Chudobe bolo vlani vystavených 11 percent Slovákov

BRATISLAVA.

Za hranicu chudoby bol vlani považovaný mesačný príjem jednočlennej domácnosti nižší ako 8093 Sk (268,64 eura). To zodpovedalo asi dvom pätinám priemernej mzdy, medziročne hranica chudoby stúpla o necelých desať percent. Chudoba ohrozovala najmä neúplné a viacpočetné rodiny a nezamestnaných.

Z výsledkov zisťovania tiež vyplynulo, že chudoba hrozila viac ženám ako mužom. Podiel ľudí, ktorí sú vystavení jej riziku, stúpol oproti roku 2005 najmä medzi dôchodcami. Zatiaľ čo pred štyrmi rokmi ohrozovala sedem percent seniorov, vlani to bola desatina. Ohrozeniu chudobou bolo vystavených celkovo takmer 595.000 osôb.

Kríza pohne štatistikou až na budúci rok

V prípade očistenia údajov o rôzne sociálne dávky, vrátane starobných dôchodkov, nemocenského či dávok v nezamestnanosti, by miera rizika chudoby bola až 37 percent. Ak by sa nebrali do úvahy iba starobné a pozostalostné dávky, chudoba by hrozila 18 percentám obyvateľstva.

Štatistici vyhodnotili údaje v rámci pravidelného prieskumu EU SILC za takmer 5500 slovenských domácností a viac než 14.000 obyvateľov nad 16 rokov z apríla 2008.

"Toto sú dáta, ktoré sú staršie, vypovedajú o období, ktoré bolo ešte predkrízové," povedala dnes novinárom predsedníčka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová. Dopady svetovej hospodárskej krízy, v dôsledku ktorej stúpla na Slovensku nezamestnanosť a spomalil sa rast príjmov, sa prejavia až v údajoch za tento rok. Tie však budú prezentované až na budúci rok.

Podľa výsledkov prieskumu vlani stúpol mesačný disponibilný príjem slovenskej domácnosti medziročne o 3,4 percenta na 14.578 Sk (483,9 eura) na osobu. Najlepšie na tom boli ľudia v Bratislave a okolí, príjmy mierne nad priemerom mali aj domácnosti v Žilinskom a Trnavskom kraji. Naopak, najhoršie vyšli zo sondy ľudia z Prešovského kraja s disponibilným príjmom 13.105 Sk (435,01 eura).

Tretina Slovákov je pesimistická

Respondenti odpovedali aj na otázku, ktorá sa týkala očakávaní ich finančnej situácie na najbližší rok. "Domácnosti zaujali skôr pesimistickejší postoj k budúcnosti," doplnila Ľudmila Ivančíková zo sekcie sociálnej štatistiky a demografie úradu.

So zlepšením finančnej situácie počítalo 12,6 percenta respondentov, so zhoršením viac ako 30 percent opýtaných. Odhadnúť ju nevedelo alebo nechcelo vyše 13 percent respondentov, zhruba dve pätiny nepredpokladajú zmenu. "Očakávania u nich neboli presne vyhranené a mohli byť ovplyvnené už aj informáciami o kríze," myslí si Ivančíková.

Z krajín EÚ bol v roku 2007 najväčší podiel ľudí ohrozených chudobou v Lotyšsku, kde miera rizika chudoby dosiahla 21 percent. Naopak, najmenšiu hodnotu (desať percent) dosiahla v Česku a Holandsku a tiež na Islande, ktorý nie je členskou krajinou zoskupenia. Rovnako ako Slováci vyšli z prieskumu Švédi, priemer EÚ bol 16 percent. Údaje za rok 2008 ešte nedodali všetky krajiny.

Vývoj miery rizika chudoby na Slovensku podľa ekonomickej aktivity v prieskumoch EU SILC 2005 - 2008 (údaje v percentách):

Zdroj: Štatistický úrad