmení.
Ministerstvo zdravotníctva už v máji vyhlásilo výberové konanie na prevádzkovanie 78 ambulancií pozemnej záchranky. Odkedy vydalo povolenia na túto činnosť, už totiž postupne ubiehajú štyri roky a to je zákonom vymedzený čas ich platnosti. Keď končia staré licencie, robí konkurzy na nové.
Ide o peniaze? Záchranky na jedno vozidlo záchrannej zdravotnej služby patrí suma určená ministerstvom zdravotníctva - ide o paušál, na vozidlo rýchlej lekárskej pomoci, s ktorým jazdí aj lekár, pripadá 27 882 eur mesačne, na vozidlo rýchlej zdravotnej pomoci, s ktorým nejazdí lekár, to je 16 928 eur mesačne, zdravotné poisťovne poskytujú záchranke preddavok zodpovedajúci svojmu podielu na trhu - čím viac poistencov, tým viac musí platiť, okrem toho poisťovňa za každý najazdený kilometer zaplatí 0,70 eura a ešte uhradí predpísané lieky.
Ak sa obmedzí pohotovosť, je pravdepodobné, že záchranka bude mať viac práce. Či bude mať aj viac peňazí zo zdravotného poistenia, bude záležať len na tom, koľko kilometrov najazdí. Za každý prejazdený kilometer si účtuje 0,7 eura.
Ministerstvo zdravotníctva nepredpokladá podstatné zvýšenie výjazdov. Generálny riaditeľ sekcie zdravia Adam Hochel to odhaduje na 0,9 percenta.
Tomáš Szalay z Health Policy Institute, poradca niekdajšieho ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, tento údaj spochybňuje. „Z dát uvedených v ministerskej analýze sa nedá odhadnúť, koľko kilometrov by to predstavovalo, je však zrejmé, že v niektorých horšie dostupných regiónoch by to znamenalo výrazný nárast nákladov."
Poisťovne nevedia vypočítať, koľko by museli záchrankám pridať. Záleží aj na tom, ako veľmi by ľudia túto formu pomoci zneužívali.
Na rozdiel od pohotovosti je zadarmo.
Aj záchranky sa zneužívajú Na pohotovosti treba zaplatiť dve eurá. „Dopyt tu reguluje poplatok, ten v prípade záchraniek neexistuje," hovorí Zuzana Horníková z poisťovne Dôvera.
Rozdiel je aj v tom, že na pohotovosť sa človek musí dopraviť na vlastné náklady, a tak si vopred zváži, či nepočká do rána.
Hochel zneužívanie nepokladá za tému. Už dnes podľa neho platí: Komu sa na pohotovosť nechce cestovať, zavolá si sanitku. „Ak je niekto špekulant dnes, bude aj zajtra," povedal podľa ČTK.
„Analýza bude možná po určitom čase, napríklad po polroku," povedala hovorkyňa poisťovne Apollo Radoslava Miklášová. Predpokladá však, že obmedzenie pohotovosti by neznamenalo finančnú úsporu.
Valocký na to, že záchranka by sa predražila, reagoval už na parlamentnej pôde. Opozičným poslancom povedal: „Kto sprivatizoval rýchlu zdravotnú pomoc? Ideme robiť výberové konanie, lebo uplynula doba, ktorú ste vy stanovili a na ktorú ste vydali licencie."
Zachráni aj telefón
BRATISLAVA. Život dokáže zachrániť aj laik, hoci aj vďaka telefónu. Naposledy sa to s pomocou operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby v Bratislave podarilo v stredu večer desaťročnému chlapcovi.
Operátorovi nahlásil, že mama má epileptický záchvat. „Obdivuhodné je, že dieťa sa nezľaklo a zavolalo," hovorí Andrej Hirjak, vedúci smeny z operačného strediska. Zachránil tým mame život. Školák z okresu Malacky zostal až do príchodu záchranárov na linke. Počas čakania na záchranárov opisoval operátorom do telefónu aktuálny zdravotný stav svojej mamy a sledoval, či a ako dýcha. Hirjak hovorí, že taká duchaprítomnosť, akú prejavil tento chlapec, je vzácna nielen u detí, ale i u dospelých.
Tí často zveličujú zdravotné ťažkosti len preto, aby k nim prišla záchranka. Hirjak odhaduje, že je to až v tretine telefonátov. Operátor predpokladá, že výpadkom pohotovostí po polnoci sa tento počet ešte zvýši. Pohotovosti sú podľa neho v noci nezastupiteľné.
Linku 155 podľa Hirjaka často zneužívajú osamelí ľudia. Hlavná lekárka operačných stredísk Ingrid Takáčová dodáva, že aj „tí, ktorí využívajú, že je bezplatná". Presne vedia, čo majú povedať, aby prišla záchranka, tvrdí Hirjak. Za zneužitie linky nie je pokuta. Napriek podozreniu zo zneužívania si operátor nemôže dovoliť záchranku neposlať. „V tom stoprvom prípade to môže byť skutočne vážne," hovorí Hirjak.
Ján Krempaský
Záchranka musí vyraziť do jednej minúty
Od udelenia pokynu musí sanitka za pacientom vyraziť do minúty.
BRATISLAVA. Záchranná zdravotná služba, ľudovo nazývaná záchranka. Na telefónnom čísle 112 sa na Slovensku každodenne odohráva boj o každú minútu.
Záchranka poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť vtedy, keď je naozaj najhoršie, keď je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie.
Vyškolení pracovníci v operačnom stredisku bleskovo vyhodnotia závažnosť prípadu a rozhodnú, či pošlú sanitku, alebo vrtuľník. Vzápätí kontaktujú mobilnú ambulanciu.
Najčastejšie ide o rýchlu lekársku pomoc (RLP) a rýchlu zdravotnú pomoc (RZP). Obe majú vozidlá so záchranárskym vybavením, ale posádka sa líši. S rýchlou lekárskou pomocou jazdí aj lekár, s rýchlou zdravotnou pomocou „iba" zdravotnícka obsluha.
Povolenie ambulanciám záchrannej zdravotnej služby dáva ministerstvo zdravotníctva.
Zákon nestanovuje, dokedy záchranka musí doraziť na určené miesto. Hovorí len, že sanitka musí vyraziť do jednej minúty od prijatia pokynu. Vrtuľník by mal vzlietnuť hneď, ako je to možné.
Na Slovensku je 264 staníc záchrannej zdravotnej služby. Najviac posádok (47) sídli v Banskobystrickom kraji, najmenej (19) v Trnavskom.
Jozef Čavojec
Aj na pohotovostiach sa dá zarobiť
Lekári služby v pohotovosti nemilujú. Musia do nich chodiť za mizerný plat a riešiť vážne prípady i zanedbané veci, ktoré na pohotovosť nepatria.
BRATISLAVA. Lekárska služba prvej pomoci, čo je odborný názov pohotovosti, zabezpečuje cez deň i v nočných hodinách nepretržitú dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Je len pre tých, ktorých život alebo zdravie nie je bezprostredne ohrozené a dokážu sa k nej sami dopraviť.
Na Slovensku je pohotovosť v každom väčšom meste, čo ministerstvo zdravotníctva považuje za zbytočne rozvetvenú sieť.
Pohotovosť slúžia iba všeobecní lekári, pediatri a zubári, ktorí majú vlastnú prax. Sú však zväčša iba nedobrovoľnými vykonávateľmi.
Služba je slabo platená, v niektorých regiónoch dostávajú len niečo nad tri eurá. Na Slovensku máme 95 pohotovostí pre dospelých, 73 pre deti a dorast a 46 stomatologických.
Ambulancie prvej pomoci prevádzkujú subjekty s povolením samosprávneho kraja. Ide o mnohé nemocnice a súkromné spoločnosti. Lekárom poskytujú priestory vo svojich zariadeniach a mzdu.
Samosprávny kraj robí aj rozpis služieb. Lekárovi určí, kde a kedy má pohotovosť. Mnohí lekári s tým nesúhlasia. Hoci sami podnikajú, musia slúžiť inému podnikateľovi.
(joč)
Beata
Balogová
