BRATISLAVA. Novela jazykového zákona ešte ani neplatí a štátni úradníci už siahajú na jazyk médií. Hoci minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru sľuboval, že sa nedotkne tlače, jeho ľudia sa už pokúsili usmerniť maďarské menšinové noviny, aby písali po slovensky aj tam, kde v skutočnosti nemusia. Šéf licenčnej rady sa zasa chystá na rádiá a televízie – za nesprávny jazyk nevylučuje ani pokuty.
Novela zákona ukladá elektronickým médiám používať kodifikovanú spisovnú slovenčinu. Politici sa dohodli na pokutách za jej porušovanie. Zabudli však, že vo veľkej časti vystupujú v televíziách a rádiách aj oni sami.
Do tankoch neopravia
Odborníci sa zhodujú, že nespisovný jazyk sa v médiách vyskytuje často, no nie vždy to môžu novinári ovplyvniť. „Samostatnou kategóriou sú politici, ktorí hovoria nespisovne. Novinári nemôžu opravovať ich nesprávne vyjadrovanie, no môžu naň poukazovať. Ak redaktor pri takomto politikovi používa perfektnú slovenčinu, divák si to všimne,“ hovorí Oľga Škvareninová, ktorá vyučuje slovenský jazyk a štylistiku na Katedre žurnalistiky Univerzity Komenského.
Odhliadnuc od extrémov typu „Do tankoch na Budapešť“ predsedu SNS Jána Slotu, majú politici bežne problémy so skloňovaním. Sám minister kultúry Maďarič nesprávne skloňuje svoje krstné meno. Namiesto skrátenej formy od Marka používa zaužívané od Mareka. Kataríne Tóthovej zasa nesadla nová mena. Tisíc eur nevyskloňuje, hovorí tisíc euro.
Zlá gramatika pod kontrolou
Každá redakcia má svoj úzus, aby bola pre svoju skupinu prijímateľov jasne zrozumiteľná, hovorí Imrich Jenča, ktorý trénuje a kontroluje slovenčinu redaktorov Slovenského rozhlasu. „Divák nie je kultivovaný len redaktorom, ale aj respondentom. Ak bude zákon postihovať médiá, tak je nasmerovaný len na redaktora. Technicky preto nie je zvládnuteľné kontrolovať nespisovný prejav médií,“ povedal.
Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá kontroluje obsah vysielania, je pripravená na slovenčinu dohliadnuť. Jej šéf Miloš Mistrík povedal, že ak zákon určí rade kontrolu, budú posudzovať jazyk vo vysielaní. „Vyrastal som v rodine jazykovedca. Mám preto dosť citlivé ucho a môžem povedať, že úroveň jazyka v médiách je mizerná. Spisovnosť, výslovnosť i gramatika sú zlé,“ povedal.
Čo s neologizmami
Jazykovedci však hovoria, že ustrážiť jazyk nebude jednoduché. Škvareninová sa napríklad pýta, čo bude považované za prirodzený pohyb v jazyku a čo za odchýlku od normy. „Do slovenčiny prichádza veľa anglicizmov, ktoré by sa dali nahradiť aj slovenskými termínmi. Z diplomových prác našich študentov však vyplýva, že časopisy bez bohemizmov alebo anglicizmov by väčšina čitateľov neprijala. Napríklad nikto nemá svojho psíka na vôdzke, ale na ,vodítku', hoci to je nespisovné slovo,“ povedala Škvareninová.
V médiách napríklad nenájdete slovo alergiológ, hoci práve to je ten správny tvar. Pritom dve tretiny ľudí trpia alergiou na peľ či prach. Ľudia tomuto slovu nerozumejú, hovoria odborníci. Preto médiá používajú tvar alergológ, ktorý je ľuďom bližší. Naopak, keď prepukla prasacia chrípka, médiá ľudí naučili, že ju nemajú volať prasačou.
Do jazyka navyše podľa Jenču novinári vkladajú čoraz viac odborných výrazov. „Ešte pred rokom sa nám ježili vlasy zo slova destinácia. Dnes nechodíme na dovolenky, ale chodíme do destinácií. Pri vstupe Slovenska do únie sa hovorilo o aproximácii práva namiesto zbližovaní sa alebo približovaní práva,“ hovorí Jenča.
Pokuty jazyk nevylepšia
Odborníčka na slovenčinu NATAŠA HOLINOVÁ hovorí, že chyby v médiách sú prirodzenou daňou za túžbu po rýchlych informáciách.
Aká je úroveň jazyka slovenských médií?
„Vo všeobecnosti je jazyk v médiách v dobrom stave. Na to, ako rýchlo pracujú a v akých podmienkach za málo peňazí, je to stále veľmi slušné používanie jazyka.“
Vidíte medzi médiami rozdiely?
„Je logické, že keď vydávam mesačník, tak mi do tlače neodíde nič bez viacnásobnej korektúry, čo je oveľa zložitejšie v denníkoch a takmer nemožné na internete.“
Prečo si médiá neskontrolujú dôslednejšie materiály, ktoré odvysielajú a vytlačia?
"Dnes nám už nestačia len denné správy v televízii či tlačených novinách. Ľudia chcú mať informácie hneď na internete a vo vysielaní. Tie chyby sú daň za rýchlosť.“
Pomôžu spisovnej slovenčine zákonné sankcie?
„Na čokoľvek kultivované musí byť spoločenská požiadavka, nie politická. Represie nikdy nič pozitívne nepriniesli, preto zákonné sankcie nezvýšia úroveň.“
Zvýši novela zákona úroveň slovenčiny?
„Túto iniciatívu vnímam skôr ako násilný postih menšín na Slovensku a nie ako snahu kultivovať jazyk.“
Jazyková polícia SME: Chýb je ako maku
Texty v denníku SME kontroluje každodenne štvorica jazykových redaktorov. Prečítame desiatky strán a opravíme stovky preklepov, hovoria.
BRATISLAVA. Nespisovným tvarom alebo ypsilonke v slove chlapi sa nevyhnú ani printové médiá. Za posledných desať rokov sa používanie spisovnej slovenčiny v tlači zhoršilo, zhodli sa jazykoví korektori SME.
„Slovo ,naviac' namiesto ,navyše' alebo ,pohonné hmoty' opravujem dookola. Chyby sa opakujú pravidelne,“ hovorí Iveta Geclerová, ktorá SME opravuje už desať rokov. „Neviem, či je to nevšímavosťou redaktorov, alebo rýchlym tempom, ktoré je v denníku. No v minulosti bolo chýb menej.“
Čas tlačí, ničí koncentráciu
Práca jazykového redaktora nie je iba o pravopise. „Opravujeme aj nesprávne mená, roky či stranícku príslušnosť,“ hovorí Jarmila Svítková. Geclerová dodáva, že keby mala za každú takúto opravu od redaktora poldeci, už by z toho bola plná vaňa.
Ostražitosť pri jazyku otupuje aj časový tlak. „Tesne pred uzávierkou novín sa odrazu nakopí viac strán,“ vraví Geclerová.
Jazykoví redaktori čítajú stranu dvakrát, pred nimi ju kontroluje aj editor. Aj tak sa stane, že sa chyba dostane až do novín. Vtedy šéfredaktor vytiahne aj pokutu.
„Redaktori domáceho spravodajstva robia najmenej chýb. Na kultúre zas prichádzajú so slovami, ktoré si presadia. Napríklad raper je správne po slovensky reper. Slovo sa neuchytilo a nepoužíva sa ani anglický tvar rapper,“ zhodnotila Geclerová.
Oproti iným novinám je SME na tom lepšie, hovorí Jozef Fabuš. Predtým pracoval v bulvárnom denníku. „Tam redaktori nasilu pretláčali chyby a čudovali sa, že sa niečo povie inak ako v trnavskom nárečí.“
Novým slovám ustúpia
Jazykári tvrdia, že sa naučili niektoré slová akceptovať. Noviny by mali mať aj hovorový štýl, ale zachovať si spisovnosť.
„Ak by sme trvali na akciovej spoločnosti a nepovolili akciovku, do článku by sa nič nezmestilo,“ hovorí Svítková.
a
Beata
Balogová
