Máte radi pamiatky, ale otravujú vás davy, ktoré sa zvyčajne okolo nich tlačia? Choďte do Levoče, tam si budete môcť vychutnať svetové historické dedičstvo - najnovšie zapísané aj do zoznamu UNESCO - celkom v pokoji, takmer osamote.
Uplynulý týždeň vládlo v Levoči ticho pred búrkou. Po tieto dni sa už na levočskú Mariánsku horu valia tisícky pútnikov. Na večer je na námestí plánovaný aj benefičný koncert, dnes teda budete mať asi problém v tomto meste vôbec zaparkovať.
V bežný pracovný deň je však malebné centrum Levoče poloprázdne. Park v centre, zrekonštruovaný pred štyrmi rokmi, je útočiskom skupinky tínedžerov a niekoľkých mamičiek s deťmi. Akísi študenti sedia na lavičke pri radnici a kreslia si budovy.
Veľmi rušno nie je ani v tamojšej cukrárni. Nevedno, či bude mať kto zjesť množstvo chutne vyzerajúcich koláčikov, turistov na námestí totiž spočítate na prstoch dvoch rúk. Rodinka z Česka sa motá okolo kostola. Ďalší osamelý návštevník len prebehuje a fotí si všetko, čo vidí.
Nielen podľa kvalitnej zrkadlovky rozpoznáte ďalších cudzincov. Rodina z Grécka prišla na Slovensko za našimi pamiatkami cielene. Absolvovali už viaceré atrakcie z tohto kúta krajiny vrátane splavovania Dunajca. O zápise Levoče do zoznamu UNESCO počuli, zaujímajú sa o miestne múzeá i kostol, zastavujú sa aj v štýlovom starožitníctve. V Levoči sa chystajú prenocovať, priamo na námestí je hotel ponúkajúci slušnú úroveň, v okolí nájdete aj menšie penzióny. Ich dcéra v tínedžerskom veku však bude musieť večer zrejme stráviť pri počítači, rušný nočný život sa v tomto meste očakávať nedá. Bude počas prázdnin lepšie fungovať aspoň ten denný?
Múzeum Majstra Pavla na námestí.
Slabšia sezóna?
Ak nerátame pútnikov, Levoču zvykne ročne navštíviť okolo 200-tisíc ľudí. Asi 215-tisíc vstupov ročne totiž eviduje Spišské múzeum v Levoči, a tí, čo prídu na Spišský hrad, sa zvyknú zastaviť aj v tomto meste.
V júni robia v levočských múzeách dosť dobrú návštevnosť školské výpravy. „Takto pred odpustom to býva vždy horšie. Závisí to aj od počasia," hovorí Veronika Paluščáková, študentka histórie, ktorá v Múzeu Majstra Pavla brigáduje už tretí rok ako lektorka.
„Podľa prvých odhadov sa zdá, že tento rok bude slabší. Cítiť, že mesto je prázdnejšie," komentuje aj Ivan Dunčko, vedúci oddelenia cestovného ruchu a rozvoja mesta Mestského úradu v Levoči. Dodáva však, že hlavná sezóna individuálnych návštev sa začína v júli, preto sa to nateraz nedá celkom posúdiť.
Primátor Levoče Miroslav Vilkovský verí, že pridanie ich historického jadra k lokalitám Spiša, ktoré sú na zozname už od roku 1993, návštevnosti pomôže.
Za pár dní od vyhlásenia Výboru svetového kultúrneho dedičstva v Seville síce nijaká invázia turistov do Levoče nestihla doraziť, zopár ich však už prišlo špeciálne za tým. No v expozícii v historickej radnici sa boja, že ich tohtoročnú návštevnosť viac ovplyvní kríza ako zápis do zoznamu UNESCO.
Roboty ako na kostole
V Levoči je skutočne na čo sa pozerať - nachádza sa tam takmer 900 nehnuteľných pamiatok, predovšetkým meštianskych či remeselníckych domov, je tu nádherná renesančná radnica, povestná klietka hanby, opevnenie, vzácny evanjelický cintorín či expozícia výtvarnej kultúry na Spiši. Najvyhľadávanejšou pamiatkou je, samozrejme, Chrám sv. Jakuba.
Jeho vonkajšok však návštevníkov sklame, omietka fasády je značne opadaná, hoci sa chrám rekonštruuje už od roku 1992. Podľa primátora Miroslava Vilkovského si kompletná oprava vonkajška chrámu vyžiada ešte aspoň 2,5 milióna eur, tento rok minú len 180-tisíc. Plot pomaľovaný detskými kresbami teda okolo kostola ešte nejaký čas zostane.
„Termín ukončenia vám nikto nepovie. Záleží to nielen od finančných prostriedkov, obnova fasády je sčasti aj reštaurátorská práca," hovorí Gabriel Lukáč, vedúci levočského pracoviska Pamiatkového ústavu v Prešove. Nevylučuje ani prácu na celé desaťročie.
„To je takto vždy, žiadne mesto nezoženie sponzora na takúto veľkú akciu," hovorí primátor Miroslav Vilkovský.
Mesto je zodpovedné za opravu kostola zvonku, cirkev zvnútra. Z oboch strán je roboty ako na kostole.
V ostatných rokoch bola napríklad zrekonštruovaná horná tretina neogotickej veže, pochádzajúcej z druhej polovice 18. storočia. Pôvodná gotická veža je schovaná pod jej strechou, možno ju vidieť len z interiéru. V budúcnosti sa do nej budú môcť dostať aj návštevníci, nové schodiská v nej realizovali už podľa súčasných noriem.
Na obnovu čaká aj architektúra interiéru kostola. Nástenné maľby premaľované koncom 19. storočia by bolo vhodné očistiť a zvýrazniť originál. Farnosť však nateraz prostriedky z ministerstva kultúry na rekonštrukciu maľby nedostala. „Robí sa to, čo je najviac ohrozené, prioritou je v tomto prípade exteriér," vysvetľuje Lukáč.
Mobiliár kostola je relatívne zachovaný. V ostatných rokoch boli zreštaurované postranné oltáre, kaplnky, kazateľnica či organ. Hlavný oltár - najvyšší gotický oltár na svete vyrobený z lipového dreva bez jediného klinca, ozdobený plátkovým zlatom - však bol naposledy zreštaurovaný ešte v rokoch 1952 - 1954 bratmi Kotrbovcami z Čiech. „Je v dobrom stave, polychrómy držia. Nevieme síce, ako budú chemické procesy prebiehať v budúcnosti, no zatiaľ na ňom nebadať deštrukčné zmeny," hovorí Lukáč. Vlani ho prečistili.
Kópia Poslednej večere je vystavená v múzeu.
Organizované vstupy
Kto čaká, že si v tomto chráme s krásnou atmosférou len tak posedí a pomedituje aj mimo omše, bude sklamaný.
Vstupy doň sú obmedzené. V sezóne so doň dostanete len každú polhodinu, mimo nej každú hodinu. Skupinka nad desať návštevníkov dostane aj výklad, ostatní si musia pomôcť letáčikmi.
Dunčko pripúšťa, že sa zo strany turistov stretli s požiadavkou, aby bol kostol otvorený po celý deň, podľa neho je však dobré, že vstupy do Chrámu sv. Jakuba sú regulované - pre ochranu pamiatok i klímu v kostole. „Podobne je to v Bardejove, viaceré kostoly sú po skúsenostiach uzamknuté. Veď viete, čo sa napríklad stalo so Žofiou Bosniakovou," hovorí aj Lukáč..
Vo vnútri chrámu je zakázané aj fotografovanie. Po fotky choďte radšej do Múzea Majstra Pavla na námestí, kde sa nachádza niekoľko kópií sôch Majstra Pavla. Je medzi nimi aj Kľačiaca madona, ktorá ešte donedávna zdobila našu stokorunáčku. „Úzka tvár, špicatá brada, vysoké čelo, spavé oči, ruky zopnuté k modlitbe - to sú typické znaky neskorej gotiky," opisuje lektorka Paluščáková. Ďalšia madona je jediným originálom v tomto múzeu. Na nijaký oltár sa totiž pre svoje poškodenie nedostala - časť tváre je odseknutá, do jej srdce akoby niekto zaťal sekerou. Takúto ju už našli pred rokmi v jednom z levočských domov. Špekuluje sa, či ju mohol poškodiť nejaký konkurent Majstra Pavla, či nie aj on sám.
V tomto múzeu si môžete zblízka pozrieť aj kópiu slávnej poslednej večere z hlavného oltára. Muž v čiapke sediaci pri svätom Jakubovi je zrejme sám Majster Pavol.
Iné také mesto nie je
„Kto je múdry, ten vie," odpovedá starší muž na otázku, či domáci zápis do zoznamu UNESCO vôbec evidujú. On sám je veľmi hrdý na to, že sa v Levoči narodil a žije. No trápi ho, že nie všetci jeho obyvatelia majú o pamiatky mesta záujem. Nie je rád ani tomu, že zopár domov na námestí kúpili cudzinci. Noví obyvatelia Levoče sú aj z Anglicka, z Írska či Belgicka.
„Bol som v rôznych mestách, ale také mesto ako Levoča som, žiaľ, nevidel," dodáva hrdý Levočan.
Keď tento muž s paličkou vojde do jednej z historických brán, počet ľudí, ktorí sa nachádzajú na tejto strane námestia, klesne o päťdesiat percent.
Chrám sv. Jakuba v Levoči
Vstupy počas leta od 1. 7. 2009 až 31. 8. 2009
pondelok: od 11.00 do 17.00 každú polhodinu
utorok - sobota: 9.00 do 17.00 každú polhodinu
nedeľa: od 13.00 do 17.00 každú polhodinu
Spišské múzeum v Levoči
Dejiny Levoče (levočská radnica), Výtvarná kultúra na Spiši (budova múzea), Život a dielo Majstra Pavla (Múzeum Majstra Pavla)
Otvorené denne od 9.00 do 17.00
Spišský hrad
Otvorené počas leta od 1. 5. do 31. 9.
denne od 9.00 - 19.00

Beata
Balogová
