BRATISLAVA. Predstaviteľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií Miklós Haraszti v správe pre Stálu radu OBSE referuje aj o liste Štefana Harabina trom vydavateľom a jednej rozhlasovej stanici, v ktorom bývalý minister spravodlivosti SR a súčasný predseda Najvyššieho súdu SR žiada 200-tisíc eur od každého z nich. "Požiadal, aby mu bola vyplatená táto suma do 40 dní za uverejnené články a odvysielané informácie v rokoch 2008 a 2009, ktoré podľa neho poškodili jeho dobrú povesť a česť. Vydavateľom pripomenul, že už v minulosti dostal finančnú kompenzáciu za morálnu ujmu prameniacu z falošných obvinení jeho osoby," napísal Haraszti o liste v pravidelnej správe, v ktorej hodnotil vývoj zákonodárstva vplývajúceho na mediálne prostredie. Harazsti spomenul aj viaceré prípady trestných stíhaní či udeľovania, alebo požadovania neprimerane vysokých pokút za urážku na cti v členských krajinách OBSE. Správu pre Stálu radu OBSE vydal vo štvrtok.
Okrem Harabinovho listu spomenul Haraszti v správe Slovensko ešte dvakrát. Upozornil na to, že 30 júna parlament prijal novelu Zákona o štátnom jazyku. "Ako som už uviedol v mojej predošlej správe pre Stálu radu (OBSE), dal som úradom najavo moje obavy týkajúce sa požiadavky vysielať programy miestnych a regionálnych menšín taktiež v slovenčine, nakoľko je to technicky a finančne neprístupné a teda by to obmedzovalo pluralitu vysielania. Bol som rád, keď som sa dozvedel, že 16. júna po spoločnom pozmeňujúcom návrhu parlamentných výborov bola táto požiadavka zo zákona vypustená," konštatuje Haraszti a pokračuje, že "ministerstvo kultúry by znovu získalo svoju moc monitorovať, upozorňovať a pokutovať v súvislosti s používaním jazyka v médiách. Môj úrad bude pokračovať v monitorovaní takejto činnosti v súvislosti s požiadavkou kompatibility slobody médií".
Ďalšia zmienka súvisí s novelou Trestného zákona. "Dňa 13. mája som sa s potešením dozvedel že prezident Ivan Gašparovič nepodpísal novelu Trestného zákona, týkajúcu sa takzvaných extrémistických ustanovení a vrátil ju do parlamentu na ďalšie prerokovanie," uvádza Harazsti v správe. Gašparovič vyhlásil, že novela neobsahuje presnú definíciu extrémizmu a požiadal o jasné zadefinovanie extrémistického materiálu, ktorého výroba, distribúcia a držba by mohli byť podľa novely trestné. "V mojom liste úradom zo 6. marca som uviedol, že nedefinované a prehnané ponímanie extrémizmu v návrhu zákona by mohlo viesť k jeho svojvoľnému výkladu a obmedziť inak legitímne riešenie v tejto oblasti. Aj naďalej ponúkam služby môjho úradu pri zabezpečovaní expertných hodnotení a odporúčaní k tomuto návrhu zákona," uviedol Harazsti.
