BRATISLAVA. Prezident Ivan Gašparovič dnes vymenoval sudkyňu Vieru Petríkovú za novú ministerku spravodlivosti.
JUDr. Viera Petríková sa narodila 29. júna 1957 vo Vranove nad Topľou. V roku 1980 ukončila štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.
V rokoch 1980-1991 pracovala vo Vranove nad Topľou ako právnička personálneho úseku na Okresnej poľnohospodárskej správe (1980-1981), na sociálnom oddelení Okresného národného výboru (1981-1982) a ako právnička, vedúca právneho oddelenia v Okresnom ústave národného zdravia (1982-1991).
V pozícii justičný čakateľ pôsobila v rokoch 1991-1992 na Krajskom súde v Košiciach. V roku 1992 začala pracovať ako sudkyňa Okresného súdu vo Vranove nad Topľou a od roku 2007 ako predsedníčka súdu.
Viera Petríková sa 27. júna 2007 stala členkou Súdnej rady SR, ktorá ju 13. novembra toho istého roku v tajnom hlasovaní zvolila za svoju podpredsedníčku.
TASR
V ministerskom kresle vystriedala Štefana Harabina, ktorý sa stal nedávno predsedom Najvyššieho súdu. Pred nástupom na úrad pôsobila ako predsedníčka Okresného súdu vo Vranove nad Topľou.
Petríková je nominantkou najmenšej vládnej strany HZDS, ktorej post ministra spravodlivosti podľa koaličnej zmluvy patrí.
Rok pred parlamentnými voľbami ide v kabinete Roberta Fica o deviatu personálnu výmenu; vo vláde tak pribudne po ministerke práce Viere Tomanovej druhá žena.
V Súdnej rade môže zostať
Nová ministerka spravodlivosti zostane aj naďalej členkou Súdnej rady SR. Ako uviedla po slávnostnom akte, terajšia právna úprava nevylučuje jej pôsobenie na oboch postoch.
"Vykonávanie funkcie v Súdnej rade SR je pre mňa veľkou cťou," povedala nová šéfka rezortu spravodlivosti. Aby vylúčila akékoľvek otázniky, pokiaľ ide o prelínanie súdnej a výkonnej moci, vo veciach, ktoré sa budú týkať ministerstva spravodlivosti, sa nebude zúčastňovať na zasadnutiach Súdnej rady SR. "Nebudem o týchto veciach hlasovať," vyhlásila s odvolaním sa na rokovací poriadok rady.
Funkciu ministerky podľa vlastných slov chápe ako nepolitickú. "Nikdy som v žiadnej strane nebola a som absolútne apolitická," tvrdí Petríková. Úplne vylúčila kontakty s ĽS-HZDS, ktorá ju na tento post nominovala. "Moje kontakty s HZDS neboli absolútne žiadne, tak ako so žiadnou politickou stranou," podčiarkla.
FOTO - SITA
Gašparovič priznal, že od Petríkovej nebudú žiadať veľké reformy
Ministri spravodlivosti
(od novembra 1989)
Ladislav Košťa (VPN) - od decembra 1989 do apríla 1991 Marián Posluch - od apríla 1991 do júna 1992 Katarína Tóthová (HZDS) - od júna 1992 do marca 1994 Milan Hanzel (SDĽ) - od marca 1994 do decembra 1994 Jozef Liščák (ZRS) - od decembra 1994 do októbra 1998 Ján Čarnogurský (KDH) - od októbra 1998 do októbra 2002 Daniel Lipšic (KDH) - od októbra 2002 do februára 2006 Lucia Žitňanská (SDKÚ - DS) - od februára 2006 do júla 2006 Štefan Harabin (ĽS - HZDS) - od júla 2006 do júna 2009 TASR
Ivan Gašparovič vo svojom príhovore pripomenul, že činnosť ministra spravodlivosti je pod drobnohľadom občanov, ale aj zahraničia.
"Rozhodnutia MS a súdov sú často tou najpresnejšou mierou hodnotenia demokracie v štáte," domnieva sa.
Rovnako ju požiadal, aby si aj na tomto politickom poste zachovala dôslednosť rešpektovania zákonov a demokratických princípov, pričom rozhodnutia súdov musia byť v zmysle zákonov v prospech občana.
"Budete krátko v tejto funkcii, preto od vás nikto nebude žiadať veľké reformy," konštatoval prezident. Poukázal na niektoré pozitívne kroky, ktoré v tejto oblasti dosiahol jej predchodca. "Budem rád, ak v tých pozitívnych krokoch budete pokračovať aj vy," uviedol.
Petríková deklarovala, že na svojom poste bude pracovať v prospech všetkých občanov SR a pri výkone svojej funkcie sa bude riadiť Ústavou SR a zákonmi.
"Chcela by som prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti justície a vymožiteľnosti práva tak, aby sa každý občan tejto krajiny bez rozdielu domohol svojich práv v primeranej lehote," uzavrela nová ministerka.
Korekcie v súdnictve nevylúčila
Nová ministerka nevylúčila určitú korekciu v navrhovanej novele zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú parlament presunul na septembrovú schôdzu, no stotožňuje sa s argumentáciou jej predchodcu. "Myslím si, že je lepšie, ak takéto dôležité kompetencie plní kolektívny orgán (Súdna rada, pozn. TASR) ako jednotlivec," povedala.
Návrh novely bol kritizovaný preto, že prenáša významné právomoci v personálnej a disciplinárnej politike súdov, ako aj ich materiálneho zabezpečenia z ministerstva spravodlivosti (MS) na 18-člennú Súdnu radu a Kanceláriu NS SR.
Petríková by sa po skončení funkcie v exekutíve chcela vrátiť späť do súdnictva. "Samozrejme, že chcem, a dokonca chcem naspäť do Vranova nad Topľou. Som o tom pevne presvedčená, pretože moje korene a celý život je v tomto meste," povedala.
V marci 2007 si Viera Petríková prevzala z rúk vtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina menovací dekrét do funkcie predsedu okresného súdu vo Vranove nad Topľou. FOTO - TASR
