BRATISLAVA. Pre Slovákov boli určené Slovenské noviny, ktorých prvé číslo vyšlo pred 160 rokmi - 10. júla 1849.
Slovenské noviny vychádzali v roku 1849 v "opravenej slovenčine" a od 1. januára 1850 v staroslovenčine.
Administrácia bola oddelená od redakcie, redaktori sa teda nemuseli starať o finančnú prosperitu novín, keďže ich financovalo ministerstvo vnútra z vlastných fondov. Noviny mali tiež ďalšiu, do tých čias v slovenskej žurnalistike nevídanú výhodu. Ministerstvo ich rozosielalo zadarmo do 1200 obcí a mestečiek na Slovensku.
V rokoch 1848/1849 ponúkol minister vnútra Alexander Bach miesto hlavného redaktora nových viedenských Slovenských novín Danielovi Gabrielovi Lichardovi. Stalo sa tak na základe odporúčania Jána Kollára, ktorý v tom čase pôsobil ako poradca vlády vo Viedni a ktorý označil Licharda "za najlepšieho znalca života na Slovensku a výborného ľudového spisovateľa".
Národné záujmy versus politika vlády
Na základe rozhodnutia viedenského ministerstva vnútra obsadil miesto redaktora v Slovenských novinách Andrej Radlinský, bývalý Lichardov kolega, profesor z Banskej Štiavnice. Radlinský chcel v novinách presadzovať predovšetkým slovenské národné záujmy a nie vládnu politiku. Preto sa aj dostal do sporu s osobným tajomníkom ministra Bacha Antonínom Beckom, upadol do nepriazne oficiálnych miest a v roku 1850 musel z Viedne odísť do Budína na miesto bezvýznamného redaktora Zemského zákonníka.
Po odchode Andreja Radlinského nastúpil do redakcie Slovenských novín Jonáš Záborský. Záborský bol talentovaným novinárom, ktorý písal dobré úvodníky, úvahy, komentáre, správy i glosy o otázkach politických, kultúrnych i hospodárskych. Jeho polemiky publikované v Slovenských novinách prešli do dejín slovenskej literatúry ako Boje o Žehry.
Záborský pôsobil v Slovenských novinách v rokoch 1850-53, v dobe zvýšeného vládneho teroru. Hneď po príchode do redakcie mu "všemocný pán Rakúska" Alexander Bach prísne zakázal písať v novinách čokoľvek o "slovenskej korunnej zemi", ako aj kritizovať vládu a jej predstaviteľov. Jonáša Záborského vystriedal v redakcii Hermenegild Jireček.
V prílohe veda aj kultúra
Väčšinu miesta v novinách zaberali Neúřadní zprávy - nazývané tiež niekedy Díl neúředný. Obsahoval domáce i zahraničné spravodajstvo pôvodné, ale aj preberané z provládnych nemeckých a maďarských novín, vychádzajúcich v Pešti a vo Viedni. Od dnešných sa správy v Slovenských novinách líšili tým, že nemali titulky a medzititulky. Lichard okrem správ vydával v novinách aj noticky v rubrike Drobničky.
Slovenské noviny vychádzali s prílohou Světozor. Rubriky v Světozore písal Lichard pútavo a zaujímavo, propagoval najnovšie výdobytky vedy. Príloha však venovala málo pozornosti potrebám slovenskej kultúry, viac si všímala kultúrne dianie v Čechách.
Začiatkom decembra 1861 uverejnil Lichard v Slovenských novinách oznam o ukončení ich vydávania k 31. decembru Ako príčinu uviedol "nynější stav věcí" (t. j. zmenu politickej situácie), ale i to, že od marca roku 1861 vychádzali v Pešti už nové, samostatné slovenské politické noviny (Pešťbudínske vedomosti). Zánik Slovenských novín zapríčinil aj nezáujem rakúskej vládnucej triedy na ich ďalšom vydávaní i orientácia časti slovenskej buržoázie na novozaložené Pešťbudínske vedomosti.
