Pred revolúciou robil problémy ľuďom, ktorí chceli ujsť na Západ. Za Mečiara sa mal ako príslušník SIS podieľať na únose prezidentovho syna. Po nástupe Ficovej vlády sa zamestnal v bezpečnostnej rade štátu, hoci nemal bezpečnostnú previerku. Teraz ju už má – vďaka nominantovi HZDS Františkovi Blanárikovi.
BRATISLAVA. Minulosť spravodajského dôstojníka komunistického režimu nie je prekážkou pri získaní bezpečnostnej previerky. Presvedčil sa o tom aj zamestnanec bezpečnostnej rady štátu Svatopluk Ratuský, ktorému udelil Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) bezpečnostný certifikát na stupeň dôverné. Denníku SME to potvrdil hovorca predsedu vlády Braňo Ondruš. Pri výsluchoch používali represívne metódy, pričom sa riadili pokynmi ŠtB. Podozrivých zastrašovali a niekedy im aj odobrali cestovné doklady. „Zaisťovali osoby podozrivé z prípravy emigrácie, vykonávali aj predbežné vyšetrovacie úkony. ŠtB potom začala trestné stíhanie, pričom mnohé prípady sa skončili súdnym postihom,“ tvrdí Morbacher.
Ratuský pracuje v bezpečnostnej rade od januára 2007. Rada rokuje o utajovaných skutočnostiach, ktoré sa týkajú Slovenska aj NATO.
V čase neprítomnosti Ratuský zastupuje riaditeľa kancelárie rady Igora Urbana, nominanta HZDS. Nominantom Mečiarovej strany je aj riaditeľ NBÚ František Blanárik, ktorý udelil Ratuskému previerku.
Fico: Je to v poriadku
Ratuský bol pred revolúciou príslušníkom Spravodajského oddelenia 11. brigády Pohraničnej stráže Bratislava. Táto zložka pracovala podobnými metódami ako ŠtB, s ktorou aj úzko spolupracovala. Jej hlavnou úlohou bolo sledovať a zadržať ľudí, ktorí chceli za komunizmu emigrovať na Západ. Ľudia ako Ratuský ich po neúspešnom pokuse o útek do Rakúska či Nemecka vypočúvali, väčšina z nich skončila v cele predbežného zadržania. Nasledoval súd a problémy v zamestnaní aj v osobnom živote.
Premiérovi a predsedovi bezpečnostnej rady Robertovi Ficovi (Smer) Ratuského minulosť neprekáža. „Rozhodnutie NBÚ vzal vedúci Úradu vlády (Ratuského priamy nadriadený – pozn. red.) na vedomie, keďže pán Ratuský spĺňa všetky zákonné podmienky na výkon svojej funkcie,“ povedal Ficov hovorca Ondruš. Minister vnútra a podpredseda bezpečnostnej rady Robert Kaliňák na otázky neodpovedal.
Mal to v rodine
Z Ratuského spisu, ktorý denníku SME sprístupnil Ústav pamäti národa (ÚPN), vyplýva, že bol „iniciatívnym a svedomitým“ spravodajským dôstojníkom, ktorý dosahoval „dobré výsledky“. Pre prácu v armáde mal ideálny kádrový profil – jeho otec, vojak z povolania, bol v Pohraničnej stráži predsedom straníckej organizácie. Komunistkou bola aj Ratuského matka, absolventka Večernej univerzity marxizmu-leninizmu.
Ratuský sa stal členom strany ako 20-ročný. „Vojakom z povolania sa chcem stať preto, že chcem brániť a ochraňovať výdobytky socialistickej spoločnosti,“ napísal v žiadosti o prijatie. V armáde najskôr pracoval ako zdravotník, neskôr sám požiadal o prevelenie k pohraničiarom. Ratuský bol veliteľom motostreleckej aj streleckej čaty, z rotmajstra to dotiahol až na kapitána.
Medaily a odmeny
Jeho nadriadení si cenili prehľad v domácej aj zahraničnej politike, ktorú „dokáže vysvetliť aj ostatným súdruhom“. „Dbá o svoj politický rast, študuje materiály zo zjazdov KSČ, KSSS aj diela klasikov marxizmu-leninizmu.“ Ratuský vynikal aj ako spravodajský dôstojník, pričom dostal dve medaily – „Za službu vlasti“ a „Za zásluhy o ochranu hraníc ČSSR“. Stal sa aj členom „Vzorného kolektívu PS“.
„Aktívne sa zapája do riešenia konkrétnych signálov v súvislosti s ochranou štátnych hraníc, za čo bol niekoľkokrát odmenený,“ napísal o Ratuskom plukovník Viktor Gallo. Ešte mesiac pred revolúciou dostal Ratuský tisíc korún za „aktívny a iniciatívny prístup pri riešení zadržaných narušiteľov štátnej hranice“.
V tom čase sa pokúšali emigrovať na Západ stovky ľudí, predovšetkým z východného Nemecka. Z vtedajších štatistík vyplýva, že pohraničiari zadržali viac ako 99-percent utečencov.
Ratuský: Neobťažujte ma
Ratuský už o svojej minulosti spravodajského dôstojníka hovoriť nechce. „Neobťažujte ma,“ povedal SME. Minulý rok však priznal, že ako vojak z povolania pracoval v Pohraničnej stráži. Čo konkrétne robil, nepovedal. „Keď som odchádzal, musel som podpísať mlčanlivosť,“ tvrdí.
Ratuský bol v 90. rokoch v protiteroristickom odbore SIS. Podľa bývalého riaditeľa tajnej služby Ladislava Pittnera sa podieľal aj na únose Michala Kováča mladšieho. Ratuský to poprel.
Tajní z komunistických hraníc sú rozlezení všade
Bývalí spravodajskí dôstojníci sú dodnes vo verejných funkciách. Ich nadriadeným to neprekáža.
BRATISLAVA. Milan Lovich je vedúcim osobného úradu v Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Pred revolúciou bol zástupcom náčelníka Spravodajského oddelenia 11. brigády Pohraničnej stráže Bratislava.
Trochu zmätený
Jeho otec bol vojakom z povolania, brat a sestra príslušníkmi ZNB. Lovich vyštudoval vojenské gymnázium a Vysokú školu ZNB – smer ŠtB.
„V krízovom období rokov 1968 – 1969 som bol trochu zmätený, no vďaka starším súdruhom a hlavne rodičom som skoro pochopil situáciu a svoje názory som si upevnil na ideách marxizmuleninizmu. Môj ideový a politický rast bol potvrdený tým, keď som bol prijatý za člena KSČ,“ napísal Lovich v žiadosti o prijatie do armády. Členom strany sa stal ako 19-ročný.
Lovich absolvoval aj špeciálny spravodajský kurz pre operatívnych pracovníkov Pohraničnej stráže. Pôvodom ošetrovateľ to z rotmajstra dotiahol až na majora. „V práci je príkladný, obetavý, iniciatívny a zodpovedný. Získal dostatok praktických skúseností na úseku spravodajskej práce, ktoré plne využíva pri riadení spravodajskej skupiny,“ napísal o Lovichovi plukovník Bohuslav Pelán. Za prácu v stráži dostal vyznamenania aj odmeny. V októbri 1989 to bolo 1500 korún za „aktívny a iniciatívny prístup pri riešení zadržaných narušiteľov štátnej hranice“.
Lovich, ktorý sa mal ako príslušník SIS podieľať aj na únose Michala Kováča mladšieho, o svojej minulosti spravodajského dôstojníka hovoriť nechce. „Nemám vám čo povedať. Ďakujem,“ povedal a zložil telefón.
Mlčí aj minister životného prostredia Viliam Turský (SNS). „Inšpekcia životného prostredia je samostatnou organizáciou, obráťte sa na jej riaditeľa,“ odkázala nám jeho hovorkyňa Jana Kaplanová.
Riaditeľovi inšpekcie Otovi Hornákovi Lovichova minulosť neprekáža. „V zmysle zákona o štátnej službe spĺňa všetky predpoklady na prácu štátneho zamestnanca.“
Policajt
Stanislav Klobučník je jedným z veliteľov Mestskej polície v Bratislave. Pred revolúciou bol náčelníkom 2. spravodajskej skupiny Petržalka.
Pôvodom technik to v armáde dotiahol až na majora. Vyštudoval aj Vysokú školu ZNB – fakultu ŠtB. O jeho práci spravodajského dôstojníka sa toho veľa nevie, keďže zo spisu sa zachovalo len niekoľko strán.
Klobučník sa nechcel o minulosti baviť. Náčelníčke Mestskej polície v Bratislave Zuzane Zajacovej však neprekáža. „Pri výkone svojej práce neprichádza do styku s utajovanými skutočnosťami.“
Zelená ŠtB
Sieť agentov, konšpiračné byty, zastrašovanie. Práca spravodajského dôstojníka na hraniciach so Západom sa v ničom nelíšila od obávanej ŠtB.
BRATISLAVA. Spravodajské oddelenie Pohraničnej stráže pôsobilo najmä na území vtedajšieho Československa. Jeho dôstojníci však operovali až do hĺbky 60 kilometrov na území Rakúska či západného Nemecka.
„Vytvárali priestor na prechod agentov rôznych zložiek ŠtB cez hranicu,“ hovorí riaditeľ sekcie dokumentácie ÚPN Ľubomír Morbacher. Podľa neho majú na svedomí aj únosy či vraždy ľudí, ktorí sa pokúšali ujsť na Západ.
Hlavným cieľom bolo ich zadržanie ešte na území Slovenska. Spravodajskí dôstojníci mali podobne ako ŠtB vybudovanú rozsiahlu sieť agentov a dôverníkov, ktorí pracovali v hraničnom pásme aj mimo neho.
„Cez týchto ľudí získavali informácie o podozrivých osobách s protištátnymi názormi a príprave občanov na emigráciu,“ povedal Morbacher. So svojimi informátormi sa stretávali aj v konšpiračných a prepožičaných bytoch.
