BRATISLAVA, PEZINOK. Najvyšší súd SR (NS SR) skonštatoval v prípade pezinskej skládky viaceré procesné pochybenia, informovala dnes agentúru SITA právnička z občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta Zuzana Čaputová.
Ako tiež uviedla, súd konštatoval chyby v podkladoch, konkrétne spochybnil zákonnosť posudzovania vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý majú Pezinčania od štvrtka na stole, sa rušia povolenia skládky odpadov v Pezinku pre nezákonnosť a vec sa vráti na nové konanie Slovenskej inšpekcii životného prostredia (SIŽP). Rozhodnutia o povolení skládky vydala SIŽP v roku 2008. "Ak by sa v novom konaní SIŽP pridržiavala zákonov a rozsudku Najvyššieho súdu SR, nemôže skládku v Pezinku povoliť,“ konštatovala Čaputová.
Hovorca SIŽP Michal Štefánek agentúre SITA potvrdil, že rozsudok im dnes doručili. "V tejto chvíli je však predčasné zaujať stanovisko, najskôr si musíme rozsudok preštudovať a oboznámiť sa s ním," povedal.
Najvyšší súd podľa Čaputovej v rozsudku konštatoval, že postup SIŽP neumožnil účastníkom konania sa plnohodnotne zapojiť do procesov povoľovania skládky. Jeden z kľúčových podkladov rozhodovania - EIA mal byť vydaný za účasti verejnosti, mesta Pezinok a príslušných orgánov. "Avšak tento podklad bol vydaný, ako uvádza súd "jednoduchým prípisom“, čo bolo v rozpore so zákonom. V tomto konaní, ktoré predchádzalo územnému a integrovanému povoľovaniu, mal byť daný priestor aj na riešenie námietok o rozpore s územným plánom," spresnila Čaputová. Ako tiež uviedla, v minulosti Pezinčania napadli zákonnosť EIA na prokuratúre, tá však ich podnet zamietla. Čaputová doplnila, že Najvyšší súd SR zároveň konštatuje, že SIŽP je povinná tento podklad EIA preskúmavať.
"Vzhľadom na tieto fakty okamžite po začatí nového povoľovacieho konania budeme namietať nezákonnosť výsledku procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a, keďže ide o povinnú súčasť žiadosti, požiadame SIŽP o zastavenie konania o povoľovaní skládky,“ povedala Čaputová. V rozsudku sa podľa nej ďalej konštatuje, že SIŽP mala účastníkom poskytnúť úplnú žiadosť aj s územným rozhodnutím a jeho utajenie ako obchodné tajomstvo je v rozpore s poslaním konajúceho orgánu ako orgánu štátnej moci. "Najvyšší súd zároveň uviedol, že argument SIŽP o viazanosti už vydaným územným rozhodnutím neobstojí a SIŽP bola povinná zaoberať sa územným rozhodnutím a pripomienkami verejnosti k nemu," informovala Čaputová.
Rozpor s územným plánom ostáva podľa Čaputovej jedným z kľúčových argumentov a budú preň namietať nezákonnosť podkladov rozhodovania. K rozporu s územným plánom podľa nej Najvyšší súd SR v rozsudku skonštatoval, že sa na prvom mieste zaoberal opodstatnenosťou procesných pochybení a "až potom, pokiaľ zistí ich neopodstatnenosť (zásada hospodárnosti konania v správnom súdnictve) môže pristúpiť k preverovaniu opodstatnenosti námietok uvedených v druhej skupine“ (teda napríklad k tvrdenému rozporu s územným plánom). "Keďže však procesné pochybenia, a to hneď v prvom úkone, boli natoľko zásadné, že neumožnili účastníkom konania aktívne sa zapojiť do procesu povoľovania, súd rozhodnutia zrušil aj bez hodnotenia ďalších skutočností," dodala Čaputová. "Rozsudok Najvyššieho súdu SR považujeme v kauze pezinskej skládky za veľmi významný aj pri povoľovaní iných činností v oblasti životného prostredia. Obsahuje jasné konštatovania o tom, ako majú orgány postupovať pri aplikácii zákona, najmä s ohľadom na efektívnu účasť verejnosti,“ konštatovala Zuzana Aimaq-Fialová, riaditeľka združenia Via Iuris, ktoré Pezinčanom zabezpečuje právnu pomoc.
Skládku, ktorá sa nachádza asi 400 metrov od centra Pezinka, povolil bratislavský inšpektorát životného prostredia v januári 2008. Urobil tak na základe územného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave. Pezinčania tvrdia, že ho vydal v rozpore s územným plánom mesta Pezinok. Na čele úradu bol v tom čase Ján Man mladší, vlastník pozemku pod navrhovanou skládkou, syn Jána Mana staršieho, ktorý o jej výstavbu žiadal. Tento úrad vylúčil z konania všetkých účastníkov a v konaní tak ostal iba jediný účastník, akciová spoločnosť Ekologická skládka. Bratislavský krajský stavebný úrad niekoľko mesiacov odmietal sprístupniť rozhodnutie verejnosti pre obchodné tajomstvo, ktoré v ňom malo byť obsiahnuté. Napokon bolo odtajnené, pretože žiadne obchodné tajomstvo neobsahovalo. Vlani v decembri riešil kauzu skládky Krajský súd v Bratislave, kde občianski aktivisti a mesto Pezinok podali žalobu voči rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá povolila budovanie kontroverznej skládky v meste. Súd žalobu zamietol s odôvodnením, že integrovanému povoleniu predchádzalo územné konanie, ktoré právoplatným rozhodnutím umiestnilo skládku v novej jame v Pezinku. Aktivisti aj mesto Pezinok sa preto obrátili na Najvyšší súd SR, ktorý v máji tohto roku zrušil povolenie pezinskej skládky a vrátil prípad na konanie Slovenskej inšpekcii životného prostredia.
Kauzou pezinskej skládky sa bude zaoberať aj Európska komisia, ktorá začne predbežné vyšetrovanie povolenia kontroverznej skládky odpadov. Pezinčania zaslali petíciu adresovanú Európskemu parlamentu s viac ako 8 000 podpismi ešte vlani v novembri. Petíciou vyjadrili svoj nesúhlas s výstavbou skládky odpadov v Pezinku pre závažný nesúlad v postupe slovenských štátnych orgánov s normami európskeho práva pri schvaľovaní novej skládky.
